Najvyšší súd  

8Sžo/215/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M.. J. B., bytom Ľ. O. X., N., zastúpenej advokátom J.. M. C., so sídlom Š. X., N., proti žalovanému: Mesto Nitra,

Štefánikova trieda 60, Nitra, za účasti: T. S. S., A., so sídlom K. N.. X., B., IČO: X., v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12.

januára 2007, na odvolanie žalobkyne a účastníka konania proti uzneseniu Krajského súdu v

Nitre zo dňa 30. júna 2010 č.k. 11S/134/2009-93 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa

30. júna 2010, č.k. 11S/134/2009-93, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením č.k. 11S/134/2009-93 zo dňa 30. júna 2010 zastavil konanie (§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) o žalobe žalobkyne proti

rozhodnutiu žalovaného č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007. Krajský súd

uviedol, že žalobkyňa napadla prvostupňové správne rozhodnutie, voči ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok – odvolanie, pričom žalobkyňa využila toto svoje procesné právo

a dňa 19. mája 2010 proti preskúmavanému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom zatiaľ

nebolo právoplatne rozhodnuté. Nebola teda splnená podmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďže žaloba smerovala proti neprávoplatnému

rozhodnutiu.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu

právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku). Zároveň dodal, že nezistil dôvod na použitie ust. § 146 ods. 2, veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku, nakoľko nemožno konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný.

Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom právnych zástupcov v zákonnej lehote

odvolanie žalobkyňa a účastník konania obchodná spoločnosť T. S. S., A.

Žalobkyňa podaným odvolaním napadla výrok o trovách konania. Žiadala, aby odvolací

súd z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku zmenil v časti

trov konania napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. júna 2010, č.k.  

11S/134/2009-93 a žalobkyni priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške 509,03 €

a odvolacieho konania vo výške 78,76 €. Namietala, že žalovaný správny orgán   mal možnosť

predísť podaniu žaloby, a preto je zodpovedný za jej výsledok, nakoľko žalobkyňa sa už pred

podaním žaloby domáhala doručenia stavebného povolenia, pričom stavebník ako aj správny

orgán mali vedomosť o majetkových nárokoch žalobkyne už v čase jeho vydania.

Krajskému súdu vyčítala, že jeho rozhodnutie o zastavení konania vychádza iba z toho,  

že uznesením prikázal žalovanému správnemu orgánu doručiť žalobkyni predmetné stavebné

povolenie, t.j. prikázal žalovanému splniť si svoju povinnosť, ktorú v pôvodnom konaní

opomenul. Mala za to, že až po doručení stavebného povolenia mohla podať odvolanie, čoho

výsledkom bolo „zneprávoplatnenie“ stavebného povolenia a následné zastavenie konania pred

krajským súdom. Poukázala na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s ohľadom  

na ktoré vyslovila názor, že k zastaveniu konania ako aj k podaniu žaloby došlo iba z dôvodu,  

že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v nadväznosti na § 59 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zároveň upozornila na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 16. apríla 2003. Zdôraznila, že uplatňovanie základných práv zo strany žalobkyne nemôže byť na jej ujmu, nakoľko na to, aby jej bolo doručené stavebné

povolenie, vynaložila žalobkyňa nemalé náklady (vrátane súdneho poplatku).

Účastník konania obchodná spoločnosť T. S. S., A. podal odvolanie v plnom rozsahu a

navrhol, aby odvolací súd uvedené uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť uznesenia o zastavení konania, nakoľko mal za

to, že konanie pred súdom trpí vadami, dôsledkom ktorých je nesprávne rozhodnutie vo veci.

Tvrdil, že napadnutým uznesením mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože neboli

splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Za prejav arbitrárnosti a porušenie práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa článku 46

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd pokladal absenciu odôvodnenia rozhodujúceho

argumentu v rozhodnutí krajského súdu, spočívajúceho v tvrdení, že stavebné povolenie je

právoplatné, nakoľko bolo doručované verejnou vyhláškou, pričom lehota na podanie odvolania

uplynula 14. februára 2007. Ďalej namietal, že uznesenie o zastavení konania vychádza

z nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho súd použil nesprávne ustanovenie

právneho predpisu a tým vec nesprávne právne posúdil.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia účastník konania vyvodil, že súd zastavil konanie

o žalobe žalobkyne podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože podanie

kvalifikoval ako riadne podané odvolanie proti stavebnému povoleniu podľa § 53 a nasl.

správneho poriadku. Uviedol, že súd považoval uznesenie o doručení (zrejme uznesenie č.k.  

11S/134/2009-84 zo dňa 23. apríla 2010, ktorým Krajský súd v Nitre žalovanému uložil

povinnosť doručiť žalobkyni preskúmavané rozhodnutie) za rozhodnutie, na základe ktorého bola

„odňatá“ resp. „zrušená“ právoplatnosť stavebného povolenia. Vyjadril nesúhlas s uvádzanými

závermi a doplnil, že podanie nemožno kvalifikovať ako odvolanie proti stavebnému povoleniu

podľa § 53 a nasl. správneho poriadku, nakoľko stavebné povolenie je aj v súčasnosti právoplatné

a uznesenie o doručení nemôže „odňať“ resp. „zrušiť“ právoplatnosť stavebného povolenia.

Zdôraznil, že odvolanie proti stavebnému povoleniu nie je prípustné, keďže toto bolo doručované

verejnou vyhláškou, preto bolo doručované aj žalobkyni a lehota na podanie riadneho odvolania

podľa § 53 a nasl. správneho poriadku uplynula (aj pre žalobkyňu) dňa 14. februára 2007.   Vo vzťahu k uvedenému vyslovil, že platné právo nepozná inštitút „odňatia“ právoplatnosti

právoplatnému rozhodnutiu, pričom jediný spôsob, akým je možné odňať účinky právoplatnému

rozhodnutiu je zrušiť takéto rozhodnutie v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa

správneho poriadku alebo rozsudkom súdu v správnom súdnictve. Stavebné povolenie však

takýmto spôsobom nikdy zrušené nebolo, keďže uznesením o doručení súd nariadil žalovanému

doručiť stavebné povolenie, ktoré bolo a zostalo právoplatné.

Ohľadom doručovania stavebného povolenia verejnou vyhláškou uviedol, že v takomto

prípade sa uplatňuje právna fikcia, podľa ktorej rozhodnutie bolo doručené bližšie neurčitému

okruhu a počtu adresátov a všetkým takýmto bližšie neurčeným osobám z neho vznikli niektoré

práva a povinnosti. Dodal, že takýto okruh zahŕňa všetky osoby a v súvislosti s nimi platí právna

fikcia, že im stavebné povolenie bolo doručené a nikomu už nemôže byť doručované opätovne.

Podmienky pre uplatnenie inštitútu doručovania verejnou vyhláškou v stavebnom konaní  

sú upravené v § 61 ods. 4 a § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona, podľa ktorých sa takýto spôsob

doručovania použije „aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov

konania“. Ďalej uviedol, že platná právna úprava nedefinuje pojem „veľký počet účastníkov“,

ktorý by bez pochybností oprávňoval použitie inštitútu doručovania verejnou vyhláškou. Vyslovil

názor, že pri rozhodovaní o použití inštitútu doručovania verejnou vyhláškou, ide o použitie

správneho uváženia, ktoré v zmysle § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava iba v obmedzenej miere, konkrétne či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, v zmysle ktorého v konaní o vydanie stavebného

povolenia bol dôsledne zisťovaný počet účastníkov konania, keď žalovaný dospel k záveru,  

že počet presahoval 50 účastníkov, teda bola rešpektovaná zásada materiálnej rovnosti. Namietal

skutočnosť, že súd sa v napadnutom rozhodnutí podmienkami pre uplatnenie právnej fikcie

doručenia nezaoberal, pričom tieto účastník konania považoval za splnené, nakoľko stavebné

povolenie bolo doručované všetkým subjektom, ktorých práva by ním mohli byť potenciálne

dotknuté. Preto platí právna fikcia, že stavebné povolenie bolo žalobkyni riadne doručené  

už v roku 2007 a opätovné doručenie toho istého stavebného povolenia na podklade uznesenia

o doručení nemá žiadny vplyv na predchádzajúce plynutie zákonných lehôt na podanie odvolania

podľa správneho poriadku.

Na základe uvedeného účastník konania dospel k záveru, že krajský súd nedostatočne

zistil skutkový stav, keď neskúmal podmienky za akých stavebné povolenie nadobudlo

právoplatnosť, a použil ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku   napriek tomu,  

že hypotéza tohto ustanovenia nebola naplnená, čím vec nesprávne právne posúdil. Mal za to,  

že týmto postupom súdu prvého stupňa bol založený dôvod pre zrušenie uznesenia o zastavení

konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku. Dodal, že zhodne  

so žalovaným vo svojich vyjadreniach tvrdili, že žalobkyňa nie je účastníčkou stavebného

konania, ktorá skutočnosť má podstatný význam pre postup súdu v konaní o podanej žalobe,

avšak krajský súd sa s týmito argumentmi nijakým spôsobom nevysporiadal. Preto postup súdu

považoval za arbitrárny. V závere uviedol, že je osobou oprávnenou na podanie odvolania,  

čo podrobne zdôvodnil.

Dňa 19. augusta 2010 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie žalobkyne  

k odvolaniu účastníka konania, v ktorom uviedla, že stavebné povolenie nemohlo nikdy

nadobudnúť právoplatnosť, pretože nebolo doručené všetkým účastníkom konania. Mala za to,  

že uvedené nemohla ovplyvniť skutočnosť, že bolo doručované verejnou vyhláškou, keďže

žalobkyňa nebola považovaná za účastníčku konania. Vyslovila názor, že doručovanie verejnou

vyhláškou vôbec nemalo byť použité, nakoľko v danej veci išlo o malý počet účastníkov, ktorí

boli stavebnému úradu ako aj stavebníkovi známi, a ktorých počet bol 16. Vyjadrila sa, že tento

jej záver potvrdzuje aj ďalšie stavebné konanie, v ktorom išlo o prístupovú cestu k budúcej

stavbe, kde bolo doručované poštou a nie verejnou vyhláškou, pričom išlo o ten istý okruh

účastníkov. Ohľadom tvrdenia účastníka konania, že zákon nemá ustálený počet účastníkov,  

kedy sa doručuje verejnou vyhláškou a kedy priamo účastníkom, žalobkyňa uviedla, že počet  

50 bol už dlhoročne uplatňovaný praxou správnych orgánov, čo bolo akceptované aj zo strany

súdu, preto túto námietku považovala za neopodstatnenú. Ďalej uviedla, že po vydaní uznesenia,

ktorým bola uložená povinnosť žalovanému doručiť napadnuté rozhodnutie žalobkyni, táto

podala proti nemu odvolanie, ktorú skutočnosť súdu oznámila, preto zanikla možnosť súdu

rozhodovať o žalobe, keďže podľa ustanovenia § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku  

je predpokladom postupu podľa druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, aby išlo

o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

nadobudlo právoplatnosť. Preto podľa žalobkyne išlo o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ktorý s ohľadom na uvedené konanie podľa § 250d ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku vo veci zastavil. Doplnila, že tento záver žalobkyne nemôže

ovplyvniť skutočnosť, že správny orgán vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného

rozhodnutia. V závere podania uviedla, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je vecne správne

a nedošlo ku konaniu súdu, ktorým by bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred

súdom a navrhla toto rozhodnutie v časti o zastavení konania potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniam žalobkyne a účastníka konania

nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa  

podala žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného – Mesta Nitra  

č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007 (povolenie stavby „H. T. – Dostavba

obchodnej zóny“ na B. C. v N. na pozemkoch X., X., X., X., X., X.X., X., X., X., X., X., X.

katastrálne územie N. pre stavebníka T. S. S., A.).

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11S/134/2009-84 zo dňa 23. apríla 2010  

uložil žalovanému doručiť žalobkyni rozhodnutie č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa  

12. januára 2007, odôvodňujúc uvedené skutočnosťou, že žalobkyňa (resp. jej právny

predchodca) mal byť účastníkom stavebného konania a bolo im potrebné vydanie stavebného

povolenia oznámiť doručením jeho písomného vyhotovenia postupom podľa § 24 ods. 1,  

resp. podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku (v prípade, ak mal právneho zástupcu).

Listom zo dňa 10. júna 2010 žalovaný súdu oznámil, že predmetné stavebné povolenie

bolo žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 7. mája 2010 a následne dňa  

19. mája 2010 proti nemu podala odvolanie.

Odvolací súd prípisom zo dňa 24. mája 2011 žiadal Krajský stavebný úrad v Nitre  

o zaslanie spisového materiálu vo veci vedenej prvostupňovým správnym orgánom – Mestom

Nitra pod sp. zn. SP 15544/2006, postúpeného Krajskému stavebnému úradu v Nitre dňa  

9. júna 2010. V prípade nemožnosti urýchleného zaslania žiadaného spisového materiálu, bol

správny orgán druhého stupňa vyzvaný na oznámenie stavu vyššie uvedeného konania.  

Dňa 2. júna 2011 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď Krajského stavebného úradu  

v Nitre, v ktorej uviedol, že kompletný spisový materiál Mesta Nitra sp. zn. SP 15544/2006 spolu

so spisovým materiálom Krajského stavebného úradu v Nitre sp. zn. KSUNR-2010-754 bol

listom č. KSUNR-2010-1047-004 zo dňa 2. novembra 2010 predložený Krajskému súdu v Nitre

k veci vedenej pod sp. zn. 11S/151/2010 žalobcu T. S. S. A., so sídlom K. námestie X., B..

Zároveň oznámil, že konanie pred Krajským súdom v Nitre nie je ukončené.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky výzvou zo dňa 3. júna 2011 Krajský

stavebný úrad v Nitre žiadal o oznámenie, či vo veci odvolania Mgr. J. B. proti rozhodnutiu

Mesta Nitra č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007 bolo právoplatne rozhodnuté,

a v takom prípade ako Krajský stavebný úrad v Nitre vo veci rozhodol.

Krajský stavebný úrad v Nitre na uvedenú výzvu reagoval dňa 6. júna 2011, keď vo svojej

odpovedi tunajšiemu súdu oznámil, že jeho rozhodnutím č. KSUNR-2010-754-015 zo dňa  

9. augusta 2010 bolo podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku zrušené rozhodnutie Mesta Nitra

č. SP 15544/2006-007-Ing.Ki zo dňa 12. januára 2007. Zároveň súdu zaslal koncept  

cit. druhostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko originál sa nachádza na Krajskom súde  

v Nitre.

Podľa § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak rozhodnutie správneho orgánu

bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho

vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe

zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému

rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

Podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd rozhodnutie potvrdí,  

ak je vo výroku vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil skutkový stav danej veci a dospel k záveru,

že v tomto prípade potvrdí napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre podľa § 219 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku, pretože je vo výroku vecne správne, avšak z iných dôvodov.  

S poukazom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, čím odpadol predmet súdneho

preskúmania, súd zastavuje konanie podľa § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, keďže

napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené iným spôsobom, než je rozhodnutie súdu podľa

piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Z tohto dôvodu podľa názoru

odvolacieho súdu nie je potrebné vyjadrovať sa k jednotlivým bodom odvolania účastníka

konania T. S. S., A., keďže bol zrušený predmet súdneho prieskumu.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne, ktorým napadla výrok o trovách konania, odvolací súd

sa stotožňuje s názorom krajského súdu, ktorý žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov

konania nepriznal. Ohľadom uvedeného podotýka, že procesnými predpokladmi na priznanie

náhrady trov konania podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú

- čiastočný alebo plný úspech žalobcu v konaní,

- neexistencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by bránili priznaniu náhrady

trov,

- žalobca sa náhrady trov konania výslovne nezriekol.

Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia,

ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho

rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených

trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy

má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti

neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa

nebola úspešná v konaní pred súdom prvého stupňa (ani čiastočne), preto nesplnenie tohto predpokladu odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania, a to aj v prípade naplnenia ostatných

predpokladov.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobkyne uvedené v odvolaní napádajúcom výrok uznesenia krajského súdu o trovách

konania za neopodstatnené. Odvolací súd zároveň konštatuje, že zrušením napadnutého

rozhodnutia žalovaného odpadol predmet súdneho preskúmania a teda bol daný dôvod pre

zastavenie konania o žalobe v súlade s ustanovením § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku

na rozdiel od súdom prvého stupňa citovaného § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Jeho uznesenie je však vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku potvrdil.

V tomto kontexte sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj otázkou procesného

postavenia účastníkov konania, konkrétne obchodnej spoločnosti T. S. S., A. Krajský súd v Nitre

túto uznesením č.k. 11S/134/2009-61 zo dňa 19. februára 2010 pribral do konania na strane

žalovaného v 2/ rade, čo odôvodnil skutočnosťou, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o povolení stavby sa spoločnosti T. S. S., A. bezprostredne dotýka, keďže v čase jeho

vydania nepochybne bola účastníkom stavebného konania ako stavebník stavby. V súvislosti s uvedeným však odvolací súd poukazuje na ust. § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého je žalovaným pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní správny orgán,

ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí. Vzhľadom k tomu

odvolací súd uvádza, že s predmetným rozhodnutím krajského súdu sa stotožnil v tom smere, že

spoločnosť T. S. S., A. patrí do okruhu účastníkov konania o žalobe žalobkyne, avšak nie je

možné priznať jej procesné postavenie žalovaného v konaní pred správnym súdom.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď

neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov

konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 22. júna 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia:

Dagmar Bartalská