8Sžo/19/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3062/2009/Ti zo dňa 12. mája 2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 157/2010 - 54 zo dňa 9. februára 2012, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 157/2010 - 54 zo dňa 9. februára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil konanie, keď dospel k záveru, že Mestská časť

- Devínska Nová Ves nepredložila protest prokurátora v súlade s § 26 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zák. o prokuratúre) bezprostredne nadriadenému správnemu orgánu - Magistrátu hl. mesta Bratislava, ktorý o proteste prokurátora mal rozhodovať, a z tohto dôvodu prokurátor nemohol podať na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia; jedná sa o predčasne podanú žalobu. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.") tak, že žiaden z účastníkov nemá právo ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené.

Proti predmetnému uzneseniu podala v zákonnej lehote dňa 12. marca 2012 odvolanie žalobkyňa, žiadala jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že krajský súd mestskou časťou predložený protest prokurátora považoval za návrh prokurátora podľa § 35 ods. 1 O. s. p. Súdom označená žalobkyňa však žiadnu žalobu nepodala, krajský súd postupoval v rozpore s § 35 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a § 249 ods. 3 O. s. p., keď podanie mestskej časti zrejme podané podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. posúdil ako návrh na postup podľa druhej hlavy piatej časti. Vec bola predložená súdu na vybavenie v zmysle § 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Správnyporiadok"), teda na rozhodnutie o podanom proteste prokurátora. Súd nevyzval navrhovateľa, ktorým je preukázateľne mestská časť na doplnenie návrhu doručeného Okresnému súdu Bratislava IV, v opačnom prípade by nemohol na základe doručeného návrhu viesť konanie podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nemožno začať bez návrhu, ktorý však v tomto konaní podaný nebol. O proteste prokurátora sp. zn. Pd 78/09 - 12 zo dňa 2. októbra 2009 doposiaľ žiaden orgán nerozhodol. Uznesenie krajského súdu je pre nesprávne označenie účastníkov konania zmätočné a pre rozpory v odôvodnení nepreskúmateľné a tým nezákonné. Pre konanie súdu podľa druhej hlavy piatej časti neboli splnené zákonné podmienky, pretože súd konal o návrhu prokurátora, ktorý prokurátor nepodal. Krajský súd nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, keď na zistené skutočnosti nesprávne aplikoval § 247 až § 250k O. s. p., pričom mal správne aplikovať § 250l až § 250s O. s. p.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, vlastný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.

Podľa § 20 ods. 2 písm. b/ zákona o prokuratúre, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o prokuratúre, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.

Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia „Správny poriadok"), ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58).

Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len "štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce.

Podľa čl. 29 ods. 2 písm. j/ Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, mestská časť pri plnení úloh samosprávy miestneho významu podľa osobitného predpisu {zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „zák. o obecnom zriadení")} vykonáva najmä tieto pôsobnosti: určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom; na označovanie stavieb súpisnými číslami obstaráva na vlastné náklady tabuľky rovnakého vzoru, môže rozhodnúť o označovaní stavieb orientačnými číslami rovnakého vzoru; na účely prevodu vlastníctva kstavbe a poistenia stavby môže určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 2c ods. 1 zák. o obecnom zriadení, obec určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.

Podľa § 4 ods. 4 zák. o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa § 27 ods. 2 zák. o obecnom zriadení, na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie, keď dospel k záveru, že prokurátorom podaná žaloba bola podaná predčasne, keď mestská časť nepredložila protest prokurátora bezprostredne nadriadenému orgánu, magistrátu hlavného mesta. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že predmetom konania v tejto veci nie je žaloba podaná prokurátorom, ale protest postúpený orgánom územnej samosprávy, ktorému nebolo vyhovené. Krajský súd nedostatočným spôsobom skúmal podmienky na konanie a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o potrebe zastaviť konanie v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p., pokiaľ obsah postúpeného podania posúdil ako žalobu prokurátora.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že pokiaľ orgán, ktorý opatrenie vydal, protestu prokurátora nevyhovie, predloží ho orgánu, ktorý je príslušným odvolacím orgánom. Pokiaľ ide o výkon samosprávy, aplikuje sa osobitné ustanovenie ohľadne orgánu príslušného rozhodovať o opravnom prostriedku, § 27 ods. 2 zák. o obecnom zriadení. Možno uzavrieť, že v prípade protestu prokurátora podaného proti opatreniu vydanému pri výkone samosprávy, ktorému mestská časť/obec nevyhovela, orgánom oprávneným rozhodovať je súd konajúci podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že protest prokurátora mal byť predložený magistrátu hl. mesta, je potrebné uviesť, že orgány mesta Bratislava nie sú nadriadenými orgánmi mestských častí, nakoľko ak mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy, má v tomu prislúchajúcom rozsahu postavenie samostatnej obce. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa zmätočného označenia procesných strán. V správnom súdnictve stojí na stane odporcu (resp. žalovaného) správny orgán, ktorého rozhodnutie alebo postup bude preskúmavaný. V prejednávanej veci sa jedná o konanie sui generis, kedy bude súd preskúmavať opatrenie orgánu územnej samosprávy, a tak hoci prokurátor nepodal žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p., bolo na mieste ho uvádzať ako navrhovateľa, keď konanie podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. bolo vyvolané práve podaním protestu a jeho následným postúpením súdu.

V ďalšom konaní krajský súd, v intenciách právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, bude po vrátení veci pokračovať v konaní a vec meritórne prejedná. V rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p v spojení s § 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.