Najvyšší súd 8 Sžo 181/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského úradu v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OVVS-1042/2006/CRS/AP4 zo dňa 23. júna 2006, konajúc o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 332/2006-45 zo dňa 13. mája 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 332/2006-45 zo dňa 13. mája 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 1 S 332/2006-45 zo dňa 13. mája 2008 zastavil konanie o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OVVS-1042/2006/CRS/ AP4 zo dňa 23. júna 2006. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal (§ 146 ods. 1 písm. c/, § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Dôvodom zastavenia konania bolo oneskorené podanie žaloby zo strany žalobkyne, po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd pri počítaní lehôt vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku upravujúceho doručovanie do vlastných rúk v rámci správneho konania, ustanovení § 57 Občianskeho súdneho poriadku u počítaní a plynutí lehôt.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla uznesenie krajského súdu zrušiť. Namietala, že na výzve o nemožnosti doručiť úradnú zásielku do vlastných rúk je oznámenie, že zásielka bude uložená na pošte. Žiadna odberná lehota tam nie je uvedená; na oznámení o uložení zásielky je uvedené, že zásielka bude vrátená odosielateľovi po osemnástich dňoch. Žiadne upozornenie, že sa bude po troch dňoch od uloženia na pošte považovať za doručenú, na zásielke nie je. Preto nemohla o tejto skutočnosti vedieť, čím prišlo k porušeniu § 3 ods. 1 veta 2 (neuviedla akého právneho predpisu). Uviedla, že správne orgány účastníkom konania musia poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rovnako podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku by mali súdy poskytovať pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V predmetnej právnej veci bola spornou otázka doručenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy, žalobkyni.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu právneho predchodcu žalovaného č. OVVS/1042/2006/CRS/AP4 zistil, že rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. OVVS/1042/2006/CRS/AP4 zo dňa 23. júna 2006 bolo žalobkyni doručované prostredníctvom pošty Bratislava 35. Prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie sa uskutočnil dňa 28. júna 2006 (streda). Opakované doručenie bolo u žalobkyne vykonané dňa 29. júna 2006 (štvrtok), keďže bolo neúspešné, zásielka bola v ten istý deň (29.06.2006) uložená na pošte.
Išlo o doručovanie v správnom konaní, preto bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel (fikcia doručenia).
Z uvedeného vyplýva, že na uplatnenie fikcie doručenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,
- v mieste doručenia sa zdržiava,
- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,
- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.
V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa nebola v uvedené dni zastihnutá, bola poučená doručovateľom o opakovanom doručení, a aj tento pokus o doručenie zostal bezvýsledný. V konaní však nebolo jednoznačne preukázané, že sa žalobkyňa v mieste doručenia zdržiavala, a to nielen v dňoch 28. júna 2006 a 29. júna 2008, ale aj 30. júna 2006, 1. júla 2006, 2. júla 2006 a 3. júla 2006, kedy mala reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 119/07-22 zo dňa 27. septembra 2007 (mutatis mutandis), podľa ktorého základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 v znení účinnom do 14.októbra 2008 Občianskeho súdneho poriadku (teda aj ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku) je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby, zdržiaval (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 94/2000, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2001). Tento predpoklad nie je daný nielen pri dlhodobej neprítomnosti adresáta na tomto mieste, ale aj pri krátkodobom (prechodnom) pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod.
Krajský súd v Bratislave pri určení fikcie doručenia na deň 3.júla 2006 (pondelok) síce vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, nemal však jednoznačnej preukázané, či sa žalobkyňa v dňoch neúspešného doručovania, ako aj v dňoch úložnej lehoty zdržiavala v mieste doručenia. Mal preto žalobkyňu vyzvať, aby hodnoverným spôsobom preukázala, kde sa v dňoch 28. júna 2006 a 29. júna 2008, ale aj 30.júna 2006, 1.júla 2006, 2.júla 2006 a 3.júla 2006 zdržiavala. Až po následnej odpovedi žalobkyne mal postupovať podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 250b Občianskeho súdneho poriadku a určiť, či v danej veci pôjde alebo nepôjde o fikciu doručenia. Krajský súd v Bratislave však žalobkyňu na preukázanie uvedenej podmienky ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku nevyzval, hoci jej adresoval výzvu na vyjadrenie podľa ustanovenia § 250a, § 250f Občianskeho súdneho poriadku; vyzval ju tiež na zaplatenie súdneho poplatku v sume 2000 Sk podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (porovnajte s položkou č. 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov).
Krajský súd v Bratislave týmto postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho nemohla uplatniť svoje procesné práva, medzi ktoré patrí napríklad vyjadriť sa k návrhom protistrany, navrhovať dôkazy, zúčastniť sa pojednávania a podobne.
Na druhej strane sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil s názorom žalobkyne, že súd aj správny orgán ju mali poučiť, kedy a v akej lehote si má prevziať zásielku jej adresovanú. Ide o výlučné dispozičné právo účastníka súdneho alebo správneho konania, kedy si zásielku prevezme, a v tom prípade musí znášať aj následky neprevzatia zásielky, odmietnutia prevzatia zásielky alebo oneskoreného prevzatia zásielky.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 332/2006-45 zo dňa 13.mája 2008 zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave vyzve žalobkyňu, aby hodnoverným spôsobom preukázala, kde sa v dňoch 28. júna 2006 a 29. júna 2008, ale aj 30. júna 2006, 1.júla 2006, 2.júla 2006 a 3.júla 2006 zdržiavala. Až na základe jej reakcie určí, či v danej veci pôjde alebo nepôjde o fikciu doručenia podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a bude postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. januára 2009
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová