ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: PhDr. S. O., bytom E. rad č. XXX/X, T., právne zastúpeného: JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného Č.: PPZ-HCP-VO-2014/05069- 004 zo dňa 19.06.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/179/2014-31 zo dňa 16.10.2015, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/179/2014-31 zo dňa 16. októbra 2015 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 72,92 eura, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo,,prvostupňový súd“) podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného Č.: PPZ-HCP-VO-2014/05069-004 zo dňa 19.06.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal na zaplatenie trov konania žalobcovi v sume 139,82 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu. Krajský súd k námietke o nároku na preplatenie dovolenky za rok 2010 a 2011 súd uvádza, že v súlade s ust. § 196 ods. 1 a § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ a § 71 ods. 2, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru žalobcu (od 15.11.2010 do 03.03.2014) mu patrí služobný príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Zákon nároky policajta po zrušenírozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru vymedzuje jednoznačne tak, že za celý čas, počas ktorého by bol inak v služobnom pomere sa mu doplácajú presne ustanovené platové náležitosti. Žiadne ďalšie nároky, ktoré by mohli vyplývať z trvania služobného pomeru takémuto policajtovi podľa zákona neprináležia. Toto sa týka aj vzniku nároku na dovolenku a žalobcovi potom prináleží iba preplatenie alikvotnej časti dovolenky za rok 2010, na ktorú mu vznikol nárok pred jeho prepustením a to v prípade, ak nebola vysporiadaná. Nový nárok na dovolenku žalobcovi vzniká až jeho skutočným nástupom do služby po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení, čo sa v prípade žalobcu udialo až v roku 2014. Podmienkou vzniku nároku na dovolenku je vykonávanie štátnej služby počas kalendárneho roka a doba neplatného skončenia služobného pomeru nie je uvedená ako doba výkonu štátnej služby (§ 72 písm. a/ až k/ zákona č. 73/1998 Z. z.). Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že časť dovolenky žalobcu na ktorú mu vznikol nárok za rok 2010 bola vysporiadaná a bolo mu preplatených 18 dní nevyčerpanej dovolenky. Za rok 2011 žalobcovi nárok na dovolenku nevznikol. Zároveň krajský súd považoval za potrebné uviesť, že v preskúmavanom personálnom rozkaze sa neriešilo žalobcom namietané nepreplatenie dovolenky, ale takýto nárok sa riešil samostatne. V prípade, ak by bol žalobca názoru, že dovolenka za rok 2010, resp. 2011 mu nebola riadne preplatená mal možnosť sa s takýmto nárokom obrátiť na všeobecný súd a domáhať sa preplatenia dovolenky v osobitnom konaní. Ohľadom námietky o nepovýšení žalobcu do hodnosti podpráporčíka krajský súd poukázal na to, že preskúmavaný personálny rozkaz (ani napadnuté rozhodnutie) nerieši povýšenie žalobcu, ale len jeho opätovné ustanovenie do pracovnej funkcie. V súlade zo zákonom (§ 21 až § 24) proces povýšenia do vyššej hodnosti sa uskutočňuje ako samostatný proces (predchádza mu hodnotenie dotknutého policajta, posúdenie splnenia zákonných kritérií) mimo rámca preskúmavaného personálneho rozkazu ako aj napadnutého rozhodnutia, a preto táto námietka žalobcu nie je v danom konaní relevantná. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho personálneho rozkazu prvostupňový súd skonštatoval, že obe rozhodnutia nie sú vydané v súlade s ust. § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. nakoľko z nich nie je zrejmé (táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu spisu) prečo bol personálnym rozkazom žalobca zaradený do 2. platovej triedy a náležite nebolo vysvetlené nepriznanie osobného príplatku, na ktorý mal v zmysle § 84 ods. 2 písm. g/ zákona č. 73/1998 Z.z. nárok. S odôvodnením jeho nepriznania v napadnutom rozhodnutí sa krajský súd nestotožnil a nepovažoval ho za primerané vysvetlenie. Bez oboznámenia sa s platovými náležitosťami žalobcu pred jeho prepustením, ktoré neboli súčasťou spisu, nebolo možné v súdnom konaní preskúmať, či napadnutým rozhodnutím priznané platové náležitosti zodpovedajú stavu, ktorý bol pred neplatným skončením služobného pomeru. Rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako,,najvyšší súd“,,,NS SR“ alebo,,odvolací súd“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta. Žalovaný sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozsudku a má za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodol. Žalovaný má za to, že dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol vo veci. Zároveň zaviazanie súdu žalovaného po vrátení veci vykonať dodatočné dokazovanie v predmetnej veci považuje žalovaný za bezpredmetné jednak z časového hľadiska a pre objasnenie skutkového stavu vo veci. Žalovaný má za to, že dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol vo veci. Žalovaný uviedol, že žalobca bol pred ustanovením personálnym rozkazom č. 30 do funkcie referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov RHCP Prešov služobne zaradený vo funkcii referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Poprad RHCP Prešov a nie ako to vo svojej žalobe nesprávne uvádza žalobca na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Prešov RHCP Prešov. Personálnym rozkazom č. 30 riaditeľa RHCP Prešov bol žalobcovi podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 15.11.2010 do 02.03.2014 služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru pre funkciu referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Poprad RHCP Prešov podľa vtedy platných tabuliek zloženia a počtov. Ustanovenie žalobcu do vyššie uvedenej funkcie, jeho zaradenie do platovej triedy, prehodnotenie a započítaniezapočítateľnej odbornej praxe do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, ako aj priznanie mu všetkých platových náležitostí bolo realizované v intenciách príslušných ustanovení zákona a má podklad v presne a úplne zistenom skutočnom stave veci. V personálnom rozkaze č. 30 použité slovné spojenie „by mu patril“ nemalo čo do rozsahu, tak aj do výšky priznaného služobného príjmu žiaden vplyv. V personálnom rozkaze č. 30 je jasne uvedené, že žalobcovi za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 15.11.2010 do 02.03.2014 patrí služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru pre funkciu referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Poprad RHCP Prešov podľa vtedy platných tabuliek zloženia a počtov. Žalovaný ďalej uviedol, že v stanovisku personálneho odboru sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOUPO-996/2013 zo dňa 03.12.2013 je jednoznačne uvedené, že podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Zákon teda nároky po zrušení rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru vymedzuje jednoznačne a to tak, že sa mu za celý čas, ktorý by policajt inak bol v služobnom pomere, doplácajú presne ustanovené platové náležitosti. Nijaké ďalšie nároky, ktoré by mohli vyplývať iba z trvania služobného pomeru, mu zákon nepriznáva. Uvedené sa týka aj vzniku nároku na dovolenku. V tomto prípade môže byť žalobcovi preplatená iba časť dovolenky za rok 2010, ktorej nárok vznikol žalobcovi pred prepustením, ak nebola v súlade so zákonom vysporiadaná. Nový nárok na dovolenku žalobcovi vzniká až jeho skutočným nástupom do služby po zrušení rozhodnutia o prepustení, a to podľa § 71 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. má nárok na pomernú časť dovolenky. V rámci týchto skutočností riaditeľ RHCP Prešov, požiadal písomnosťou č. PPZ-HCPPOl-186-001/2014 zo dňa 25.03.2014 Oddelenie miezd a platov Centra podpory Prešov o poskytnutie informácie, aký mal žalobca zostatok dovolenky za rok 2010 (ku dňu 15.11.2010) a či zostatok dovolenky, na ktorý mal nárok mu bol preplatený v súlade so zákonom. Na základe odpovede z Oddelenia miezd a platov Centra podpory Prešov č. CPPO-OMP64/2014 zo dňa 25.03.2014 je zrejmé, že žalobcovi bola dovolenka za rok 2010, na ktorú mal nárok vyplatená, čiže zákonným spôsobom vysporiadaná. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. má policajt nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tri zákonné podmienky, t.j. je ustanovený do funkcie, pre ktorú je naplánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, od posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov vhodnosti a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť. Žalobca bol pred prepustením ustanovený vo funkcii referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Poprad RHCP Prešov, pre ktorú bola v tabuľkách zloženia a počtov plánovaná hodnosť nadpráporčík. Dňa 01.01.2009 bol povýšený do hodnosti nadstrážmajster. Pre hodnosť nadstrážmajster je v § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2. zákona č. 73/1998 Z.z. stanovená doba výsluhy tri roky. To znamená, že do hodnosti podpráporčík mal byť žalobca povýšený dňom 01.01.2012. Avšak dňom 15.11.2010 bol odvolateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a jeho služobný pomer skončil. Počas prepustenia, t.j. od 15.11.2010 do 04.03.2014 nebol ustanovený v žiadnej funkcii a nemohla mu preto ani plynúť doba výsluhy rokov v hodnosti nadstrážmajstra. Táto doba mu opäť začala plynúť až 04.03.2014, t.j. dňom opätovného ustanovenia do funkcie referent Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Prešov RHCP Prešov a na základe tejto skutočnosti jeho povýšenie do hodnosti podpráporčík môže byť realizované až dňom 19.04.2015, kedy bude splnená podmienka uvedená v § 23 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. uplynutie doby výsluhy rokov v hodnosti. Žalovaný podotkol, že doba prepustenia nie je uvedená v § 20 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. medzi dobami, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v hodnosti. Doby uvedené v tomto ustanovení sa vzťahujú na policajta, ktorého služobný pomer trvá, avšak nastali prekážky, pre ktoré skutočne nevykonáva svoju funkciu (pozbavenie výkonu služby, rodičovská dovolenka, neplatené služobné voľno a pod.). Služobný pomer žalobcu však skončil, a preto s touto dobou zákonodarca nemohol ani počítať medzi dobami uvedenými i v predmetnom ustanovení. Aj keď následne podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. po zrušení prepustenia nastáva právna fikcia, že služobný pomer trvá, policajtove nároky vyplývajúce zo služobného pomeru sú striktne vymedzené a vzťahujú sa len na doplatenie služobnéhopríjmu, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru, žiadne iné nároky mu zákon nepriznáva.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa názoru žalobcu postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie nie sú v súlade so zákonnými ustanoveniami a trvá na tom, že jeho nároky neboli vysporiadané tak, ako mu to priznáva zákon. Voči žalovanému si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eura.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 veta prvá OSP s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že personálnym rozkazom č. 30 zo dňa 04.03.2014, bol žalobca ustanovený podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. do funkcie referent Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov v hodnosti nadstrážmajster a zaradený do druhej platovej triedy a zároveň sa mu priznali príplatky - rizikový a za nerovnomernosť času služby. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 15.11.2010 do 02.03.2014 mu patrí služobný príjem podľa § 84 písm. a/ až m/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý by mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru pre funkciu referent Oddelenia cudzineckej polície PZ Poprad Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov podľa vtedy platných právnych tabuliek zloženia a počtov. Žalobca podal voči tomuto personálnemu rozkazu dňa 16.03.2014 odvolanie s tým, žiadal zmeniť personálny rozkaz a priznať mu zložky služobného platu: prídavok za výsluhu rokov, hodnostný príplatok, osobný príplatok a naturálne náležitosti. Taktiež žiadal priznať za čas neplatného skončenia služobného pomeru služobný príjem aký dosahoval v období pred 15.11.2010 bez úprav v jeho neprospech. Žiadal aj o preplatenie dovolenky za rok 2011 a pomernú časť dovolenky za rok 2010, ktoré v dôsledku neplatného skončenia služobného pomeru nemohol vyčerpať. Záverom žiadal, aby bol v súlade s § 23 zákona č. 73/1998 Z.z. povýšený do hodnosti podpráporčíka, nakoľko sa domnieval, že mal nárok na povýšenie do vyššej hodnosti. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č.: PPZ-HCP-VO-2014/05069- 004 zo dňa 19.06.2014, ktorým odvolanie zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že ustanovenie žalobcu do vyššie uvedenej funkcie, jeho zaradenie do platovej triedy a priznanie platových náležitostí bolo realizované v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona na základe úplne zisteného skutočného stavu veci. Nakoľko pôvodná funkcia žalobcu bola zrušená, nebolo ho možné do nej dňom 04.03.2014 zaradiť, a preto bol ustanovený do funkcie referent OCP PZ Prešov RHCP Prešov ÚHCP PZ, t.j. bol ustanovený do konkrétnej funkcie, ktorá bola voľná a na výkon ktorej spĺňal požadované kvalifikačné predpoklady. Doba neplatného skončenia služobného pomeru od 15.11.2010 do 03.03.2014 bola započítaná do doby započítateľnej odbornej praxe ako doba trvania služobného pomeru v ozbrojenom bezpečnostnom zbore. Prídavok za výsluhu rokov bol žalobcovi na základe personálneho rozkazu určený v súlade s § 86 zákona č. 73/1998 Z.z.. Hodnostný príplatok bol určený v zmysle § 87 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom oba tieto nároky sa nepriznávajú rozhodnutím nadriadeného v personálnom rozkaze, ale patria priamo zo zákona v závislosti od dosiahnutej hodnosti. Osobný príplatok patrí do kategórie nenárokových, pohyblivých zložiek príjmu, priznávaný nadriadeným a tento žalobcovi nemohol byť priznaný z dôvodu dodržania záväzného limitu mzdových prostriedkov. Priznanie naturálnych náležitostí nemusí byť zapracované v textovej časti personálneho rozkazu. Žalobcovi podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 15.11.2010 do 02.03.2014 patrí služobný príjem určený pre funkciu referent OCP PZ Poprad RHCP Prešov podľa vtedy platných tabuliek zloženia a počtov. Odmena ako zložka služobného príjmu je zakotvená v § 84 ods. 2 písm. p/, pričom žalobcovi prináležia zložky podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona. Ohľadom preplatenia dovolenky bolo konštatované, že žalobcovi za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona.Žiadne ďalšie nároky žalobcovi zákon nepriznáva. Nový nárok na dovolenku vzniká až skutočným nástupom do služby po zrušení rozhodnutia o prepustení. Preplatenie dovolenky nebolo predmetom ani súčasťou personálneho rozkazu, pričom bolo zrejmé, že dovolenka za rok 2010, na ktorú mal nárok mu bola vyplatená. Žalobca počas svojho prepustenia nebol ustanovený do žiadnej funkcie a preto mu nemohla ani plynúť doba výsluhy rokov v hodnosti nadstrážmajstra a nespĺňal podmienku uvedenú v § 23 ods. 1 písm. b/ zákona. Aj keď podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. nastáva právna fikcia, nároky policajta sú striktne vymedzené doplatením služobného príjmu, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.
Podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až r/, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) funkčný plat, b) prídavok za výsluhu rokov, c) hodnostný príplatok, d) rizikový príplatok, e) príplatok za riadenie, f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, g) osobný príplatok, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, i) príplatok za ovládanie a používanie cudzieho jazyka (ďalej len „jazykový príplatok“), j) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa, k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo motorového člna, l) príplatok za výkon potápačskej činnosti, m) príplatok za nerovnomernosť času služby, n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, o) príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov, p) odmena, r) doplatok k služobnému platu podľa § 287c.
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až m/ a o/ až r/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a/ až m/, o/ a r/. Ak ide o príplatky podľa § 98 ods. 1, § 99, 100 a 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 1, služobný plat policajta, okrem príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až m/. Ak ide o príplatok príslušníka Policajného zboru podľa § 98 ods. 2, služobný plat príslušníka Policajného zboru tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a/ až m/.
Podľa § 196 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a/ až m/ a písm. s/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.
Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 5.
Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu a len na zdôraznenie správnosti uvádza:
Z predloženého administratívneho spisu nebolo odvolaciemu súdu zrejmé aké boli platové náležitosti žalobcu pred neplatným skončením služobného pomeru a teda v nadväznosti na to nebolo zrejmé, či platové náležitosti podľa zaradenia na základe napadnutého rozhodnutia a samotné zaradenie boli zodpovedajúce. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek informácií o týchto platových náležitostiach bolo preskúmavanie napadnutého rozhodnutia znemožnené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal najvyšší súd ako súd odvolací za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 a 2 OSP, tak že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v sume 72,92 eura, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to z odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) á 64,53 eura + režijný paušál á 8,39 eura, ktorú náhradu trov konania zaviazal odvolací súd žalovaného zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Žalobca mal síce nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej služby v sume 139,83 eura, čo je 1/6 výpočtového základu v roku 2015 v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 cit. vyhlášky, ale vzhľadom na skutočnosť, že si uplatnil len 1/13 výpočtového základu, súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) len v tejto uplatnenej výške.
Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.