8Sžo/161/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: D. E., bytom N. XX, L., právne zastúpeného: Mgr. Jaroslav Martiňuk, advokát so sídlom Branisková 7, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Svidník, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Sov. Hrdinov 102, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného číslo: OU-SK-PLO-2013/00104-7 zo dňa 23.12.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/41/2014-40 zo dňa 05.06.2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/41/2014-40 zo dňa 05. júna 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 3S/41/2014-40 zo dňa 05.06.2015 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu proti oznámeniu žalovaného číslo: OU-SK-PLO-2013/00104-7 zo dňa 23.12.2013, ktorým žalovaný podľa § 28 ods. 6 písm. i/ a ods. 8 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len,,zákon č. 274/2009 Z. z.“) oznámil žalobcovi vyškrtnutie zo zoznamu členov poľovníckej stráže z dôvodu, že o to požiadal užívateľ poľovného revíru. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods.1 OSP tak, že náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žiadosťou zo dňa 16.12.2013, doručenou žalovanému dňa 17.12.2013 pod evidenčným číslom 2013/000235, podalo Poľovnícke združenie Jasenov so sídlom v Pstrinej (ďalej len,,PZ Jasenov“) žiadosť o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže.Z uvedeného dôvodu bolo podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z. z. povinnosťou žalovaného žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže vyškrtnúť. Podľa krajského súdu sa na konanie podľa § 28 v zmysle ust. § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona č. 274/2009 Z. z. nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len,,správny poriadok“). Oznámenie má len evidenčný charakter, preto žalobca nedôvodne namietal porušenie zásad správneho konania, tým že nebol upovedomený o začatí správneho konania, že mu boli odňaté procesné práva účastníka správneho konania a že oznámenie nemá náležitosti správneho rozhodnutia. Zo žiadnych ustanovení zákona v tomto prípade pre správny orgán nevyplýva povinnosť skúmať, či boli splnené podmienky v súvislosti s odvolaním žalobcu ako člena poľovníckej stráže, t.j. či takého rozhodnutie prijala riadne zvolaná a uskutočnená členská schôdza. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, tak že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom v odôvodnení odvolania zopakoval žalobné námietky. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo podľa žalobcu nevysporiadanie sa s tým, či žiadosť užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie zo zoznamu je relevantná, t.j. či obsahuje dôkaz preukazujúci, že členská schôdza PZ Jasenov odvolala žalobcu ako člena poľovníckej stráže. Medzi základné práva patrí možnosť každého aspoň raz sa vyjadriť k veci, pokiaľ sa o jeho právach a povinnostiach koná a rozhoduje s konečnou platnosťou bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Podľa názoru žalobcu vylúčenie aplikácie správneho poriadku neznamená, že konane pred žalovaným správnym orgánom môže byť v rozpore so všeobecne platnými právnymi zásadami a princípmi, z ktorých vychádza i správny poriadok. Žalobca považuje za nesprávny právny názor krajského súdu o evidenčnom charaktere preskúmavaného oznámenia. Ak krajský súd vyškrtnutie zo zoznamu nepovažuje za rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu, v takom prípade nemal žalobu zamietnuť, ale konanie o žalobe zastaviť. Pokiaľ žalobu zamietol, potom výrok rozsudku krajského súdu je vo vzťahu k jeho odôvodneniu rozporný, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Vyškrtnutie člena poľovníckej stráže zo zoznamu žalobca považuje za konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko podľa § 28 ods. 8 tretej vety zákona č. 247/2009 Z. z. proti vyškrtnutiu zo zoznamu nie je možné sa odvolať. Označené ustanovenie predpokladá vydanie rozhodnutia o vyškrtnutí zo zoznamu, lebo v inom prípade by premisa zákonodarcu o nemožnosti podať odvolanie v právnej úprave nemala opodstatnenie. Právo podať odvolanie sa spája výlučne s rozhodnutím ako individuálnym aktom aplikácie práva. Podľa § 28 ods. 8 prvej vety zákona č. 247/2009 Z. z. činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu. Teda až okamihom doručenia rozhodnutia o vyškrtnutí sa menia právne pomery člena poľovníckej stráže, t.j. zaniká jeho činnosť. Zákon v tomto prípade zánik činnosti člena poľovníckej stráže spája výlučne s doručením oznámenia, ktorému pripisuje významné konštitutívne účinky. Pokiaľ by žalovaný nevyhotovil a následne nedoručil oznámenie o vyškrtnutí žalobcovi, žalobca by bol v celom rozsahu oprávnený vykonávať činnosť člena poľovníckej stráže a to aj napriek tomu, ak by tu existovala žiadosť zo strany užívateľa poľovného revíru na jeho vyškrtnutie zo zoznamu. Hlavnou úlohou činnosti poľovníckej stráže je podľa žalobcu ochrana poľovníctva, ktorá sa vykonáva vo verejnom záujme, z uvedených dôvodov správny orgán má vždy možnosť voľnej úvahy, či dá prednosť vyškrtnutiu člena poľovníckej stráže pred ochranou verejných záujmov. I keď žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu o vyškrtnutí zo zoznamu nebolo vydané v konaní podľa správneho poriadku, jedná sa o vrchnostenský akt správneho orgánu, ktorý zasahuje do práv žalobcu. Žalobca považuje za nesprávny aj názor, že žalovaný je bez ďalšieho viazaný žiadosťou užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie člena poľovníckej stráže. Žalobca trvá na tom, že žiadosť užívateľa o vyškrtnutie musí byť riadna čo v konkrétnom prípade znamená, že musí ísť o účinný prejav vôle právnickej osoby - PZ Jasenov. Za taký nemožno považovať to, ak predmetnú žiadosť podá a podpíše len predseda PZ Jasenov ako štatutárny orgán právnickej osoby, pretože podľa Stanov PZ Jasenov odvolávanie člena poľovníckej stráže patrí do výlučnej kompetencie členskej schôdze PZ Jasenov. Riadna žiadosť užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie člena poľovníckej stráže má obsahovať listinu preukazujúcu vôľu právnickej osoby v podobe rozhodnutia členskej schôdze. Žalobcu ako člena poľovníckej stráže členská schôdza PZ Jasenov nikdy neodvolala, nevyplýva to ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ani zo žiadostiužívateľa poľovného revíru PZ Jasenov. Neexistencia rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní člena poľovníckej stráže znamená, že poľovnícke združenie ako užívateľ poľovného revíru neprejavilo relevantnú vôľu, ktorá je nevyhnutná k právnemu úkonu - žiadosti užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie zo zoznamu poľovníckej stráže. Správny orgán mal povinnosť skúmať a zistiť, či tu vôbec existuje rozhodnutie členskej schôdze PZ Jasenov o odvolaní žalobcu ako člena poľovníckej stráže. Dať žalobcovi možnosť obhajovať svoje práva. Poskytnúť mu priestor vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že tento ruší rozhodnutie žalovaného o vyškrtnutí žalobcu zo zoznamu členov poľovnej stráže a vec vracia žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 862,56 eura.

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou krajského súdu, pričom upozornil na skutočnosť, že ako správny orgán štátnej správy na úseku poľovníctva postupoval v danej veci v súlade so zákonom č. 274/2009 Z. z., konkrétne v zmysle ust. § 74 ods. 2 písm. g/ cit. zákona. Podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z. z. okresný úrad vyškrtne člena poľovníckej stráže zo zoznamu, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru PZ Jasenov o vyškrtnutie žalovaného požiadal. V zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. prvostupňový orgán je len evidenčným orgánom a teda výstupom žalovaného pre veci, ktoré sú uvedené v § 74 ods. 2 je len oznámenie o vykonanej zmene a nie rozhodnutie. To znamená, že žalobca bol vyškrtnutý zo zoznamu členov poľovníckej stráže listom. Žalobca sa dozvedel o vyškrtnutí zo zoznamu členov poľovníckej stráže a o zániku funkcie člena poľovníckej stráže doručením tohto listu, resp. oznámenia. Proti vyškrtnutiu zo zoznamu nie je možné sa odvolať. Ako teda jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaný o vyškrtnutí nerozhoduje, t.j. nevydáva o tom rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku. Preto oznámenie o vyškrtnutí zo zoznamu podľa žalovaného nemôže obsahovať náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku a žalovaný nemohol a nemal vykonať dokazovanie v zmysle § 34 správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby bol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdený a odvolanie bolo v celom rozsahu zamietnuté.

Podaním zo dňa 21.07.2016, doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.07.2016, žalobca doplnil dôvody odvolania a pripojil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 91/2016-74 zo dňa 17.05.2016. Žalobca uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods. 3 OSP) s negatívnou enumeráciou (§ 248 OSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny, či závažne stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane pravá alebo povinnosti. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako,,NS SR“ alebo,,najvyšší súd“) vo vzťahu k preskúmavaniu oznámení, listov a iných opatrení orgánov verejnej správy, ktoré nevykazujú formálne znaky administratívneho rozhodnutia, najvyšší súd napr. vo veci sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011 s poukazom na vecný rozsah konania pred správnym súdom vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 OSP uviedol, že „výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možne vykladať extenzívne, ale treba ku nim pristupovať reštriktívne“. Poukázal i na to, že nemožno opomenúť ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu (napr. nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010 a III. ÚS 283/2010), ktorá postupne speje k novo formulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá už naďalej nevylučuje aplikáciu Dohovoru ani pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnejmoci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku - rozsudok zo dňa 24.02.1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie zo dňa 16.05.2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti Taliansku - rozhodnutie zo dňa 12.07.2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko rokov ustálenej a prevažujúcej súdnej praxe považujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení. Ústavný súd zdôraznil, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).

Podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z. z. okresný úrad vyškrtne člena poľovníckej stráže zo zoznamu, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru.

Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z., ak je člen poľovníckej stráže vyškrtnutý zo zoznamu, je povinný do desiatich pracovných dní odovzdať príslušnému okresnému úradu služobný odznak a preukaz poľovníckej stráže. Ak členstvo zaniklo podľa odseku 6 písm. h/, táto povinnosť prechádza na pozostalých.

Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 274/2009 Z. z. činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu. Okresný úrad o vyškrtnutí zo zoznamu písomne upovedomí do desiatich pracovných dní aj užívateľa poľovného revíru. Proti vyškrtnutiu zo zoznamu nie je možné sa odvolať.

Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 79 ods. 2 písm. d/ zákona č. 274/2009 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28.

V prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného - oznámenie, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi vyškrtnutie zo zoznamu členov poľovníckej stráže z dôvodu, že o to požiadalužívateľ poľovného revíru PZ Jasenov.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 16.12.2013, doručeným žalovanému dňa 17.12.2013 pod evidenčným číslom 2013/000235, požiadalo PZ Jasenov ako užívateľ Poľovného revíru,,JASENOV“ o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Listom číslo: OU-SK-PLO-2013/00104-7 zo dňa 23.12.2013 oznámil žalovaný žalobcovi vyškrtnutie zo zoznamu členov poľovníckej stráže podľa § 28 ods. 6 písm. i/ a ods. 8 zákona č. 274/2009 Z. z. s tým, že činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Žalobca v žalobe namietal, že bol napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach pre nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, čo je porušením nielen základných procesných zásad administratívneho konania, ale zároveň porušením jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu porušením práva na inú právnu ochranu správnym orgánom je každé jeho konanie, ktoré je v rozpore so zákonom (napr. I. ÚS 26/94). Podľa žalobcu porušenie práv spočíva v tom, že mu bolo napadnutým rozhodnutím odňaté právo vykonávať činnosti, ktoré patria členovi poľovníckej stráže, t.j. subjektívne právo vykonávať ochranu poľovníctva v zákonom vymedzenom rozsahu. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie je zrozumiteľné len pre orgán, ktorý ho vydal, pričom rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Rozhodnutie žalovaného nie je náležite odôvodnené a nie je rozčlenené na výrok a odôvodenie, čo judikatúra považuje za imanentný znak jeho nepreskúmateľnosti, pre jeho formálne ale i vecné (obsahové) nedostatky (viď rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 21.10.1994 č. 6A 63/93-22). Žalobca poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmý obsah žiadosti užívateľa poľovného revíru, jej dôvody, ani to, či obsahuje všetky potrebné náležitosti. Podľa § 5 ods. 3 písm. f/ Stanov PZ Jasenov o návrhu na odvolanie poľovníckej stráže rozhoduje členská schôdza. Rozhodnutie môže prijať len riadne zvolaná a uskutočnená členská schôdza. Žalobca namietal, že žalovaný ho neupovedomil o začatí administratívneho konania a pred vydaním konečného rozhodnutia mu neumožnil zaujať stanovisko, vyjadriť sa k podkladom a zisteniam žalovaného, uplatniť návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný teda konal bez žalobcu, i keď tento bol účastníkom konania nakoľko sa rozhodovalo o jeho právach a povinnostiach. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.08.2014 sa žalovaný vyjadril k žalobe s tým, že ako správny orgán štátnej správy na úseku poľovníctva postupoval v danej veci v súlade s ust. § 74 ods. 2 písm. g/ zákona č. 274/2009 Z. z.. Podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z. z. okresný úrad vyškrtne člena poľovníckej stráže zo zoznamu, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru PZ Jasenov požiadal žalovaného dňa 16.12.2013 o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Žalovaný ako prvostupňový orgán štátnej správy na úseku poľovníctva rozhoduje vo veciach v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.. V ostatných prípadoch v zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z.. vrátane vykonávania skúšky odbornej spôsobilosti uchádzača za člena poľovníckej stráže podľa § 27, vymenúvania členov poľovníckej stráže, vedenia ich zoznamu a vyškrtávania člena poľovníckej stráže zo zoznamu podľa § 28 (§ 74 ods. 2 písm. g/ zákona č. 274/2009 Z. z..) je žalovaný len evidenčným orgánom. Teda výstupom žalovaného pre veci, ktoré sú uvedené v § 74 ods. 2 zákona je len oznámenie o vykonanej zmene a nie rozhodnutie. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaný o vyškrtnutí nevydáva rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku. Preto oznámenie o vyškrtnutí zo zoznamu nemôže obsahovať ani náležitosti rozhodnutia, tak ako je to uvedené § 47 ods. 1 správneho poriadku a teda žalovaný nemohol a ani nemal vykonať dokazovanie v zmysle § 34 správneho poriadku. Žalovanému zákon neukladá, aby skúmal, či v prípade návrhu zo strany užívateľa PZ Jasenov sa uskutočnila členská schôdza k vyškrtnutiu člena poľovníckej stráže zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný, aby krajský súd žalobcom podaný návrh v celom rozsahu zamietol. Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2015 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný dostal od užívateľa poľovného revíru žiadosť o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Pokiaľ sa rozhodnú členovia poľovného združenia na členskej schôdzi, že vymenia členapoľovnej stráže alebo dajú žiadosť o vyškrtnutie člena zo zoznamu, žalovaný musí postupovať v súlade so zákonom. Keď sa poľovnícke združenie rozhodne usporiadať si právne pomery v združení a pokiaľ predloží žiadosť, žalovaný je povinní podľa zákona člena poľovníckej stráže vyškrtnúť. Oznámenie o zrušení členstva v poľovníckej stráži má iba oznamovací charakter. Krajský súd rozsudkom č. k. 3S 41/2014-40 zo dňa 05.06.2015 podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že preskúmavané oznámenie žalovaného o vyškrtnutí žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže, je zákonné.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že PZ Jasenov podalo žiadosť o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže. V prílohe žiadosti PZ Jasenov predložilo zápisnicu zo zasadnutia Výboru PZ Jasenov konaného dňa 25.11.2013 v Miroli, podľa ktorého Výbor PZ Jasenov prijal uznesenie č. 4/2013, ktorým schválil odobratie poľovníckej stráže žalobcovi zo zdravotných dôvodov. Ďalej PZ Jasenov k žiadosti o vyškrtnutie priložilo uznesenie č. 1/2014 z mimoriadnej členskej schôdze konanej dňa 12.01.2014 v Miroli, ktorá schválila vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Podľa ust. § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z. z. bolo z uvedeného dôvodu povinnosťou žalovaného žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže vyškrtnúť. Okresný úrad vyškrtne člena poľovníckej stráže zo zoznamu, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru. Inú možnosť po predložení žiadosti správnemu orgánu zákon nepripúšťa. Tento postup nie je viazaný na splnenie ďalších zákonných podmienok. Z ustanovení zákona v tomto prípade pre správny orgán nevyplýva povinnosť skúmať, či boli splnené podmienky v súvislosti s odvolaním žalobcu ako člena poľovníckej stráže, t.j. či takého rozhodnutie prijala riadne zvolená a uskutočnená členská schôdza.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 79 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. d/ zákona č. 274/2009 Z. z., podľa ktorých sa na vymenovanie a odvolanie členov poľovníckej stráže podľa ust. § 28 správny poriadok nevzťahuje. Rovnako ani zákon č. 274/2009 Z. z. neupravuje povinné náležitosti oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Vzhľadom na uvedené žalobca nedôvodne namieta porušenie zásad správneho konania, a to neupovedomenie účastníka o začatí správneho konania, odňatie procesných práv účastníkovi správneho konania a nedostatok náležitostí správneho rozhodnutia pri preskúmavanom oznámení.

Najvyšší súd k názoru o nespôsobilom predmete prieskumu uvádza, že rozsah preskúmavacej činnosti súdov je daný tzv. generálnou klauzulou, v zmysle ktorej preskúmaniu súdom v správnom súdnictve podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach či povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ustanovenie § 248 OSP taxatívne vymenúva výnimky

- teda rozhodnutia súdnemu prieskumu nepodliehajúce. S princípom uvedenej generálnej klauzuly sa spája aj tzv. negatívna enumerácia, v zmysle ktorej musí byť vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu výslovné a môže k nemu dôjsť len osobitným zákonom.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu ako aj najvyššieho súdu, v zmysle ktorej môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, pokiaľ menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva určitého subjektu. Z uvedeného teda vyplýva, že (pokiaľ rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu výslovne) pre posúdenie, či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu sféru dotknutého subjektu.

Podľa názoru najvyššieho súdu oznámenie o vyškrtnutí zo zoznamu členov poľovníckej stráže nemá len evidenčný charakter, nakoľko s doručením oznámenia spája zákon účinky rozhodnutia príslušného orgánu PZ Jasenov o schválení vyškrtnutia zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Výsledkom tohto postupu došlo k zásahu do práv a povinností žalobcu ako účastníka správneho konania, ktorým stráca práva a povinnosti člena poľovníckej stráže. Hoci teda predmetné oznámenie samé o sebe nemá povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je právnoaplikačným aktom správneho orgánu, ktorý je nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu kprávnemu postaveniu žalobcu, bez ohľadu na jeho formu, považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami. Tento individuálny správny akt má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi - žalobcovi a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, a nie iba v pozícii oznamovateľa. Ak by nedošlo k platnému doručeniu predmetného oznámenia, nenastali by účinky rozhodnutia PZ Jasenov o vyškrtnutí žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže.

Najvyšší súd na záver považuje za podstatné poznamenať, že v prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm. a/ OSP poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/56/2008, uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2011).

Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 91/2016 zdôraznil, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov a dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade postupoval v intenciách citovaného ust. § 28 zákona č. 274/2009 Z. z. a jeho oznámenie o vyškrtnutí žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže v súlade so zákonom.

Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich vyhodnotení vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považoval právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne.

S ohľadom na uvedené mal najvyšší súd za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/41/2014-40 zo dňa 05.06.2015 ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 <. v spojení s § 250ja ods. 3 <. veta druhá OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s § 224 ods. 1 OSP. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože vo veci samej nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému odporcovi ich náhrada neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.