UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX. R. XXXX, bytom B. XX, XXX XX K., proti žalovanému Okresný úrad v Žiline, so sídlom v ul. J. Kráľa 4, 010 40 Žilina, o preskúmania rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. októbra 2012, č. k. 20S/87/2012-11, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/87/2012-11 z 9. októbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Uznesením z 9. októbra 2012, č. k. 20S/87/2012-11 Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd") zastavil konanie, v ktorom sa žalobca žalobou osobne podanou na Okresnom súde Žilina a neskôr postúpenou uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 18S/2/2012-3 z 9. augusta 2012 na krajský súd domáhal zrušenia ním napadnutého rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. 2012/02167-003/4RA z 20. januára 2012 o uložení pokuty 50 Euro podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. za porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a to tým, že ako držiteľ vozidla neuzavrel v období od 1. októbra 2009 do 20. mája 2010 poistnú zmluvu. Dôvodom zastavenia konania bolo neodstránenie vád žaloby (neoznačenie čísla rozhodnutia, ktoré žalobou napáda), hoci pripojil rozhodnutie Obvodného úradu Žilina ako aj rozhodnutie Ministerstva financií SR. Podľa krajského súdu, keďže žalobca napriek výzve súdu č. k. 20S/87/2012-7 zo 7. septembra 2012 vadu žaloby neodstránil a táto vada bráni vecnému vybaveniu žaloby súd postupujúc podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") konanie zastavil.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP tak, že žalobcovi, ktorý neodstránením vád žaloby zavinil zastavenie konania ich nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobca. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila s tým, že žiada zrušiť rozhodnutie o uložení pokuty 50 Euro, a že verí vspravodlivosť, pričom podrobne opísal v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd zistil, že žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie jednak Obvodného úradu v Žiline č. 2012/02167-003/4RA o uložení pokuty 50 Euro podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. za porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a to tým, že ako držiteľ vozidla neuzavrel v období od 1. októbra 2009 do 20. mája 2010 poistnú zmluvu, ako aj skutočnosť, že pripojil konečné rozhodnutie vo veci, t.j. rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/015250/2012-243 z 28. mája 2012.
Najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP.
Krajský súd vo výzve č. 20S/87/2012-7 zo 7. septembra 2012 vyzval žalovaného, aby presne označil rozhodnutie správneho orgánu, ktoré napáda (uvedie číslo rozhodnutia) a uvedie konečný návrh, čoho sa žalobou domáha, t.j. ako má súd rozhodnúť.
V tejto veci odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV ÚS. 1/02 z 26. septembra 2002, podľa ktorého výklad a použitie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov konania na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd musí vykladať a používať predmetné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia OSP nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Najvyšší súd dospel k záveru,, že v danej veci nie je možné konanie o žalobe žalobcu zastaviť. Z podanej žaloby vyplýva, že sa žalobca žalobou domáhal preskúmania konečného rozhodnutia vo veci samej, t.j. rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF /015250/2012-243 z 28. mája 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline č. 2012/02167-003/4RA z 20. januára 2012, a že žiadal zrušiť rozhodnutie o uložení sankcie. Teda žaloba žalobcu obsahovala dostatočné podklady na to, aby mohla byť vec meritórne prejednaná.
Krajský súd mal teda jednak preskúmať konečné rozhodnutie vo veci uloženia sankcie, ako aj zvážiť možnosť zrušiť prvostupňové rozhodnutie, t.j. to rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 50 Euro.
Aj tak nepostupoval, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a preto odvolací súd postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vec meritórne prejedná a rozhodne.
O trovách odvolacieho konania nerozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 3 OSP. O týchto trovách rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.