Najvyšší súd Slovenskej republiky

8Sžo/282/2009

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Čadca, Slovenských dobrovoľníkov č. 2749/12A, Čadca, v zastúpení prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline JUDr. J., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody č. 30, Čadca, o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 23Sp/95/2008-42 zo dňa 14.4.2009, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline   č. k. 23Sp/95/2008-42 zo dňa 14.4.2009   z r u š u j e.

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Čadci.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie Mesta Čadca   č. AA-13818126 zo dňa 12.3.2008 a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sa včas podaným odvolaním navrhovateľ domáhal,   aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec postúpil na konanie Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Čadci na rozhodnutie o proteste prokurátora. Dôvodil, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov orgánmi verejnej správy, ktorého obligatórnou náležitosťou je aj návrh na zrušenie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. Zdôraznil, že súdy môžu preskúmať až rozhodnutia vydané na základe protestu prokurátora,   ale predmetom súdneho prieskumu nemôže byť samotný protest prokurátora. Namietal nedostatok právomoci súdu, ktorý je neodstrániteľným nedostatkom konania a ktorý je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 OSP. Uviedol, že preskúmanie správneho rozhodnutia je prípustné len vtedy, ak to výslovne stanovuje zákon a protest prokurátora nemožno považovať za opravný prostriedok v zmysle § 250m OSP. Ďalej poukázal na § 58 ods. 3 písm. e/, § 84 a § 86 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, z ktorých je zrejmé, že pri ukladaní a vyberaní pokút v blokovom konaní za priestupky ide o prenesený výkon štátnej správy a vo vzťahu k priestupkom podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch   sa jedná o prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý spadá do pôsobnosti štátu – Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a orgánov Policajného zboru. Dodal, že doposiaľ sa nepodarilo vniesť interpretačné pravidlá do všetkých právnych predpisov, ktoré by výslovne určili, že rozhodovanie obce v určitej oblasti je preneseným výkonom štátnej správy alebo výkonom samosprávy, no napriek tomu považoval za potrebné konštatovať, že každý orgán, ktorý je zákonom zmocnený   na rozhodovanie o vymedzených priestupkoch realizuje túto činnosť ako výkon štátnej správy a teda v prípade obecnej polície ako prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tiež poukázal na doterajšiu prax, kedy na protest prokurátora posudzovali rozhodnutie mestskej polície o uložení blokovej pokuty vždy príslušné okresné riaditeľstvá PZ, ODI.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny a zotrval na svojom názore, že právomoc krajského súdu je založená podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), § 27 ods. 2 bod 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 246 ods. 1 OSP. Poukázal aj na vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého činnosť obecnej polície v blokovom konaní je výkonom samosprávy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba zrušiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu zistil, že Mesto Čadca doručilo dňa 22.10.2008 krajskému súdu podanie označené ako „predloženie protestu prokurátora č. Pd 97/08-3 na ďalšie konanie“ s tým, že s týmto protestom v celom rozsahu nesúhlasí a predkladá ho súdu na rozhodnutie podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre, § 27 ods. 2 bod 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 246 ods. 1 OSP.

Uvedený protest prokurátora zo dňa 8.9.2008 č. Pd 97/08-3 smeroval proti bloku   na pokutu na mieste nezaplatenú č. AA 1381826 zo dňa 12.3.2008 uloženú Mestskou políciou Mesta Čadca JUDr. L. za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch.

Krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie o blokovej pokute potvrdil.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania,   ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých   sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa § 247 ods. 1 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch,   v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 249 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou (ods. 1).

Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len „žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté (ods. 3).

Podľa § 250 ods. 6 OSP účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4 (teda ako žalovaný vystupuje správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni).

Podľa § 250b ods. 5 OSP prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúra je prokurátor oprávnený podať protest proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to

1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil   na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,

2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy

3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 23 zákona o prokuratúre orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.

Podľa § 24 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis (ods. 1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (ods. 2).

Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní   od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora   na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.

Podľa § 27 zákona o prokuratúre na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni,   ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie,

b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,

c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia   sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia   o proteste,

e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. (ods. 1)

Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený   v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon (teda § 35 ods. 1 písm. b/, § 249 a § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ) (ods. 2). Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený   v odseku 1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26   ods. 5, na účely osobitného zákon (OSP) a sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci nepostupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď konal - ako to uviedol v rozsudku – o proteste prokurátora, na základe čoho potvrdil rozhodnutie mestskej polúcie o uložení blokovej pokuty. Krajský súd v odôvodnení konštatoval, že Mesto Čadca protestu prokurátora nevyhovelo, v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o blokovej pokute nezrušilo a keďže obec nemá svoj nadriadený ani dozerajúci orgán, ale má orgán, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam, bola daná právomoc krajského súdu potom, čo starosta nevyhovel protestu prokurátora konať a rozhodnúť o proteste prokurátora podľa tretej hlavy piatej časti OSP.

Z citovaných zákonných ustanovení je však jednoznačne zrejmé, že podať žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora, môže   len prokurátor. V predmetnej veci podal prokurátor protest Mestu Čadca, ktorý vec nesprávne predložil krajskému súdu s poukazom na § 27 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre a § 27 ods. 2 bod 1 zákona č. 369/1990 Zb. Ustanovenie § 27 ods. 2 bod 1 zákona č. 369/1990 Zb. však hovorí o opravnom prostriedku v zmysle tretej hlavy piatej časti OSP, ktorým   sa môže domáhať ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhodol pri výkone samosprávy starosta, aby toto rozhodnutie preskúmal súd. V žiadnom prípade z týchto ustanovení nevyplýva taký postup, aký zvolil odporca. Ak mesto, teda jeho starosta, protestu prokurátora nehodlal vyhovieť, v žiadnom prípade mu zákon nedával aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP z dôvodu nevyhovenia protestu prokurátora, pretože táto patrí len a výlučne prokurátorovi, ktorý sám posúdi, či v takom prípade žalobu na súd podá alebo nie. Krajský súd tak konal o proteste prokurátora a potvrdil právoplatné rozhodnutie o uložení blokovej pokuty, navyše podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, ktorý však nepodal prokurátor. V tomto prípade však mohol rozhodnutie o blokovej pokute napadnúť prokurátor svojim protestom, ktorý v prípade nevyhovenia tomuto protestu príslušným správnym orgánom, mohol toto rozhodnutie správneho orgánu napadnúť žalobou podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom prokuratúry, že hoci to zákon explicitne nestanovuje, s poukazom na § 52 ods. 1 písm. c/, § 58 ods. 3 písm. e/, § 84 a § 86 zákona o priestupkoch, vo vzťahu k priestupkom podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch ide o prenesený výkon štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spadajúci do pôsobnosti štátu a dozerajúcim orgánom mestskej či obecnej polície vo veci ukladania a vyberania pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je ORPZ ODI. Preto odporca, ak s protestom prokurátora nesúhlasil a nehodlal mu vyhovieť – teda zrušiť rozhodnutie o blokovej pokute, mal vec podľa § 27 v spojení s § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre predložiť príslušnému orgánu, ktorým je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Čadca.

Vzhľadom na uvedené, je jednoznačné, že krajský súd konal vo veci bez toho,   aby bola daná jeho právomoc a teda je daný dôvod na zrušenie napadnutého prvostupňového rozsudku podľa § 221 ods. 2 OSP. Keďže sa rozhodovalo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, odvolací súd zároveň rozhodol o postúpení veci príslušnému správnemu orgánu   na rozhodnutie o proteste prokurátora.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovení § 246c, § 224 ods. 1   a § 250k ods. 1 OSP. Žalobca mal síce úspech, zo zákona mu však náhrada trov konania nepatrí, žalovaný nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal.

POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. marca 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová