ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík č. 26, Prešov, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7384/2012-1.10 zo dňa 28. septembra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 2606/2012-66 z 12. novembra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 2606/2012-66 z 12. novembra 2013 m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S 2606/2012-66 z 12. novembra 2013, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutie žalovaného č. 7384/2012-1.10 zo dňa 28. septembra 2012, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu potvrdené prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 6039/2012-2.2 zo dňa 17. júla 2012 o povolení výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002 Z. z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Ondrášová do 30.11.2012.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia správneho poriadku a postupoval v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a vykonal dostatočné dokazovanie za účelom udelenia výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“). Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že rozsudok nie je dostatočne zdôvodnený podľa § 157 ods. 2 a 4 O.s.p. a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie 1Sžp/3/2013) ako aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Podľa žalobcu ani jeden z orgánov nevykonal dostatočné dokazovanie a navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že žiadal rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane prírody“) orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Ondrášová - odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2012. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom revíri, teda uplynul už pred podaním žaloby krajskému súdu (04.12.2012).
Z dôvodu, vyjadreného jednoznačne v uvedenom stanovisku Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a konanie zastavil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.