8Sžo/19/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: I.. I. B., B., B.,
zastúpená advokátom J.. S. J., AK so sídlom S., B. proti žalovanému: Slovenská informačná
služba, P.O.Box 69, 810 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PK-23-6/2009 z 10. decembra 2009, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 84/2010-36 zo dňa 22. februára 2011, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
3S 84/2010-36 zo dňa 22. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PK-23-6/2009 z 10. decembra 2009, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie č. 83/51-415/2009 z 22. októbra 2009 – služobného hodnotenia
príslušníka Slovenskej informačnej služby. Zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že podľa krajského súdu nejde o rozhodnutie podľa
§ 244 ods. 3 O.s.p. a preto nie je daný predpoklad na samotné preskúmanie tohto rozhodnutia
v správnom súdnictve a výkladom ust. § 27 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o PZ“). Krajský súd
dospel k záveru, že ide o deklaratórne rozhodnutie, ktoré nezakladá, nemení a ani neruší práva a povinnosti príslušníka a nemá náležitosti rozhodnutia a ako také nepodlieha súdnemu
prieskumu podľa piatej časti O.s.p. a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Uznesenie krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním a domáhal sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Poukázal na to, že sa
spravoval jednak poučením žalovaného, že druhostupňového orgánu z 10. decembra 2009
poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/172/2009, 4Sž/147/2002 a 2Sžo/148/2009, že služobné hodnotenie vydané podľa
zákona o PZ musí podliehať súdnemu prieskumu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na znenie ust. § 248 zákona o PZ, zároveň upozornil na pisársku chybu
v rozhodnutí, že žalobkyňa je I. a nie E..
K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný svojim podaním z 20. apríla 2011
a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Namietal, že služobné hodnotenie nie je rozhodnutím
a preto sa naň nevzťahuje ust. § 248 zákona o PZ a preto nesprávne poučenie nezakladá právo
na súdny prieskum služobného hodnotenia žalobkyne. Nedošlo k odopretiu spravodlivosti,
nakoľko služobné hodnotenie bude preskúmavané v skončení služobného pomeru, ktoré
žalobou napadla žalobkyňa na súde. Podľa žalovaného služobné hodnotenie predstavuje
prejudiciálnu otázku a preto je vylúčené zo súdneho prieskumu. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž-o-KS/52/2006, 7Sž/113/1999
a 4Sž/3/1999, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že súdy nie sú
oprávnené preskúmavať služobné hodnotenie príslušníka PZ. Nepreskúmaním služobného
hodnotenia nedošlo podľa žalovaného k odňatiu spravodlivosti. Podľa jeho názoru služobné
hodnotenie nie je rozhodnutím, ktorým sa zasahuje do práv a povinností žalobkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne je potrebné vyhovieť.
Podľa § 248 O.s.p., môže policajt podať na súde návrh na preskúmanie akéhokoľvek
právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným, t. j. v danom prípade žalobkyňa, ktorá nesúhlasila so služobným hodnotením ani s rozhodnutím nadriadeného o odvolaní proti
služobnému hodnoteniu – mohla podať na súde návrh na jeho preskúmanie.
Žalobkyňa správajúca sa poučením žalovaného toto právo využila a prieskum
napadnutého hodnotenia bol aj podľa žalovanej spôsobilým predmetom súdneho konania.
Podľa § 245 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho
preskúmanie určený osobitný postup.
Odvolací súd poukazuje na to, že práve § 248 zákona o PZ určuje osobitný postup na
preskúmanie služobného hodnotenia príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Žalobkyňa využila toto svoje
právo na podanie návrhu na preskúmanie služobného hodnotenia na súd, po vyčerpaní
možnosti podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie podľa § 242 ods. 2 zákona o PZ.
Ak krajský súd nepreskúmal služobné hodnotenie v rámci správneho súdnictva (súdny
prieskum rozhodnutí správnych orgánov) podľa piatej časti O.s.p. sa a považoval služobné
hodnotenie príslušníka PZ iba za deklaratórne rozhodnutie, ktoré nezakladá, nemení a ani
neruší práva a povinnosti príslušníka PZ, ktoré nemá náležitosti rozhodnutia a ako také
nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. a preto konanie podľa § 250d ods. 3
O.s.p. zastavil, takýmto svojim postupom odňať žalobkyni možnosť konať pred súdom
a konanie prvostupňového súdu je zaťažené vadou podľa § 221 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je
i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd, ak tak ukladá zákon a preskúmavaným
rozhodnutím sa zasahuje do jeho práv a povinností. Nakoľko služobné hodnotenie príslušníka
PZ nie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 248 O.s.p., ale naopak zákon o PZ priamo
ustanovuje, že podľa § 242 ods. 2 a § 248 zákona o PZ sa súdom preskúmavajú aj služobné
hodnotenia príslušníkov PZ, bol krajský súd povinný žalobu meritórne prejednať a o veci
rozhodnúť. Takýto postup pre súd vyplýva v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, na
ktorú poukázal aj zástupca žalobkyne.
Vychádzajúc z ustanovenia § 248 O.s.p. ako aj § 242 ods. 2 a § 248 zákona o PZ
a podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd svojím konaním zasiahol
do práva účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a súdne
konanie tak trpí procesnou vadou, pre ktoré je potrebné žalobou napadnuté uznesenie
o zastavení konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnuté uznesenie podľa § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude teda vec meritórne prejednať
a rozhodnúť o zákonnosti služobného hodnotenia, resp. rozhodnutia odvolacieho orgánu,
ktorým potvrdil služobné hodnotenie.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská