Najvyšší súd 8 Sžo 225/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci: A., s.r.o., zastúpeného advokátom JUDr. L. P., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad Trnava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP- 00468/2008/Mi zo dňa 12. marca 2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 37/2008-24 zo dňa 26. augusta 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 37/2008-24 zo dňa 26. augusta 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č.k. 14 S 37/2008-24 zo dňa 26.augusta 2008 zastavil konanie o predbežnom opatrení (§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) s odôvodnením, že v správnom súdnictve sa inštitút predbežného opatrenia neuplatňuje, a to s ohľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na ustanovenie § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa každý úkon účastníka konania posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Na základe toho krajský súd mohol a mal posúdiť jeho žiadosť o vydanie predbežného opatrenia ako návrh na odklad vykonateľnosti podľa § 250c Občianskeho súdneho poriadku a vydať k tomu adekvátne uznesenie. Uviedol, že krajský súd správne posúdil hmotnoprávny predpis (§ 246c Občianskeho súdneho poriadku), avšak v spojitosti s ním nesprávne aplikoval procesné ustanovenia týkajúce sa podmienok zastavenia konania (§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Žalobcovi hrozí závažná ujma – výkon stavebných prác na nehnuteľnosti v bezprostrednom susedstve s jeho nehnuteľnosťou, ktoré bližšie špecifikoval v žiadosti o predbežné opatrenie zo dňa 9. apríla 2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) po preskúmaní rozhodnutia krajského súdu v rozsahu odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).
Správne súdnictvo je upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku; samotné konanie súdu v správnom súdnictve má špecifickú právnu úpravu obsiahnutú práve v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s primeraným použitím ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku – avšak len na otázky, ktoré v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravené nie sú. Ide o vyjadrenie vzťahu špeciálnych ustanovení (piata časť) vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku (prvá, tretia a štvrtá časť). Subsidiárne sa preto pre konanie v správnom súdnictve použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (prvá časť), ustanovenia pre konanie na prvom stupni a pre opravné prostriedky (tretia a štvrtá časť).
Inštitút predbežného opatrenia je systematicky zaradený do druhej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorej ustanovenia sa však pre správne súdnictvo nepoužijú vôbec (§ 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Nemožno preto o jeho vydanie v správnom súdnictve žiadať. Ak aj príde k žiadosti o vydanie predbežného opatrenia, jediným možným spôsobom rozhodnutia súdu o takejto žiadosti je zastavenie konania pre nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ak v predmetnej právnej veci krajský súd zastavil konanie o predbežnom opatrení v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku síce aplikoval nesprávne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktoré však nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia krajského súdu a nebránilo preskúmaniu rozhodnutia krajského súdu v odvolacom konaní.
V správnom súdnictve sa uplatňuje právny inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, ide však o návrhové konanie priamo závislé od dispozičného práva účastníka konania (zväčša žalobcu) podať taký návrh; súd o ňom z úradnej povinnosti nerozhoduje. Inštitút odkladu vykonateľnosti podľa ustanovenia § 250c Občianskeho súdneho poriadku a predbežného opatrenia podľa ustanovení § 74 - § 77 Občianskeho súdneho poriadku nemožno stotožňovať. Platí tu zásada lex specialis derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Špeciálnym ustanovením je § 250c Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravuje odklad vykonateľnosti; je preto bez právneho významu tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že súd mal jeho žiadosť o vydanie predbežného opatrenia posúdiť ako žiadosť o odklad vykonateľnosti z hľadiska jeho obsahu. Napokon, žalobca bol zastúpený advokátom, ktorý pozná právo a mal riadne označiť právny inštitút, aplikácie ktorého sa domáha súc viazaný ustanovením § 246c ods. 1 a § 250c Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd v závere konštatuje, že požiadanie o odklad vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia správneho orgánu nie je viazané lehotou, preto oň môže účastník konania, ktorý má právny záujem na odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, požiadať v rámci súdneho konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S 37/2008-24 zo dňa 26.augusta 2008 ako vecne správne potvrdil (§ 219 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s§ 250k Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 14. októbra 2008
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová