8Sžo/179/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. I. Š., P. X., B.,
zastúpený advokátom JUDr. R. L., advokátska kancelária R., s.r.o., K. A. X., B. proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
za účasti O. Z. Q., Z. R. X., B., zastúpený advokátom Mgr. V. Š., AK so sídlom N. O. X., B.,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave č.
OVVS/1385/2/2007/AP4/TSK zo dňa 28. augusta 2007, o odvolaní O. Z. Q. proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 261/2007-68 zo dňa 18. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie účastníka konania O. Z. Q. o d m i e t a
.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. OVVS/1385/2/2007/AP4/TSK zo dňa
28. augusta 2007, ktorým Krajský úrad v Bratislave podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie
Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-Pr-4270/2-
-1086-06-Ľ.H. zo dňa 14. mája 2007, ktorým bol Ing. I. Š. uznaný vinným zo spáchania
priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, skutkovú podstatu ktorého naplnil
tým, že ako povinná osoba, ktorej bola dňa 25. októbra 2006 listom doručená žiadosť o poskytnutie informácie O. Z. Q. o zaslanie zápisnice zo zasadnutia Výberovej komisie
/Spoločného riadiaceho výboru/, ktorá sa konala dňa 18. októbra 2006 a týkala sa projektov
v rámci P. I. S. I. I. A. A.-S. a ktorú žiadalo zaslať poštou, nevyhovel žiadosti žiadateľa o
poskytnutie požadovaných informácií, ani v zákonom stanovenej lehote do 7. novembra 2006
nevydal písomné rozhodnutie, ktorým by rozhodol o nevyhovení uvedenej žiadosti hoci len
sčasti, čím sa predpokladá, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informácie, teda
porušil povinnosť určenú osobitným predpisom, za spáchanie ktorého mu podľa § 11 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 42a ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložené pokarhanie.
Krajský súd vec meritórne prejednal a v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za
preukázané, že žalobca reagoval na žiadosť OZ Q. neformálnym listom prečo žiadosti
nevyhovuje, ktorý však súd nepovažuje za rozhodnutie vo veci nespristúpnenia informácií
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Nestotožnil sa s argumentáciou správnych orgánov, že
žalobca porušením povinností naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 42a ods. 1
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nakoľko povinná osoba nevydala písomné
rozhodnutie, fiktívne rozhodnutie z tohto dôvodu je nezákonné a musí byť odvolacím
orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie a je teda nepreskúmateľné.
Súd dospel k záveru, že absentuje objekt a objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku.
Pre dokonanie priestupku sa vyžaduje, aby nastalo porušenie chráneného záujmu zákonom,
nestačí iba ohrozenie tohto záujmu a existuje príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa
a následkom. Následok nemohol nastať, nakoľko fiktívne rozhodnutie bolo napadnuté
opravným prostriedkom.
Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom a námietky žalobcu
odôvodňujú jeho zrušenie. Preto žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovaného podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku podal účastník konania na súde prvého stupňa, O. Z. Q., ktorý
bol na základe rozhodnutia krajského súdu č. 1S261/07-48 zo dňa 5. októbra 2009 pribratý
do súdneho konania za účastníka podľa § 250 ods. 1 OSP, včas odvolanie. Účastník konania
tvrdil, že súd opomenul tú skutočnosť, že žalobca nebol povinnou osobou podľa § 2 zákona č. 211/200 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ale osobou priestupkovo zodpovednou
podľa § 6 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a súd podľa jeho názoru nesprávne vymedzil skutok ako vydanie fiktívneho rozhodnutia. Žalobca bol podľa jeho názoru totiž
potrestaný za nečinnosť a nie za vydanie fiktívneho rozhodnutia. Podľa jeho názoru súd
nesprávne dospel k záveru, že pre spáchanie priestupku sa vyžaduje jeho dokonanie a nie iba
ohrozenie záujmu, čo je podľa jeho názoru v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
Účastník konania je toho názoru, že nedošlo nielen k nedodržaniu lehôt, ale aj neposkytnutiu
informácie, resp. jej oneskorené poskytnutie s iným obsahom, než požadovaný dokument mal
v čase keď mu táto informácia mala byť podľa zákona poskytnutá. Žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne.
Žalovaný sa k odvolaniu účastníka konania nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Vec prejednal bez nariadenia pojednávania a skúmal, či sú splnené procesné podmienky
na meritórne rozhodnutie o odvolaní odvolateľa.
Senát na neverejnom zasadnutí dňa 18. mája 2011 zistil, že u odvolateľa – O. Z. Q. nie je preukázané splnenie procesnej podmienky podľa § 247 ods.1 a § 250 ods. 1 OSP, t.j. že ide
o takého účastníka konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením žalobou
napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko v danom prípade išlo o zisťovanie existencie
priestupku u obvineného z priestupku Ing. I. Š. a ukladanie sankcie tejto osobe. Teda nešlo
o rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch u O. Z. Q., hoci táto osoba bola
účastníkom správneho konania, keďže bola navrhovateľom začatia priestupkového konania
a účastníkom tohto správneho konania podľa § 72 písm. d/ a za použitia § 68 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. To však samo osebe neznamená, že takýto účastník konania,
(v prípade ak v súdnom konaní nevystupuje ako žalobca) musí byť vždy pribratý do konania
podľa § 250 ods. 1 OSP.
Podľa odvolacieho súdu, O. Z. Q. nemalo byť do súdneho konania podľa § 250 ods. 1
OSP vôbec pribraté, nakoľko neexistuje zákonný predpoklad, že jeho práva a povinnosti ako
účastník správneho konania by boli zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd
však túto okolnosť vo svojom rozhodnutí, ktorým ho pribral za účastníka súdneho konania,
žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo tak urobil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto najskôr zisťoval, či O. Z. Q. malo byť
účastníkom konania podľa § 250 ods. 1 OSP a teda či je osobou oprávnenou na podanie
odvolania v súlade s ust. § 201 ods. 1 a za použitia § 246c ods. 1 OSP, s ohľadom existenciu
alebo neexistenciu predpokladu, že by zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného na
základe žaloby žalobcu boli dotknuté práva alebo povinnosti O. Z. ako účastníka správneho
konania.
Procesná legitimácia účastníka správneho konania, ktorým O. Z. Q. bezpochyby bolo,
sama o sebe neznamená, že musí byť automaticky a bez ďalšieho skúmania aj účastníkom
súdneho konania v prípade súdneho prieskumu rozhodnutia. Súd je povinný do konania
pribrať iba takéhoto účastníka správneho konania a len v tom prípade, ak by zrušením žalobou
napadnutého rozhodnutia boli dotknuté jeho práva alebo povinnosti. V danom priestupkovom
konaní sa však nerozhodovalo o jeho právach a povinnostiach, ale o vine a treste pre žalobcu,
za spáchanie priestupku podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Podľa
odvolacieho súdu tak nebola splnená zákonná podmienka daná § 250 ods. 1 OSP, ktorá by
robila, z účastníka správneho konania procesný subjekt -osobou oprávnenú byť účastníkom
súdneho konania aj bez návrhu podľa § 250 ods. 1 OSP, teda, že ide o účastníka správneho
konania a súčasne môžu byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté jeho práva
a povinnosti. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, inak súd nemôže pribrať takúto
osobu za účastníka konania podľa § 250 ods. 1 OSP. Je nesporné, že O. Z. Q. bol ako
navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ust. § 72 písm. d/ v spojení s § 68
ods.1 zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o tom, či Ing. I. Š. sa dopustil protiprávneho
konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku a o uložení sankcie Ing. I. Š..
Týmto konštitutívnym rozhodnutím nemohlo byť O. Z. Q. ukrátené na právach a
povinnostiach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej
z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry O. Z. Q. ani nespôsobuje zmenu
jeho právneho postavenia.
Podľa názoru najvyššieho súdu odvolateľ - O. Z. Q. nie je oprávnenou osobou byť
účastníkom súdneho konania a teda ani osobou oprávnenou podať voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie. Preto podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP ide o odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
V odvolacom konaní nebolo preukázané splnenie procesnej podmienky – podanie
odvolania osobou na to oprávnenou. Procesné podmienky súd skúma v každom štádiu
súdneho konania, pričom odvolací súd zistil, že tieto podmienky nie sú splnené v prípade
odvolania O. Z. Q. a preto musel odvolací súd o odvolaní rozhodnúť tak, že odvolanie
odmietol. Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je
oprávnený.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože odvolanie OZ Q. bolo
odmietnuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 18. mája 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská