8Sžo/250/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. L. L., D. X., B., 2. Ing. L. M., T. X., B., 3. P. K., D. X., B., 4. Ing. M. V., H. X., B., 5. A. P., T. X., B., 6. K. P., T. X., B., 7. P. T., Š. X., B., 8. Ing. M. G., P. X., B., 9. Ing. L. G., P. X., B., 10. E. J., L. X., B., 11. Ing. I. T., H. X., B., 12. J. H., D. X., B., 13. P. H., C. X., I., 14. J. R., H. X., B., 15. Ing. A. Š., D. X., B., všetci zastúpení JUDr. K. J., advokátkou so sídlom D. X., B., proti

žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti

účastníkov: I. JUDr. M. C., M. X., I., II. J. K., N. X., B., III. M. K., N. X., B., obaja

zastúpení JUDr. A. B., advokátkou so sídlom M. X., B., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009 a   rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu v Senci č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22. apríla 2009, o odvolaní

účastníkov konania v I., II., III. rade   proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S

191/2009 – 101 zo dňa 20. júla 2010, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej   republiky rozsudok Krajského   súdu v Bratislave č. k.  

3S 191/2009 – 101 zo dňa   20. júla 2010   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na   ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného  

č. 1031/173/2009 zo dňa 16.7.2009,   ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Senci č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22.4.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ zák.  

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len

„O. s. p.“).

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z pozemkovoknižnej vložky č. X.,

kat. úz. B., na základe vládneho nariadenia zo dňa 21.6.1939 č. 147 Sl. z., nehnuteľnosti pod

A 5-6, 13-18 podliehali súpisu nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti podľa § 9 a § 26 zákona

zo dňa 22.2.1940 č. 46 Sl. z. prevzal štátny pozemkový úrad, teda išlo aj o parcely č. X..

Ako vyplývalo z pozemkovoknižnej vložky č. X, kat. úz. B. na základe vládneho nariadenia

90/1950 Zb. sa vkladá vlastnícke právo na Československý štát s právom MNV B. na

nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. X, kat. úz. B., teda aj parc. č. X. Pozemkovoknižná parc.

č. X., kat. úz. B. vo výmere 7668 m2, vedená ako ostatné plochy, bola vytvorená zlúčením

pozemkovoknižných parciel č. X., č. X., č. X. a č. X.. Zlúčenie   týchto parciel uskutočnil

MNV v B., ktorý dal tento zlúčený pozemok do užívania záhradkárom a táto skutočnosť

vyplýva z listu zo dňa 2.12.1992. MNV v B. listom zo dňa 21.3.1983 požiadal Odbor

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV B. – vidiek o súhlas k zriadeniu

záhradkárskej osady,   pretože parc. č. X. kat. úz. B. o výmere 7668 m2 bola zdevastovaná

a nebola vhodná na poľnohospodárske využitie.   V čase tejto žiadosti bola pozemkovoknižná

parc. č. X.   kat. úz. B. zlúčená a vedená ako ostatné plochy. Uznesením č. 175 Er-1983 súhlasila Rada ONV B. – vidiek s tým, aby na vedenom pozemku bola zriadená záhradkárska

osada pre žalobcov. ZO SZZ B. vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 30.11.1961. ZO SZZ

B. parc. č. X. získal na základe hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní zo dňa 8.6.1989 od

MNV v B. a nájomný vzťah bol zapísaný v evidenčnom liste č. X., kat. úz. B.. Krajský súd

z predložených dôkazov nezistil, že by k uvedenému pozemku malo právny vzťah JRD B.,

hospodárska zmluva uzavretá medzi MNV B. a ZO SZZ v B. bola uzavretá v zmysle § 71 a §

348 Hospodárskeho zákonníka s poukazom na ust. § 9 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Krajský súd

sa nestotožnil s názorom žalovaného, že uzavretá hospodárska zmluva zo dňa 8.6.1989 je

v rozpore s platnými právnymi predpismi; správny orgán konajúci podľa zák. č. 64/1997 Z. z.

o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 64/1997 Z. z.“ alebo „zák. o užívaní

pozemkov“)   nebol príslušný posudzovať platnosť resp. neplatnosť tejto zmluvy. Krajský súd

poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zák. o užívaní pozemkov konštatoval, že bola splnená

podmienka zriadenia záhradkárskej osady B. a medzi žalobcami ako užívateľmi a vlastníkmi

vznikol zákonný nájomný vzťah, a preto splnili podmienky na   podanie návrhu podľa §   7

zák. o užívaní pozemkov. Krajský súd ďalej uviedol, že JUDr. M. C., Ing. L. S., Ing. A. J.,

Ing. J. B. sú podielovými   spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. X., č. X., vedených na LV č.

X., kat. úz. B., každý v 1/8, preto v tomto   prípade nebola splnená zákonná podmienka vlastníkov pozemkov, ktorých výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov

by tvoril viac ako ½ pozemku užívaného užívateľom. Taktiež nebola splnená podmienka

podľa § 3 ods. 2 písm. d/ zák. o užívaní pozemkov, teda nezaplatenie, napriek písomnému

upozorneniu,   splatné nájomné za bežný rok do 30. augusta nasledujúceho roku.

Hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle § 3 ods. 2 zák. o užívaní pozemkov musia byť

splnené kumulatívne. Výpoveď manželov H. nespĺňala zákonné podmienky a naviac táto

mala byť uplatnená prostredníctvom ZO SZZ B.. V oboch prípadoch neboli preukázané

doručenia výpovedí jednotlivým užívateľom pozemkov. Krajský súd tiež poukázal na

procesné pochybenie správnych orgánov, keď rozhodnutia doručovali spoločnosti J., s.r.o., B.,

napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že novými vlastníkmi sa stali J. a M. K.,   o čom

svedčil list vlastníctva č. X. a túto skutočnosť oznámil zástupca žalobcov a prvostupňový

správny orgán toto oznámenie obdŕžal dňa 9.6.2009. O trovách konania rozhodol krajský súd

podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešným žalobcom priznal ich náhradu vo výške 4311,47

€.

Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote, dňa 6.9.2010 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, odvolanie účastníci konania v II. a III. rade domáhajúc sa jeho

zrušenia odvolacím súdom a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že

zák. č. 46/1940 o pozemkov reformne mal byť revíziou prvej pozemkovej reformy,   k skutočnej revízii však nedošlo, išlo v podstate o vyvlastnenie židovského majetku, z ust. § 9

zák. č. 46/1940 vyplývalo, že Štátny pozemkový úrad oznámi vlastníkovi, že sa rozhodol

prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť a z § 27 vyplývalo, že Štátny pozemkový fond

nemusí uplatňovať toto právo výkupu, keď nehnuteľnosti kupuje príslušník SR, roľník  

a   s predbežným súhlasom Štátneho pozemkového fondu. Poukázali na poznámku  

v pozemkovoknižnej vložke č. X., P. parc. č. X. a č. X., kat. úz. B., že na základe kúpnej

zmluvy sa odpisujú parc. č. X. a X. do novej pozemkovoknižnej vložky č. X., č. d. X., pričom

poukázali na obsah pozemkovoknižnej vložky č. X., kat. úz. B. a   kúpnej zmluvy zo dňa

4.7.1940, schválenej Pôdohospodárskym odborom Rady ONV B. – okolie dňa 10.9.1956 č.

Pôd 3754/1956. Uviedli, že z § 2 ods. 1 zák. č. 142/1947 Zb. vyplýva, že revízii o. i.

podliehajú aj rozhodnutia vydané bývalým Štátnym pozemkovým úradom zriadeným

zákonom zo dňa 22.2.1940. Štátny pozemkový úrad bol zák. č. 142/1947 zrušený a jeho

kompetencie prešli na Povereníctvo SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu.

Podľa § 14 zák. č. 142/1947 Zb. pre vykonanie zápisov do pozemkových kníh platia

primerane ustanovenia č. 90/1947 Zb. a z § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Zb. na prevod nehnuteľnosti je potrebné privolenie okresného národného výboru, z ktorých ustanovení je

zrejmé, že právni predchodcovia účastníkov konania II. a III. rade nadobudli nehnuteľnosti

zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. X., parc. č. X. a č. X., kat. úz. B. na základe kúpnej

zmluvy uzavretej 4.7.1940 a vklad vlastníckeho práva a zápis do pozemkovej knihy bol

povolený 13.10.1956 na základe súhlasu ONV B. – okolie, a to v súlade s vtedy platnými

predpismi, v roku 1983 boli vlastníkmi parc. č. X. A. M. v ½ a G. M. v ½ na základe

D579/74. V čase uzavretia hospodárskej zmluvy dňa 24.8.1983 MNV v B., ani iná štátna

socialistická organizácia, neboli vlastníkom pozemku parc. č. X., kat. úz. B., a preto ani

nemohol platne uzavrieť zmluvu o užívaní poľnohospodárskej pôdy zo dňa 24.8.1983, ani

hospodársku zmluvu o dočasnom užívaní národného majetku v zmysle § 348 Hospodárskeho

zákonníka zo dňa 8.6.1989. Ďalej účastníci konania uviedli, že krajský súd sa žiadnym

spôsobom nevysporiadal s tým, že do súdneho spisu bola založená zmluva   o užívaní

poľnohospodárskej pôdy zo dňa 24.8.1983, ani s tým, že hospodárska zmluva bola uzavretá

až v r. 1989,   pričom   až v roku 1993 bol podaný na katastrálny úrad návrh na zápis

hospodárskej zmluvy,   a teda až na základe tohto podania bol vyhotovený evidenčný list, na

ktorom ako užívateľ je uvedená ZO SZZ v B.. Poukázali na vyjadrenie PD Ch., z ktorého

vyplýva, že toto PD užívalo parc. č. X. do r. 1992 a dňa 27.11.1992, na základe vytýčenia

pôvodných hraníc pozemkov parc. č. X. a X., kat. úz. B., tieto vrátilo vlastníkom. Namietali,

že súdu v konaní o preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy neprináležalo

rozhodovať o platnosti zmlúv, tak ako to urobil krajský súd, keď konštatoval, že hospodárska

zmluva bola uzavretá v súlade s platnými predpismi a boli splnené podmienky zriadenia

záhradkárskej osady. Správny orgán síce v konaní nemôže rozhodovať o platnosti alebo

neplatnosti zmlúv, ale ak účastník konania vznesie námietky ohľadne platnosti zmlúv,

správny orgán konanie preruší, s tým, že určí lehotu na podanie žalobného návrhu na súd.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Uviedol, že

splnomocnený zástupca užívateľov pozemkov v čase podania návrhu (30.12.2008)

nepreukázal, že bola splnená podmienka – zriadenie záhradkárskej osady do dňa 24.6.1991

podľa § 2 ods. 1 zák. o užívaní pozemkov. ZO SZZ 6-1B., záhradkárska osada B. nemala

právoplatne uzatvorenú zmluvu na dočasné užívanie pozemkov podľa vtedy platného zák. č.

122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve (§ 40)   alebo zák. č. 123/1975 Zb.

o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby (§ 9).

Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku   uzatvorená podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka bola uzatvorená v rozpore s platnými právnymi predpismi,

nakoľko MNV B. nemalo k predmetnému pozemku   žiadny právny vzťah; právny vzťah

k pozemkom malo iba JRD B., do ktorého vlastníci združili svoje pozemky a ich vlastnícke

právo im zostalo zachované. Od účinnosti zák. č. 229/1991 Zb. boli platne uzatvorené zmluvy

podľa § 22 ods. 1 zrušené a podľa § 22 ods. 2 vznikol medzi užívateľom a vlastníkom

zákonný nájom, preto v tomto prípade nedošlo k vzniku zákonného nájmu.   Žalovaný ďalej

uviedol, že nesplnením podmienky podľa § 2 ods. 2 zák. o užívaní pozemkov, nedošlo

k vzniku zákonného nájmu medzi vlastníkom a užívateľom. Taktiež podľa § 6 písm. a/ zák.

o užívaní pozemkov členovia ZO SZZ 6-1 B., záhradkárska osada   B., nie sú účastníkmi

konania, nakoľko nespĺňajú podmienku byť užívateľmi a nemôže byť splnená ani podmienka

podľa § 7 ods. 1 zák. o užívaní pozemkov. Záverom žalovaný poukázal na rozhodnutie

tunajšieho súdu sp. zn. 4Sž-o-KS/25/2005 zo dňa 27.4.2006, z ktorého vyplýva, že nesplnenie

podmienok podľa § 7 ods. 1 zák. o užívaní pozemkov je dostatočným dôvodom pre

zamietnutie návrhu na začatie správneho konania, tento nemôže byť v priebehu konania

konvalidovaný.

K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010 vyjadrili žalobcovia,

prostredníctvom právnej zástupkyne tak, že navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli, že nikdy

nespochybňovali vlastnícke právo účastníkov konania ani ich právnych predchodcov,

dokonca ani pred správnymi orgánmi,   preto nebol dôvod, aby sa súd zaoberal vlastníckym

právom účastníkov konania alebo ich právnych predchodcov. Prechod vlastníctva a správy  

na štát žalobcovia poukazovali len v súvislosti s parc. č. X. a parc. č. X., kde súd len

konštatoval, že skutočnosti uvedené žalobcami sú v súlade s predloženými dôkazmi

a predmetné pozemky boli niekedy v správe národného výrobu resp. vo vlastníctve štátu.

Ďalej žalobcovia uviedli, že v žalobe nebola spomínaná zmluva o užívaní poľnohospodárskej

pôdy zo dňa 24.8.1983 a takáto zmluva ani nebola jej prílohou. Jediná zmluva, o ktorú  

sa žalobcovia opierali bola zmluva o dočasnom užívaní národného majetku zo dňa 8.6.1989.

Žalobcovia doplnením podania zo dňa 20.3.2009 predložili správnemu orgánu list zo dňa

14.9.1983, ktorého prílohou z archívu bola aj zmluva o užívaní poľnohospodárskej pôdy –

odovzdanie majetku zo dňa 24.8.1983, ktorou žalobcovia dokazovali, že zmluvu o dočasnom

užívaní pozemkov bol príslušný podľa § 9 vyhlášky č. 156/1975 Zb. so ZO SZZ uzatvoriť  

aj MNV, ktorý mal vtedy predmetný pozemok v správe. Žalobcovia poukázali, že krajský súd

nerozhodoval o platnosti   resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy. Ak by to tak bolo,   tak by   musel existovať výrok o tom, že predmetná zmluva je platná resp. neplatná.   Krajský súd len

konštatoval, že predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle vtedy platných právnych predpisov,

ktoré bližšie citoval v odôvodnení. Pokiaľ účastníci konania do spisu založili vyjadrenie PD

Ch. o užívaní pozemku parc. č. X. a jeho vlastníkom, žalobcovia uviedli, že toto sa nezakladá

na pravde, nakoľko na predmetom pozemku   mali žalobcovia nasadené plodiny, rastliny,

stromy a nebolo možné, aby boli na týchto pozemkoch viacerí užívatelia, inak by žalobcovia

nemohli svoje pozemky obrábať a siať na nich rastliny a pod. K účastníkmi konania

predloženému vytyčovaciemu protokolu uviedli, že nie je opatrený pečiatkou a podpisom

geodeta, ktorý mal hranice pozemkov vytýčiť, preto ho považovali za klamlivý a právne

irelevantný. Poukázali na vytyčovací protokol zo dňa 14.3.1989, ktorého prílohou je aj

vytyčovací náčrt urobený na žiadosť MNV B. pred podpisom hospodárskej zmluvy zo dňa

08.06.1989,   ktorý vychádzal z pozemkovej mapy, č. map.   listu X., mierka 1:2880 zo dňa

28.2.1983. Súčasne žalobcovia poukázali aj na čestné vyhlásenie bývalého predsedu PD Ch.

zo dňa 14.10.2010,   z ktorého vyplýva, že v čase jeho pôsobenia ako predsedu družstva

v rokoch   1981 – 2004,   pozemky zlúčené   do parc. č. X. o výmere 7668 m2 v kat. úz. B.

neboli využívané družstvom na poľnohospodársku veľkovýrobu vzhľadom na malú výmeru pozemkov a charakter pôdy.

K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 21.10.2010 vyjadrila tiež účastníčka konania v I. rade,   ktorá   uviedla, že účastníci konania v II. a III. rade sú vlastníkmi inej

parcely užívanej žalobcami (parc. č. X.) ako ona (parc. č. X., parc. č. X.). Z dôkazov ktoré

súdu predložili, je zrejmé, že ani tieto pozemky v minulosti neboli vo vlastníctve štátu, MNV

v B. nimi nemohol disponovať ako so svojím vlastníctvom a nemohol ich hospodárskou

zmluvou prenechať na dočasné užívanie.

Odvolanie proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote dňa 14.9.2010  

aj účastníčka konania v I. rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu

zamietne. Uviedla, že je známe, že v B. bolo založené JRD a tiež je známe, že keď vzniklo

v dedine JRD, všetci roľníci museli „dobrovoľne“ združiť svoju pôdu do JRD,   pričom im

zostalo zachované vlastníctvo, k pôde vzniklo JRD právo družstevného užívania. Po r. 1989

na základe zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, dňom účinnosti tohto zákona zaniklo právo družstevného

užívania k združeným pozemkom, družstvu k nim vznikol nájomný vzťah a bolo povinné ich

vydať vlastníkom. Poukázala, že hospodárska zmluva je absolútne neplatná, keďže bola uzavretá v rozpore aj s vtedy platným právom. Dal sa ňou do užívania národný majetok –

pozemky, ktoré národným majetkom nikdy neboli. MNV v nej dokonca vystupuje ako

vlastník a nie ako správca majetku štátu, ZO SZZ nemala ani vtedy a nemá ani teraz právnu

subjektivitu, nemohla preto uzavrieť zmluvu vo svojom mene, absentoval na nej súhlas ONV,

keďže zmluvy uzavreté po 1.1.1976 museli byť odsúhlasené príslušným ONV. MNV tiež

v rozpore s právom (keďže k pozemkom parc. č. X. a X. nemal žiaden právny vzťah) nechal

si ich vyčleniť z JRD, spojil ich s inými pozemkami a vytvoril parc. č. X., ktorá bola

predmetom uvedenej hospodárskej zmluvy. Pozemky parc. č. X. a parc. č. X. nikdy neprešli

do vlastníctva štátu, vlastnícke právo k nim mali zachované právni predchodcovia účastníčky

konania, čo bolo nepochybné z dokladov, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii. Ďalej

účastníčka uviedla, že výpovede z nájmu dané žalobcom boli podané z opatrnosti, lebo keď

nevznikol nájomný vzťah, nebol dôvod dávať výpoveď. Aj tak sa však domnieva, že

výpovede boli zákonné, keďže boli dané užívateľom, ktorí užívali prevažnú časť pozemkov

účastníkov konania, prevažná časť záhradky, ktorú užívali, sa nachádzala na pozemkoch

účastníkov konania. K procesnému pochybeniu, ktoré krajský súd vytýkal správnym

orgánom, pokiaľ šlo o doručovanie rozhodnutia účastníčka konania uviedla, že pokiaľ túto

skutočnosť nenamietali manželia K. a boli s rozhodnutím spokojní, nemalo to mať vplyv na

rozhodnutie súdu, pričom poukázala na § 250i ods. 3 O. s. p.   Záverom účastníčka konania

uviedla, že v súvislosti s jej účastníctvom v konaní jej vznikli náklady vo výške 6,46 €, keď

neboli zaslané prílohy žaloby a tieto si musela na vlastné náklady zhotoviť. Uviedla, že v tejto

súvislosti krajský súd pochybil, keď jej náhradu týchto nákladov nepriznal. Tiež poukázala

na výšku náhrady trov konania priznanú žalobcom, ktorú považovala za rozpornú s dobrými

mravmi, vzhľadom k tomu, že trovy konania boli vo vyššej sume ako suma ponúknutá

žalobcami všetkým vlastníkom ako kúpna cena za všetky užívané pozemky.

Vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu účastníkov konania v II. a III. rade

sa vzťahovalo aj k odvolaniu podanému účastníčkou konania v I. rade.

K podanému odvolaniu účastníčky v I. rade sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010,

vyjadrili prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovia tak, že navrhli napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli,  

že parc. č. X. o výmere 7668 m2, ktorá vznikla zlúčením parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X.,

parc. č. X., bola v správe MNV B., ktorá skutočnosť vyplýva z dôkazov predložených

žalobcami. Keďže parc. č. X. nebola z dôvodu devastácie spôsobenej ťažbou štrku a vývozom domového odpadu vhodná na poľnohospodárske využitie, požiadal MNV v B. listom č.

96/1983 zo dňa 21.3.1983 Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV

B. – vidiek o súhlas k zriadeniu záhradkárskej osady. Už v čase podania tejto žiadosti   bola

parc. č. X., kat. úz. B. zlúčená a vedená ako ostatné plochy. Rada ONV B. – vidiek uznesením

č. 175/R-1983 súhlasila s tým, aby na parc. č. X., kat. úz. B. bola zriadená záhradkárska osada

pre členov ZO SZZ v B.. Listom zo dňa 6.6.1988 MNV oznámil ZO SZZ, že bolo

prerokované využívanie pozemku parc. č. X.   na záhradkárske účely. Z toho listu naviac

vyplýva, že predmetný zlúčený pozemok bol dovtedy daný na užívanie Vodohospodárskym

stavbám na skládku zeminy, ktorý poskytol žalobcom pletivo na oplotenie ako protihodnotu

za to, že mohol ďalej navážať zeminu na predmetné pozemky, keďže tam bola roklina, ktorú

bolo treba zasypať. Z uvedeného vyplýva, že predmetný pozemok nemohlo využívať JRD B.

Pozemok bol v správe národného výboru a v súlade s § 71 a § 348 Hospodárskeho zákonníka

bol v prenechaný do užívania inej socialistickej organizácii. Žalobcovia ďalej uviedli,   že

účastníčka konania v I. rade v konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie

o tom, že MNV nemal predmetné pozemky v užívaní, ale že ich malo v užívaní JRD B.

Ohľadne platnosti resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy žalobcovia uviedli, že o tejto otázke

môže rozhodovať jedine súd, a preto konštatovanie krajského súdu o tom, že správny orgán

nie je oprávnený resp. príslušný posudzovať jej platnosť, bolo správne. K námietke právnej subjektivity ZO SZZ uviedli, že v zmysle stanov Slovenského zväzu záhradkárov nadobúdať

práva a zaväzovať sa vlastným menom môžu výbory a základné organizácie SZZ. Žalobcovia

citujúc jednotlivé ustanovenia zák. o užívaní pozemkov ako aj zák. č. 221/1991 Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, uzavreli, že majú za to,

že sú užívateľmi pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade a splnili podmienky na podanie

návrhu, preto krajský súd správne zrušil napadnuté správne rozhodnutia a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal

odvolania účastníkov konania v I., II., a III. rade bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce  

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať

efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel  

k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade  

so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci

samej tak, že žalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach

žaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu  

so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná. Súd musí v rozsahu

prieskumu venovať pozornosť tomu, či vo veci nemalo byť prednostne aplikované

komunitárne právo (čl. 7 ods. 2 ústavy) a podľa výsledku aj takéhoto prieskumu musí

postupovať v súlade s citovaným článkom ústavy.

Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči

postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať

rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach

rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov.  

Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení

všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1

písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave,

siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým   čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov.  

II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne  

aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu.

Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva  

to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému

jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne

dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je

arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné

prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal  

so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie  

sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom

starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého

rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej

súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže

opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.

Z podkladov súdneho spisu v posudzovanej veci je zrejmé, že krajský súd postupom

podľa § 250 ods.1 veta druhá O.s.p. pribral do predmetného súdneho preskúmavacieho

konania účastníkov správneho konania, a to JUDr. M. C. (uznesením č. k. 3S 191/2009-76

z 10.2.2010) a J. K. a M. K. (uznesením č. k. 3S 191/2009-81 zo 4.3.2010). Uvedené subjekty

týmto postupom získali procesné postavenie účastníkov konania (v I., II. a III. rade), titulom

ktorého získali aj procesné práva a povinnosti. Krajský súd im následne doručil žalobu, ku

ktorej   podali svoje   písomné vyjadrenia, obsahujúce ich   zamietajúce   stanovisko, v rámci

ktorého uviedli aj príslušné dôvody.

Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa námietky účastníkov

konania v I., II. a III. rade ponechal bez povšimnutia, nie je   preto zrejmé, ako sa

s námietkami a argumentmi účastníkov vysporiadal, pretože k nim nezaujal žiadne

stanovisko.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal námietky účastníkov v I.,

II. a III. rade, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným

postupom bolo porušené ich   právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať  

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj

zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“

(IV. ÚS 115/03).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok prvostupňového

súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal

hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní   prvostupňový súd opätovne prejedná vec v medziach podanej

žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov v I., II. a III. rade

vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne

a presvedčivo odôvodní.

U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných

právnych   otázok   ani vady   správneho konania, preto bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť

a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré

nebude postihnuté zmieneným deficitom.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská