8Sžo/255/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., s.r.o., so sídlom M. X., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom P. X., Č., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava (právny nástupca bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MVRR- -2008-9213/41938 14 zo dňa 14. júla 2008, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/16/2009-45 zo dňa 7. septembra 2010, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   rozsudok Krajského   súdu v Bratislave   č. k. 3S/16/2009-45 zo dňa 7. septembra 2010 z r u š u j e a konanie   z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á   p r á v o na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :  

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. MVRR-2008-9213/41938 14 zo dňa 14. júla 2008, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. MVRR-9213/9045-5:530/Rý zo dňa   26. februára 2008,   ktorým v konaní o proteste prokurátora   podľa § 69 ods. 2 zákona   č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nebolo vyhovené protestu krajského prokurátora č. Kd 120/07-8 zo dňa 30. novembra 2007 podanému proti právoplatnému rozhodnutiu krajského stavebného úradu č. 2007/00865/Cho zo dňa 13. augusta 2007 a rozhodnutie bolo ponechané v platnosti. Obci Oščadnica ako príslušnému stavebnému úradu bola uložená povinnosť nahradiť rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby, zrušené v odvolacom konaní, rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Mal zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.   Krajský súd   poukázal tiež na to, že žaloba neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p., teda v akom rozsahu žalobca napáda predmetné rozhodnutie a uvedenie dôvodov, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Uviedol, že žalobca sa v celej žalobe zaoberá oneskoreným doručením odvolania N., a.s. (ďalej len „N.“), ďalej cituje ustanovenia správneho poriadku a zaoberá sa tým, čo má obsahovať odôvodnenie správneho rozhodnutia. Zároveň uviedol, že „aké konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia v danom prípade majú tvoriť obsah žaloby a   určovať ich rozsah preskúmavania súdom musí žalobca v žalobe uviesť, súd túto úlohu za účastníka nerobí a nevyhľadáva za neho konkrétne dôvody“. Krajský súd sa stotožnil   s argumentáciou žalovaného ohľadom včasnosti podania odvolania N. Zdôraznil, že v administratívnom spise sa nenachádza ani poštová ani prezenčná pečiatka, kedy bolo odvolanie N. doručené, resp. podané na pošte, pričom N. tvrdí, že odvolanie bolo dané na poštu ako obyčajná zásielka a preto nie je o tom doklad. Zároveň odkázal na § 27 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. Prisvedčil názoru žalovaného, že opak sa nepreukázal a uviedol, že „z listinných dôkazov založených v administratívnom spise správneho orgánu sa nachádzajú dôkazy, ktoré preukazujú, že odvolanie bolo doručené včas“. Podotkol, že stavebný úrad reagoval na odvolanie N. listom č. 2554/2004 zo dňa 22. decembra 2005, ktorým doplnil napadnuté územné rozhodnutie podľa požiadaviek N. a v závere listu uviedol, že toto doplnenie tvorí neoddeliteľnú súčasť územného rozhodnutia č. 2554/2004 zo dňa 15. novembra 2005. Aj keď takýto postup stavebného úradu nemá oporu v zákone, súd prvého stupňa ho pokladal za dôkaz toho, že odvolanie N., na ktoré reaguje, bolo doručené v zákonom stanovenej lehote. Súčasne považoval za nesporné, že stavebný úrad v predmetnom územnom konaní závažným spôsobom porušil ustanovenia viacerých právnych predpisov, tak ako je konštatované v rozhodnutí krajského stavebného úradu, napadnutom protestom prokurátora, podľa ktorého zrušené územné rozhodnutie obce O. nesie toľko závažných nedostatkov, že by muselo byť zrušené aj postupom podľa § 65 správneho poriadku mimo odvolacieho konania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

  Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu   č. k. 3S/16/2009-45 zo dňa 7. septembra 2010 zmenil v zmysle § 250ja O.s.p. tak, že rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-  

-2008-9213/41938 zo dňa 14. júla 2008 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. V podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie krajského súdu má formálne nedostatky, nakoľko sa v ňom ako účastník konania na strane žalovaného uvádza Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Uvedené žalobca pokladal za zjavne nesprávne, keďže v žalobnom návrhu sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, proti ktorému aj samotný návrh podával. Pokladal za nepochopiteľné, že v rozsudku krajského súdu je ako žalovaný uvedené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a v časti predmetu sporu je uvedené o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 2008-9213/41938 zo dňa 14. júla 2008. Takéto rozhodnutie je podľa názoru žalobcu značne nezrozumiteľné.

Žalobca ďalej namietal, že v konaní bolo potrebné vyriešiť otázku včasnosti doručenia odvolania N., nakoľko dodržanie zákonom stanovenej lehoty je predpokladom toho, aby   sa odvolací orgán mohol zaoberať rozhodnutím orgánu prvého stupňa i z vecnej stránky. Ohľadom odvolania N. uviedol, že už v samotnom proteste prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline bolo konštatované viacero porušení správneho poriadku pri rozhodovaní o tomto odvolaní, doručenom dva dni po uplynutí lehoty na jeho podanie. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel z dôvodu, že predmetné odvolanie N. považoval za doručené v zákonom stanovenej lehote. Následne žalobca zdôraznil, že N. nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by podala predmetné odvolanie včas, pričom takýto dôkaz nebol doposiaľ „produkovaný“ ani v samotnom súdnom konaní. Mal teda zato, že žalovaný nesprávnym spôsobom aplikoval § 27 ods. 4 správneho poriadku. Vyslovil, že v prvom rade sa vyžaduje existencia dôkazu o včasnom podaní zásielky, t.j. predmetného odvolania, a až v prípade, keď takýto dôkaz nie je použiteľný (napr. pre nečitateľnosť), využije sa v záujme ochrany účastníka uvedená prezumpcia. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že o včasnom podaní odvolania svedčia dva listy stavebného úradu – Obce Oščadnica, ktorými reagoval na odvolanie N. a tiež informoval krajský stavebný úrad o stave konania. Zároveň poukázal na skutočnosť,   že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že N. dňa 4. mája 2007 podala aj podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že samotná N. považuje rozhodnutie o umiestnení stavby za právoplatné a svoje odvolanie za podané oneskorene. Mal zato, že týmto svojím postupom spochybnila svoje vyjadrenie v tomto konaní. Krajskému súdu vyčítal, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že v listinných dôkazoch založených v administratívnom spise správneho orgánu sa nachádzajú dôkazy, preukazujúce, že odvolanie bolo podané včas, avšak vo svojom rozhodnutí tieto dôkazy nepomenoval, nepoukázal na ne, nevysporiadal sa s nimi a ani nijakým spôsobom ich nevyhodnotil, čo je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Ďalej namietal, že krajský súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie o konštatovanie, že v administratívnom spise   sa nachádzajú dôkazy, a preto sa stotožniť s názorom žalovaného. Takéto rozhodnutie   je podľa žalobcu nepreskúmateľné a zakladá aj pochybnosti o ústavou garantovanom práve   na spravodlivý súdny proces. V závere odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa pokladá za nepreskúmateľné a odôvodnenie rozhodnutia za nejasné a rozporné, čím bolo dotknuté ústavou a medzinárodnými dohovormi garantované právo na spravodlivý súdny proces.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zákonom č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zrušené a jeho kompetencie prešli na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že zákonom č. 403/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prešli tieto kompetencie na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vyjadril sa, že s ohľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne nové dôkazy, trvá na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení. V závere uviedol, že s rozsudkom krajského súdu sa stotožňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p.   a dospel k záveru, že   rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. a konanie zastaviť, pretože dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že napadnutým rozhodnutím nebolo vyhovené protestu prokurátora podaného proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2007/00865/Cho z 13. augusta 2007.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov upravuje inštitút protestu prokurátora v ustanovení § 69. Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Podľa § 69 ods. 4 proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Podľa § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, je protest prokurátora.

V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre prokurátor   je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 21 ods. 4 zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor podať nový protest.

Podľa § 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad. Na konanie o odvolaní, alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy   o správnom konaní.

Podľa § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podľa § 35 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku podať návrh na začatie konania.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor   môže podať návrh na začatie konania   ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých   sa nevyhovelo protestu prokurátora, a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov je,   že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu   na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 O.s.p.), ako aj že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo zrušuje právo alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinnosti netýka. Preto ustanovenie § 250b ods. 5 O.s.p. dáva prokurátorovi v prípadoch neúspešného konania právo domôcť sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedenej podmienky a v určenej lehote.

Prokurátor takýto návrh však nepodal a žalobca, ktorý predmetnú žalobu podal, takéto právo v zmysle uvedených skutočností nemal.

Na základe uvedeného Najvyšší súd SR dospel k záveru, že predmetnú žalobu podala neoprávnená osoba, a preto podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,   v zmysle ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011  

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská