Najvyšší súd
8 Sžo 205/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci navrhovateľov: 1) P. G., 2) Š. G., 3) J. G., 4) Š. C., 5) M. T., navrhovatelia 2) až 5) zastúpení navrhovateľom 1), proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Čadci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 30. augusta 2007, č. ObPÚ-2007/00331-007-Pa, o odvolaní navrhovateľov 1) - 5) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 7. júla 2008, č.k. 23 Sp 16/2008-42, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 7. júla 2008, č.k. 23 Sp 16/2008-42 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie zo dňa 30. augusta 2007, č. ObPÚ-2007/00331-007-Pa, ktorým odporca rozhodol, že navrhovateľ 1) nespĺňa podmienky § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) na priznanie práva na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Rady MsNV v Čadci, odboru výstavby a vodného hospodárstva č. Výst. 9087/1960 zo dňa 15. marca 1961 a rozhodnutia MsNV v Čadci, odboru výstavby a vodného hospodárstva č. Výst. 4875/1962 zo dňa 15. októbra 1962 pod výstavbu Vodovodu v Čadci z dôvodu, že navrhovateľ 1) nie je oprávnenou osobou po pôvodných vlastníkoch pozemkov uvedených v bode II. rozhodnutia, J. G. a manželke J. G., rod. V., ktorí sú strýkom a tetou jeho otca V. G.. Navrhovateľom 2) – 5) nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k uvedeným pozemkom z dôvodu, že si toto právo neuplatnili na obvodnom pozemkovom úrade v zákonnej lehote do 31.12.2004.
Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1) - 5) včas odvolanie, ktorým navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Čadci zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázali na to, že po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch J. G. a jeho manželke J. G. nadobudli ich majetok V. G. a Š. G. –navrhovateľka 2) na základe platného závetu. V. G. zomrel dňa 11.02.2004 a do dnešného dňa nie je po ňom skončené dedičské konanie. Navrhovateľ 1) bol splnomocnený uplatniť svoj nárok na základe čestných prehlásení a zároveň bol oprávnený na zastupovanie ostatných navrhovateľov vo veci uplatnenia si reštitučných nárokov na základe plnomocenstva. Namietali, že odporca ani krajský súd sa nezaoberali skutočnosťami uvedenými v konaní a v opravnom prostriedku, nevykonali navrhnuté dôkazy, preto na základe neúplného zistenia skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože navrhovateľ 1) nespĺňa podmienky oprávnenej osoby podľa ustanovenia § 2 zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.04.2009 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj spisu krajského súdu, odvolací súd dospel k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a právnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona je to, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v lehote do 31.12.2004 (§ 5 ods. 1 zákona) a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 zákona ako aj to, že žiadané nehnuteľnosti prešli v rozhodnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov taxatívne uvedených v § 3 zákona.
Z ustanovenia § 2 zákona vyplýva, že oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 zákona, pokiaľ je občanom SR s trvalým pobytom na jej území. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
V predmetnej veci nebolo sporným, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, na ktoré si navrhovateľ 1) uplatnil reštitučný nárok bol J. G. a jeho manželka J. G., ktorí boli strýkom a tetou V. G., otca navrhovateľov 1), 3) – 5) a manžela navrhovateľky 2). Po smrti J. G. dňa 22.05.1983 nadobudol jej majetok manžel J. G. a po jeho smrti v roku 1986 na základe schválenej dohody závetných spoludedičov V. G. a manželky Š. nadobudol dedičstvo V. G., ktorý zomrel 11.02.2004.
Z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak závet v dedičskom konaní bol predložený ale závetný dedič zomrel pred uplatnením reštitučného nároku, jeho príbuzní (manželka, deti) nie sú oprávnenými osobami. Mohli by nimi byť len v prípade, ak by boli v priamom vzťahu k pôvodnému vlastníkovi (§ 2 ods. 2 písm. c/ e/ zákona).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval za správne posúdenie navrhovateľa 1) ako osoby, ktorá nie je oprávnenou osobou na uplatnenie reštitučného nároku po pôvodnom vlastníkovi J. G. a jeho manželke J. G..
Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľov 2) – 5), odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi odporcu a krajského súdu, že z obsahu písomného uplatnenia reštitučného nároku navrhovateľa 1) zo dňa 30.11.2004 je zrejmé, že si nárok uplatnil iba sám za seba a navrhovatelia nepreukázali, že si tento nárok v zákonnej lehote uplatnili buď sami alebo na jeho uplatnenie v zákonnej lehote splnomocnili navrhovateľa 1). Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že aj v prípade včasného uplatnenia reštitučného nároku, ani navrhovatelia 2) – 5) by nespĺňali podmienky zákona pre postavenie oprávnených osôb podľa § 2 zákona z tých istých dôvodov, ako navrhovateľ 1).
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval dôvody uvedené v odvolaní za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu a preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom 1) – 5), ktorí nemali v konaní úspech nepriznal právo na ich náhradu a odporcovi právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 2. apríla 2009
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová