8Sžo/19/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: I.. I. B., B., B.,

zastúpená advokátom J.. S. J., AK so sídlom S., B. proti žalovanému: Slovenská informačná

služba, P.O.Box 69, 810 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. PK-23-6/2009 z 10. decembra 2009, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 84/2010-36 zo dňa 22. februára 2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.  

3S 84/2010-36 zo dňa 22. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PK-23-6/2009 z 10. decembra 2009, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie č. 83/51-415/2009 z 22. októbra 2009 – služobného hodnotenia

príslušníka Slovenskej informačnej služby. Zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu

trov konania.

  Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že podľa krajského súdu nejde o rozhodnutie podľa

§ 244 ods. 3 O.s.p. a preto nie je daný predpoklad na samotné preskúmanie tohto rozhodnutia

v správnom súdnictve a výkladom ust. § 27 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o PZ“). Krajský súd

dospel k záveru, že ide o deklaratórne rozhodnutie, ktoré nezakladá, nemení a ani neruší práva a povinnosti príslušníka a nemá náležitosti rozhodnutia a ako také nepodlieha súdnemu

prieskumu podľa piatej časti O.s.p. a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

  Uznesenie krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním a domáhal sa

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Poukázal na to, že sa

spravoval jednak poučením žalovaného, že druhostupňového orgánu z 10. decembra 2009

poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Sžo/172/2009, 4Sž/147/2002 a 2Sžo/148/2009, že služobné hodnotenie vydané podľa

zákona o PZ musí podliehať súdnemu prieskumu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Poukázal na znenie ust. § 248 zákona o PZ, zároveň upozornil na pisársku chybu

v rozhodnutí, že žalobkyňa je I. a nie E..

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný svojim podaním z 20. apríla 2011

a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Namietal, že služobné hodnotenie nie je rozhodnutím

a preto sa naň nevzťahuje ust. § 248 zákona o PZ a preto nesprávne poučenie nezakladá právo

na súdny prieskum služobného hodnotenia žalobkyne. Nedošlo k odopretiu spravodlivosti,

nakoľko služobné hodnotenie bude preskúmavané v skončení služobného pomeru, ktoré

žalobou napadla žalobkyňa na súde. Podľa žalovaného služobné hodnotenie predstavuje

prejudiciálnu otázku a preto je vylúčené zo súdneho prieskumu. Poukázal na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž-o-KS/52/2006, 7Sž/113/1999  

a 4Sž/3/1999, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že súdy nie sú

oprávnené preskúmavať služobné hodnotenie príslušníka PZ. Nepreskúmaním služobného

hodnotenia nedošlo podľa žalovaného k odňatiu spravodlivosti. Podľa jeho názoru služobné

hodnotenie nie je rozhodnutím, ktorým sa zasahuje do práv a povinností žalobkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení  

s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne je potrebné vyhovieť.

Podľa § 248 O.s.p., môže policajt podať na súde návrh na preskúmanie akéhokoľvek

právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným, t. j. v danom prípade žalobkyňa, ktorá nesúhlasila so služobným hodnotením ani s rozhodnutím nadriadeného o odvolaní proti

služobnému hodnoteniu – mohla podať na súde návrh na jeho preskúmanie.

Žalobkyňa správajúca sa poučením žalovaného toto právo využila a prieskum

napadnutého hodnotenia bol aj podľa žalovanej spôsobilým predmetom súdneho konania.

Podľa § 245 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané

rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

Odvolací súd poukazuje na to, že práve § 248 zákona o PZ určuje osobitný postup na

preskúmanie služobného hodnotenia príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Žalobkyňa využila toto svoje

právo na podanie návrhu na preskúmanie služobného hodnotenia na súd, po vyčerpaní

možnosti podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie podľa § 242 ods. 2 zákona o PZ.

Ak krajský súd nepreskúmal služobné hodnotenie v rámci správneho súdnictva (súdny

prieskum rozhodnutí správnych orgánov) podľa piatej časti O.s.p. sa   a považoval služobné

hodnotenie príslušníka PZ iba za deklaratórne rozhodnutie, ktoré nezakladá, nemení a ani

neruší práva a povinnosti príslušníka PZ, ktoré nemá náležitosti rozhodnutia a ako také

nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. a preto konanie podľa § 250d ods. 3

O.s.p. zastavil, takýmto svojim postupom odňať žalobkyni možnosť konať pred súdom

a konanie prvostupňového súdu je zaťažené vadou podľa § 221 písm. f/ O.s.p.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je

i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd, ak tak ukladá zákon a preskúmavaným

rozhodnutím sa zasahuje do jeho práv a povinností. Nakoľko služobné hodnotenie príslušníka

PZ nie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 248 O.s.p., ale naopak zákon o PZ priamo

ustanovuje, že podľa § 242 ods. 2 a § 248 zákona o PZ sa súdom preskúmavajú aj služobné

hodnotenia príslušníkov PZ, bol krajský súd povinný žalobu meritórne prejednať a o veci

rozhodnúť. Takýto postup pre súd vyplýva v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, na

ktorú poukázal aj zástupca žalobkyne.

Vychádzajúc z ustanovenia § 248 O.s.p. ako aj § 242 ods. 2 a § 248 zákona o PZ  

a podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd svojím konaním zasiahol

do práva účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a súdne

konanie tak trpí procesnou vadou, pre ktoré je potrebné žalobou napadnuté uznesenie

o zastavení konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnuté uznesenie podľa § 221  

ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude teda vec meritórne prejednať

a rozhodnúť o zákonnosti služobného hodnotenia, resp. rozhodnutia odvolacieho orgánu,

ktorým potvrdil služobné hodnotenie.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov  

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave 26. apríla 2012

  JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská