8Sžo/194/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. Z., bezdomovec, kontaktná adresa B. XXX, XXX XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2N 430/2015-KaBB zo dňa 3. februára 2015, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/23/2015 - 16 zo dňa 22. mája 2015, takto, jednohlasne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/23/2015 - 16 zo dňa 22. mája 2015, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 2N 430/2015-KaBB zo dňa 03.02.2015, ktorým nebol navrhovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko z dôvodov zmeškania zákonnej lehoty na podanie dovolania ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Krajský súd mal za preukázané, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stal právoplatným 12.10.2011, pričom jednomesačná lehota na podanie dovolania uplynula dňa 12.11.2011. Dovolanie navrhovateľa bolo podané dňa 26.12.2011, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Pre uplynutie jednomesačnej lehoty nie je rozhodujúce, kedy navrhovateľ prevzal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ale kedy sa tento rozsudok stal právoplatným. Právo navrhovateľa na podanie dovolania zaniklo uplynutím času, keďže sa neuplatnilo v zákonnej lehote. Ide o zrejmú bezúspešnosť uplatneného práva, a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p., tak že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal a zároveň ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok,keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie žiadajúc, aby sa súd vysporiadal s otázkou, či dovolanie bolo alebo nebolo podané v zákonnej lehote. Pokiaľ navrhovateľ vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom nemal potrebného právneho zástupcu, rozhodnutie bolo účinne doručené až osobne navrhovateľovi na súde. V prípade, že navrhovateľ mal zodpovedného právneho zástupcu, ktorý v zákonnej lehote podal dovolanie, bolo neopodstatnené tvrdenie súdu, že dovolanie bolo podané oneskorene a zároveň Okresný súd Žiari nad Hronom bezdôvodne odovzdal navrhovateľovi rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 18.08.2015 vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ podal dovolanie oneskorene, čím nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.) preskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 250l ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o poskytovaní právnej pomoci“), fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zák. o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 49 ods. 1 vety prvej O. s. p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na Centrum právnej pomoci, možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť v zmysle § 8 zák. o poskytovaní právnej pomoci. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138ods. 1 O. s. p. v súvislosti s posudzovaním návrhu účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O. s. p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zák. o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na ktoré skutočnosti je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Pri aplikácii § 138 O. s. p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zák. o poskytovaní právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci, o ktorý prípad sa jedná aj v prejednávanej veci.

Nakoľko rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stal právoplatným 12.10.2011, jednomesačná lehota na podanie dovolania uplynula dňa 12.11.2011 a dovolanie navrhovateľa bolo podané dňa 26.12.2011, jednoznačne sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Na závery o právoplatnosti rozsudku nemá vplyv následné doručenie rozsudku navrhovateľovi, keďže v konaní bol zastúpený právnou zástupkyňou, ktorej bol rozsudok správne doručovaný v zmysle § 49 ods. 1 O. s. p.

Samotný navrhovateľ tak v podanom odvolaní neuviedol žiadne dôvody spochybňujúce závery krajského súdu ako ani odporcu o podaní dovolania po uplynutí zákonnej lehoty, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O. s. p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O. s. p., § 250l ods. 2 O. s. p. a § 250k ods. l O. s. p. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.