8Sžo/2/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík č. 26, Prešov zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 2012/527- 4188/KM-R zo dňa 25. mája 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. novembra 2013, č. k. 6S 2317/2012-121, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 2317/2012-121 zo dňa 8. novembra 2013 m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 08.11.2013, č. k. 6S 2317/2012-121, zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 6684/2012-2.2 zo dňa 01.10.2012 a rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odboru ochrany prírody a krajiny č. s. 2012/527-4188/KM-R zo dňa 25.05.2012 o povolení výnimky zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt v piatom stupni územnej ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynská dolina na území TANAPu a JPRL, resp. v ich častiach a podľa § 16 ods. 1 písm. f/ ZOPK rušiť pokoj a ticho v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynská dolina na území TANAPu a JPRL. Povolené výnimky zo zákonov boli platné do 31.12.2012.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že preskúmal prvostupňové a napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že obe rozhodnutia sú vecne správne, pričom zdôraznil, že povolením výnimiek sa malo docieliť vykonanie obranných a ochranných opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 1 a 2 ZOPK a považoval námietky žalobcu za nedôvodné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že rozsudok nie je dostatočne zdôvodnený podľa § 157 ods. 2 a 4 OSP a poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Ďalej namietal skutočnosť, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu udelenie výnimky v 5. stupni ochrany je možné len na základe úplného, spoľahlivého a dostatočne zisteného stavu a že potreby vykonať činnosť prevyšuje nad záujmom ochrany prírody. Podľa žalobcu ani jeden z orgánov nevykonal dostatočné dokazovanie a navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane prírody“) orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013, z 24.06.2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Prešove, odboru ochrany prírody a krajiny č. s. 2012/527-4188/KM-R zo dňa 25.05.2012 o povolená výnimka zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny(ďalej len „ZOPK“) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt v piatom stupni územnej ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynská dolina na území TANAPu a JPRL, resp. v ich častiach a podľa § 16 ods. 1 písm. f/ ZOPK rušiť pokoj a ticho v piatom stupni ochrany v NPR Furkotská dolina a NPR Mlynská dolina na území TANAPu a JPRL, pričom povolené výnimky zo zákonov boli platné do 31.12.2012. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky teda uplynul už v čase rozhodovania krajského súdu.

Z dôvodu, vyjadreného jednoznačne v uvedenom stanovisku Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a konanie zastavil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak ako je uvedené vovýroku tohto rozsudku podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.