8Sžo/169/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. I., F. K. č. X., T., 2/ I. I., P. č. X., T., 3/ A. K., O. č. X., T., právne zastúpených P. T., advokátom AK so

sídlom N. č. X., B. N. B. proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Topoľčanoch, Nám.

Ľ. Štúra č. 1738, Topoľčany, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková

cesta   č. 36, Bratislava, 2/ Mesto Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika č. 1/1, Topoľčany,  

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPÚ 2004/00325-Gn/6 zo dňa  

26. októbra 2009 v konaní o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. februára 2010 č.k. 19Sp/97/2009-50, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

19Sp/97/2009 – 50 zo dňa 22. februára 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie odporcu č. OPÚ

2004/00325-Gn/6 zo dňa 26. októbra 2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a zaviazal

odporcu k úhrade trov konania vo výške 583,39 Eur.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal na svoj predchádzajúci

rozsudok č.k. 19Sp/212/2008-49 zo dňa 27.februára 2009 a poukázal na ust § 24 zákona  

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o doručovaní do vlastných rúk, ktoré platilo aj v čase doručovania vyvlastňovacieho rozhodnutia, resp. rozhodnutia odvolacieho orgánu. Poukázal

na to, že odporca sa touto otázkou nezaoberal, napriek tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie

(prvostupňové a ani druhostupňové) nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti. Ďalej súd

poukázal na ust. § 11 ods. 2 zák. č. 100/1964 Zb. podľa ktorého nadobudnúť vec do

socialistického spoločenského vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu   možno len

v prípadoch ustanovených zákonom, pričom vlastníctvo prechádza dňom určeným

v rozhodnutí, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že

z listín, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise nemožno konštatovať, že rozhodnutie

o vyvlastnení z 30. apríla 1979, ktoré nie je opatrené doložkou právoplatnosti, sa skutočne

stalo právoplatným a nemožno potom ani konštatovať, že predmetné nehnuteľnosti zapísané

v PKN vložke č. X. prešli do vlastníctva štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia.

V tejto veci poukázal súd aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č.k. 1Sžo/73/2007   z 15. januára 2008, pričom poukázal na to, že ak

v priebehu ďalšieho konania nastali pochybnosti o právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení

a preto súd nebol týmito dôvodmi viazaný. Poukázal na to, že úlohou odporcu bude v ďalšom

konaní vysporiadať sa s námietkou, či vyvlastňovacie rozhodnutie   UPA 3940/1978 zo dňa

30. apríla 1979 a s ním spojené rozhodnutie ONV Topoľčany zo dňa 20. augusta 1979

nadobudlo, alebo nenadobudlo právoplatnosť.

  Proti tomuto rozsudku podal odporca a účastník Mesto Topoľčany.

Odporca podal odvolanie v zákonnej lehote a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci

súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že podľa jeho

názoru prešli sporné pozemky na Československý štát MsNV Topoľčany a neskôr protokolom

o delimitácii majetku, majetkových práv v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. prešli do

vlastníctva Mesta Topoľčany. Poukázal na ust. § 78 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností, že vlastnícke právo svedčí v prospech Mesta Topoľčany pokiaľ sa nepreukáže

opak, pričom toto nemôže byť predmetom reštitučného konania v správnom konaní, ale musí

to byť predmetom iného konania.

Mesto Topoľčany podalo odvolanie v zákonnej lehote a domáhal sa zmeny rozsudku

krajského súdu tak, že by bolo   napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdené. Poukázal na to,  

že v konaní predložil dôkazy potvrdzujúce skutočnosť, že predmetné vyvlastňovacie

rozhodnutie MsNV Topoľčany ÚPA 3940/78 z 30. apríla 1979 a s ním spojené rozhodnutie ONV Topoľčany č. Výst. 2064/79/Čer. z 20. augusta 1979 nadobudli právoplatnosť. Poukázal

na to, že súd neprihliadol na dôkazy predložené Mestom Topoľčany a má za to, že

rozhodnutie súdu je n vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

  Zástupca navrhovateľov v 1/ až 3/ rade sa k veci vyjadril tak, že navrhol rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho

konania. Poukázal na to, že správny orgán mal skúmať podmienky dôvodnosti ustanovenia

opatrovníka účastníkom vyvlastňovacieho konania   a taktiež nesúhlasil s tvrdením Mesta

Topoľčany o tom, že rozhodnutie o vyvlastnení je právoplatné. Pokiaľ ide o trovy konania

tak, tie boli vypočítane v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení  

s § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok  

a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu a Mesta Topoľčany  

je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 1 OSP proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1 a 2 je prípustné odvolanie. Podľa ods. 3, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu

zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní

rozhodne spôsobom podľa § 219 až § 221 tohto zákona.

Podľa § 246 ods. 1 na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné

krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny

prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov

je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy

Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na

nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle  

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad

nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť

odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu

rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi

účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu

musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať

odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na

všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti

závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové

okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo

neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé,

ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Už vôbec nemožno konštatovať, že odôvodnenie

rozsudku je presvedčivé.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní je

preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom v

danom prípade krajský súd tento prieskum v podstatnej časti vôbec neurobil. Nevysporiadal

sa s námietkami Mesta Topoľčany uvedenými v vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ až 3/

rade a to najmä, že si nepripojil súdne spisy Okresného súdu Nitra č.k. 6C/236/81 a Krajského

súdu v Bratislave 11Co/136/84, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že   rozhodnutie MsNV

v Topoľčanoch č. ÚPA 3940/1978 z 30. apríla 1979 v spojení s rozhodnutím ONV  

z 20. augusta 1979 nadobudli právoplatnosť, teda všeobecné súdy v inom súdnom konaní

predbežne skúmali otázku právoplatnosti predmetných vyvlastňovacích rozhodnutí a aj túto

otázku posudzovali.

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta,  

t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom  

a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.  

Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie

prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne

relevantné odôvodnenie.

Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd

rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom

prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,

potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho

de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch

zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie odporcu zrušil bez toho, aby sa  

v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami,

ktoré v konaní uviedli všetci účastníci konania.

Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne

odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je

garantovaná každému Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom  

v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224  

ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa § 157 ods. 2 OSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.  

V Bratislave 24. marca 2011  

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská