8Sžo/321/2009

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr.   Eleny

Berthotyovej PhD. v právnej veci navrhovateľky:   V. B., bytom S., zastúpená JUDr. Š. H.,

bytom H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 22. januára 2008 č.j. K2008/00319-

Kň/1-NR-2, o odvolaní navrhovateľky   proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

32Sp/63/2008-52 zo dňa 29. apríla 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

32Sp/63/2008-52 zo dňa 29. apríla 2009, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu, uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 2

zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľky tak, že navrhovateľke ako oprávnenej

osobe podľa § 2 ods. 1 zákona nepriznal vlastníctvo k pozemkom v k.ú. T. zapísaných v PK

vl. č. X. ako parc. č. X. a v PK vl. č. X. ako parc. č. X., ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa

§ 3 ods. 1 písm. k/, ale priznal jej právo na náhradu za uvedené pozemky vo vl. podiele 1/16

z celku, ktorých vydaniu bránia prekážky podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona.

Z odôvodnenia   rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru,   že odporca

vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z takto vykonaného dokazovania

vyvodil správny právny záver s ktorým sa krajský súd stotožnil. Krajský súd sa stotožnil aj

s určením podielu 1/16 – iny z celku z označených nehnuteľností pripadajúcej na

navrhovateľku tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom v reštitučnom konaní

nezistil žiadne porušenie základných práv navrhovateľky ako účastníčky reštitučného

konania.

Krajský súd uviedol, že má za preukázané, že navrhovateľka ako oprávnená osoba  

si dňa 13. decembra 2004 uplatnila v zmysle zákona nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. Z. a T. zapísané v PK vl. č. X., X., X. a X. po nebohom otcovi V.

D.. V spise sa nachádzajú aj uznesenie Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 06. novembra

1961 č. D 944/60 v spojení so zápisnicou napísanou na Štátnom notárstve v Trnave dňa 26.

apríla 1961 o prejednaní dedičstva po poručiteľovi V. D. z ktorých vyplýva, že predmetné

nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v dôsledku odmietnutia dedičstva. Krajský súd sa

stotožnil s názorom odporcu, že v danom prípade je daný reštitučný titul v zmysle § 3 ods. 1

písm. k/ zákona a preto navrhovateľke z tohto titulu vzniklo právo na navrátenie vlastníctva

k označeným nehnuteľnostiam. Krajský súd vyhodnotil predmetné rozhodnutie za dostatočne

odôvodnené a preto za vecne správne.

K námietke týkajúcej sa veľkosti podielu v akom správny orgán priznal navrhovateľke

vlastníctvo k žiadaným nehnuteľnostiam, krajský súd uviedol, že má za to, že podiel  

1/16 – ina pripadajúci na navrhovateľku bol odporcom určený správne. Podľa názoru

krajského súdu z rozhodnutia v dedičskej veci po nebohom V. D. č. D 944/60-29 zo dňa 06.

novembra 1961, zo zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Trnave dňa 26. apríla 1961 o prejednaní dedičstva, ako aj z matričných dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiály

vyplýva, že V. D. zomrel dňa 11. augusta 1960 a jeho právnymi nástupcami sa stalo jeho

sedem detí (A., C., J., F., H., V., I.) a vnučka po predumrelom synovi V. D. mladšom E. K.,

rod. D.. Z príslušných pozemnoknižných vložiek vyplýva, že pôvodný vlastník V. D. bol ku

dňu svojej smrti vlastníkom označených nehnuteľností v podiele ½ - ice. Z uvedeného

vyplynulo, že navrhovateľka v čase odmietnutia dedičstva bola vlastníčkou predmetných

nehnuteľností v podiele 1/16 – iny z celku.

K námietke, že správny orgán nevyčíslil v napadnutom rozhodnutí konkrétnu výšku

prípadnej finančnej náhrady za nevrátené vlastníctvo k časti pozemkov, súd poukázal na to,  

že odporca nie je v zmysle zákona kompetentný na vyčíslenie výšky náhrady. V zmysle § 6  

ods. 1 a 2 zákona ak nemožno predmetné nehnuteľnosti navrátiť, odporca rozhodne iba

o priznaní práva na náhradu, pričom spôsob náhrady si účastník po právoplatnosti rozhodnutia

dohodne so Slovenským pozemkovým fondom v zmysle § 6 ods. 5 zákona.

K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že podľa údajov internetového katastra

nehnuteľnosti v katastri neexistuje žiadna parcela č. X. (stav CKN) do ktorej podľa

napadnutého rozhodnutia boli zlúčené nevrátené časti pôvodných parciel č. X. a X.,  

súd poukázal na to, že stav CKN sa na internetovom portáli neuvádza. Súd ďalej v tejto

súvislosti poukázal   na identifikáciu parciel vyhotovenú Správou katastra v T. dňa   10. decembra 2004, z ktorej vyplýva, že časti parciel č. X. a X. boli podľa stavu údajov

registra CKN zlúčené do parcely č. X. a sú vedené ako zastavaná plocha. Keďže z tejto

identifikácie nebolo možné určiť výmeru zastavanej plochy, čo je prekážkou vydania,

odporca   správne doplnil dokazovanie geometrickým plánom zo dňa 20. februára 2006,

z ktorého výkazu výmer vyplýva výmera zastavanej plochy parc. č. X. je 194 m2 a parc. č. X.

je 122 m2, čo je prekážkou vydania a za ktorú zastavanú výmeru patrí navrhovateľke náhrada

v podiele 1/16 – iny zo zastavanej plochy.  

Na základe uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým navrhla

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že   prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu v Trnave sa v celom rozsahu zrušuje a zároveň vrátiť celú vec na ďalšie nové konanie a rozhodnutie Obvodnému pozemkovému úradu v Trnave o uplatnenom nároku

navrhovateľky zo dňa 13. decembra 2004 na navrátenie vlastníctva k pozemkom s tým, že pri

ďalšom konaní a rozhodovaní je Obvodný pozemkový úrad v Trnave viazaný právnym

názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Krajskému súdu vyčítala, že sa v rozpore s princípmi a pravidlami pre občianske

súdne konanie vrátane správneho súdnictva, nezaoberal a nevysporiadal so všetkými

relevantnými skutkovými a právnymi otázkami   súvisiacimi s predmetom a podstatou

navrhovateľkinej reštitučnej veci, pričom krajský súd sa takmer vôbec nezaoberal

a nevysporiadal s podstatnými argumentmi   a námietkami navrhovateľky o nedostatkoch

a nezákonnosti prvostupňových správnych rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu

v Trnave. Podľa názoru navrhovateľky sú napadnutý rozsudok a preskúmavané prvostupňové

rozhodnutie vo svojej podstate nepreskúmateľné, vecne a právne nesprávne, vychádzajú

z nedostačujúceho, nepresného a nesprávneho zistenia a posúdenia skutkového a právneho

stavu veci, nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci.   Pri konaní a rozhodovaní pred Krajským súdom

v Trnave, ako aj pri predchádzajúcom konaní a rozhodovaní pred Obvodným pozemkovým

úradom v Trnave bola a zostala podľa navrhovateľky nedostatočne preskúmaná, odôvodnená a vyriešená problematika veľkosti navracaných reštitučných vlastníckych podielov

k pozemkom po poručiteľovi, ku ktorým má byť navrátené vlastníctvo navrhovateľke,

možnosti navrátenia podielu vlastníctva navrhovateľke aj k nevrátenej časti reštituovaných pozemkov s výmerou v rozsahu 316 m2 a porušenie základného práva navrhovateľky

spočívajúce v porušení procesných práv navrhovateľky a súvisiacom zvýšení administratívno-

právneho zaťaženia navrhovateľky v dôsledku nezákonného procesného postupu

a rozhodovania Obvodného pozemkového úradu v Trnave.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že odvolanie navrhovateľky

považuje za neopodstatnené a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. októbra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie   odporcu, uvedené v záhlaví

tohto rozsudku, ktorým odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 2 zákona č.

503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon) a podľa  

§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol vo veci

uplatneného nároku navrhovateľky tak, že navrhovateľke ako oprávnenej osobe podľa § 2

ods. 1 zákona nepriznal vlastníctvo k pozemkom v k.ú. T. zapísaných v PK vl. č. X. ako parc.

č. X. a v PK vl. č. X. ako parc. č. X., ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm.

k/, ale priznal jej právo na náhradu za uvedené pozemky vo vl. podiele 1/16 z celku, ktorých

vydaniu bránia prekážky podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona.

Navrhovateľka si svoj reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti v k. ú T., ktoré

nadobudla do vlastníctva ako dedička po svojom otcovi V. D. uplatnila 13. decembra 2004. O uvedených nehnuteľnostiach odporca rozhodol rozhodnutím č. K2005/00521 zo dňa 04.

februára 2005, ktorým navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo z dôvodu nesplnenia

podmienky § 2 ods. 1 zákona. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/72/2005-31 zo dňa

07. júla 2005 uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Odporca vydal dve

nové rozhodnutia vo veci a to rozhodnutie č. K2006/00406 zo dňa 18. septembra 2006,

ktorým priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a rozhodnutie č. K2006/00406-a zo dňa

21. septembra 2006, ktorým nepriznal vlastnícke právo a priznal právo na náhradu. Krajský

súd v Trnave rozsudkom č.k. 32Sp/38/2006-42 zo dňa 16. mája 2007 uvedené rozhodnutia

zrušil a vec vrátil na nové konanie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky navrhovateľky sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj

spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú

z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných

zákonných ustanovení.

Zákon č. 503/2003 Z.z. podľa § 1 upravuje navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu tak, že vlastníctvo sa vracia k pozemkom, ktoré

tvoria

a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b/ lesný fond.

Podľa § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto

zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým

pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období

od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom

uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 3 ods. 1 písm. k/   zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odmietnutia dedičstva

v dedičskom konaní urobeného v tiesni.

Podľa § 6 ods. 1 zákona písm. d/ vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam

nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej

právnickej osoby zastavaný.

Podľa § 6 ods. 2 zákona v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú

bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len "náhradný pozemok")

v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci,

v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí,

alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný pozemok sa prevedie na

oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky, alebo za

spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad   400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5000 Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky

na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne potvrdil rozhodnutie odporcu.

Preskúmané rozhodnutie odporcu bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu vydané v súlade  

so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, má požadované formálne

i obsahové náležitosti a je dostatočne odôvodnené.

Námietky navrhovateľky uplatnené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, ktorý sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal  

so všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku. K ich

vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a pre ich správnosť na ne v podrobnostiach

odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c a 224 ods. l OSP v spojení

s § 250k ods. l OSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2010

  JUDr. Eva Babiaková CSc., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská