8 Sžo 154/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ing. L. L., zastúpenej JUDr. P. H., advokátom, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 16072/2007/-1 zo dňa   12. marca 2007 a bez sp. č. zo dňa 15. januára 2007 o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S 3/2007-69 zo dňa 10. apríla 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 26 S 3/2007-69 zo dňa 10. apríla 2008 z r u š u j e a vec mu   v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného sp. č. 16072/2007/-1   zo dňa 12. marca 2007 o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátno- zamestnaneckého pomeru a rozhodnutie bez sp. č. zo dňa 15. januára 2007   o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala včasné odvolanie, avšak výlučne proti tomu rozhodnutiu, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. rozhodol o výške priznanej náhrady jej funkčného platu. Vychádzal z toho, že žalobkyňa v odvolaní namieta výlučne podľa nej nesprávne určenú výšku náhrady funkčného platu. Proti ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v odvolaní vôbec nenamietala. Podľa názoru krajského súdu žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Žalobkyňa totiž rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru nenapadla odvolaním, keďže odvolanie podala výlučne vo veci poskytnutia náhrady jej funkčného platu, preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden   z účastníkov nemá právo na ich náhradu podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Uznesením č. k. 26 S 3/2007-53 zo dňa 25. januára 2008 (právoplatným dňa 6.2.2008) vylúčil na samostatné konanie časť žaloby, ktorou mal súd žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu vo výške jej funkčného platu, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Včas podaným odvolaním uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. apríla 2008, sp. zn. 26 S 3/2007, v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne   po právnej stránke posúdil vec. Žalovaný dňa 15. januára 2007 vydal Rozhodnutie   o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Ide o roznodnutie bez spisového čísla, ktoré malo byť výsledkom konania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,   a ktoré vo výrokovej časti stanoví: „končím štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca odvolaním dňom 15.1.2007; štátnemu zamestnancovi sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu, t.j. vo výške 123 510 Sk.   Je presvedčená, že ani výkladom nie je možné predmetné rozhodnutie rozdeliť na dve nezávislé rozhodnutia. Ide jednoznačne o výrokovú časť jedného rozhodnutia   o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, kde v druhej vete výroku sa v zmysle zákona len určuje náhrada funkčného platu. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu   o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní žalobkyňa v prvej vete jednoznačne uvádza: „odvolávam sa voči Rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vydaného dňa 15.1.2007 Úradom práce sociálnych vecí a rodiny N..“ Žalovaný jednoznačne pochopil odvolanie ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu ako celku a zaoberal sa ním v odvolacom konaní. Dňa 2.3.2007 vydal žalovaný pod spis. č.   DD/2007/021459 rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a v plnom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Až doručením tohto rozhodnutia o odvolaní nadobudlo rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.1.2007 právoplatnosť. Je presvedčená, že v tejto právnej veci bola podaná žaloba proti rozhodnutiu, ktoré ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu sa stalo právoplatným a ako také je v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov aj podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, preskúmateľné súdom.

Písomné vyjadrenie žalovaného na odvolanie žalobkyne podané nebolo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v intenciách a dôvodov podaného odvolania bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch,   v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného   v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,   v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a aký konečný návrh robí.  

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov   od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.  

Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N., rozhodnutím zo dňa 15. januára 2007 bez uvedenia spisovej značky skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca s Ing. L. L. vo funkcii štátneho zamestnanca hlavný radca v stálej štátnej službe, odbor štátnej služby: 1.01 riadenie štátnej služby, odvolaním dňom 15.1.2007. Podľa totožného rozhodnutia štátnemu zamestnancovi sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu, t. j. vo výške 123 510 Sk. V poučení rozhodnutia uvedenej lehote žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie zo dňa 28.1.2007. V odvolaní uvádza: „Odvolávam sa voči Rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vydaného dňa 15.1.2007 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N. Ako dôvod uvádzam nesprávne určenú výšku poskytnutej náhrady doterajšieho funkčného platu podľa zákona č. 312/2001 Z.z. v platnom znení. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí ste pri určení výšky náhrady doterajšieho funkčného platu nezohľadnili aj § 102 ods. 2 tohto zákona, preto žiadam o vykonanie nápravy“. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. oznámil žalobkyni podaním zo dňa 12.2.2007, že odvolaniu v celom rozsahu nevyhovuje, a z toho dôvodu ho predkladá spolu so spisovým materiálom poradnej odvolacej komisii úradu. Vedúci služobného úradu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. ako odvolací orgán príslušný podľa ustanovenia § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v platnom znení vydal rozhodnutie spisové číslo: 16072/2007-1 dňa 12. marca 2007, na základe ktorého odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so štátnou zamestnankyňou p. Ing. L. L., odvolaním dňom 15.1.2007 a poskytnutím náhrady vo výške trojnásobku jej funkčného platu, t. j. 123 510 Sk zamietol a rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa preskúmal v celom rozsahu. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný okrem iného uvádza: „....Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. ponúkol odvolanej riaditeľke p. Ing.   L. L. dňa 15.1.2007 všetky voľné štátnozamestnanecké miesta z dôvodu navrhovanej zmeny jej štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením. Pani Ing. L. L. navrhnutú ponuku neprijala. Z toho dôvodu služobný úrad s ňou skončil štátnozamestnanecký pomer odvolaním dňa 15.1.2007 v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe, pričom jej poskytol náhradu vo výške trojnásobku jej funkčného platu..... Po prerokovaní v poradnej odvolacej komisii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. dňa 9.3.2007 odvolací orgán konštatuje, že napadnuté rozhodnutie úradu je vydané v súlade so zákonom o štátnej službe, preto odvolanie zamietol a rozhodnutie úradu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru   s p. Ing. L. L. a s poskytnutím náhrady vo výške trojnásobku jej funkčného platu potvrdil“. Rozhodnutie nadobodlo právoplatnosť 21.3.2007. Toto rozhodnutie napadla žalobkyňa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre 21.5.2007. V žalobe žalobkyňa poukazuje na nesprávny právny postup pri skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru a tým aj na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okrem iného v žalobe uvádza „...Žalobkyňa bola postupom žalovaného uvedeným vyššie, pri ktorom porušil ustanovenia ZOŠS a platné právne predpisy, a jeho následnými rozhodnutiami ukrátená na svojich právach.....Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 28 zo dňa 10.1.2007 odvolala žalobkyňu len z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N., neodvolala však žalobkyňu   z funkcie vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. Žalovaný ako správny orgán si musí byť vedomý, že funkcia riaditeľa a funkcia vedúceho služobného úradu sú dve odlišné funkcie. To znamená, že ak žalovaný do dnešného dňa nevykonal žiadne úkony voči žalobkyni vo vzťahu k jej funkcii ako vedúcej služobného úradu, sú všetky úkony Mgr. S. I. urobené v údajnej funkcii vedúceho služobného úradu, vykonané mimo rámca jeho právomoci, v rozpore   so zákonom a teda ničotné...“. Žalobkyňa navrhla súdu rozhodnutie žalovaného   sp. č. 16072/2007/-1 zo dňa 12. marca 2007 o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a rozhodnutie bez sp. č. zo dňa 15. januára 2007   o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako aj uložiť povinnosť žalovanému žalobkyni zaptatiť finančnú náhradu   vo výške jej funkčného platu, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu státnozamestnaneckého pomeru.

Z vyššie uvedeného odvolací súd mal za to, že žalobkyňa žalobou napadla postup a rozhodnutie správneho orgánu tvrdiac, že bola na svojich právach ukrátená. Žalobou bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu po tom, čo tento správny orgán ako odvolací, preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil (§ 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p.). V žalobe žalobkyňa okrem iných uviedla, ktoré rozhodnutie a postup správneho orgánu napáda, to že ho napáda v celom rozsahu, v čom vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Žaloba bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia napadnutého správneho rozhodnutia, žalobkyňa bola právne zastúpená advokátom (§ 250b ods. 1, § 250a O.s.p.).

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neboli v predmetnej veci naplnené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné konanie v zmysle   § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Preto, keď krajský súd napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil nerozhodol v súlade so zákonom a tým odňal možnosť žalobkyni konať pred nezávislým súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, pretože postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom. Vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorý vec meritórne prejedná a nanovo rozhodne aj o náhrade trov konania   (§ 246c, § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 3 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 26. augusta 2008

  JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová