8Sžo/153/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: P. Z. N. M... N. V. I.I.., K. X., N. M... N. V., zastúpené JUDr. R. H., advokátom Advokátskej kancelárie G., H. a P., S., so sídlom V. X., B., proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/00113-3 z 3. júla 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/68/2009–45 z 10. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/68/200–45 z 10. marca 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/00113-3 z 3. júla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132,39 € k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/00113-3 z 3. júla 2009, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom č. 2009/00051 zo 16. februára 2009, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa podľa 30 ods.1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavil konanie vo veci schválenia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri P. N. M... N. V. podľa § 16 ods.1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 23/1962 Zb.“ alebo „zákon o poľovníctve“) uzatvorenej vlastníkmi poľovných pozemkov so žalobcom začaté 30. mája 2008, nakoľko vo veci schválenia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri P. – N. M... N. V. uzatvorenej medzi L. S., Š., B. B. a S. P. F. B. a s P., S.. S.., N. M... N. V. sa právo-platne skončilo.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že správne orgány vo veci dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav, vyvodili z neho správny právny záver a vo veci nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Hoci žalobca tieto skutočnosti namietal, neuviedol žiadne konkrétne námietky a poukaz na § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a e/ O. s. p. ako dôvod na zrušenie rozhodnutia nepostačuje. Krajský súd konštatoval, že v čase zastavenia prvostupňového konania, t.j. dňa 16. februára 2009, bola schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva pre P., S., N. M... N. V., právoplatným rozhodnutím, a preto bol postup i rozhodnutie o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku prvostupňovým orgánom zákonný. Žalovaný taktiež rozhodol v napadnutom rozhodnutí správne, i keď v čase jeho rozhodovania, dňa 18. februára 2009, žalobca podal žalobu sp. zn. 13S/25/2008 na Krajský súd v Trenčíne. Uvedená žaloba sa týka iného správneho konania, nemá odkladný účinok, nie je opravným prostriedkom v zmysle Správneho poriadku a aj po jej podaní je rozhodnutie žalovaného č. 2008/00325-10 zo dňa 12. decembra 2008, ktorého preskúmania sa žalobca domáhal, stále právoplatné. Výsledok konania o žalobe môže byť rôzny, nie je preukázané, že by mal vplyv na konanie o schválení zmluvy pre žalobcu (dôležité je splnenie zákonných podmienok – veľkosť podielu prenajímateľov poľovných pozemkov a iné). Krajský súd k námietke žalobcu, týkajúcej sa prerušenia správneho konania uviedol, že prvostupňový orgán prerušil konanie v čase, keď ešte prebiehalo správne konanie o schválení zmluvy pre P., S. čo bolo v súlade s § 29 Správneho poriadku, ale po právoplatnosti rozhodnutia č. 2008/00325-10 t.j. od 18. decembra 2008 na prerušenie nebol zákonný dôvod. Žalobca sám uviedol, že ak by zostalo konanie zastavené, vzhľadom na nový zákon o poľovníctve, by musel predložiť novú zmluvu s náležitosťami podľa nového zákona, čím potvrdil aké dôvody ho viedli k podaniu žaloby, pričom súd konštatoval, že nová právna úprava nemôže byť dôvodom pre posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 21. apríla 2010 odvolanie žalobca, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobe. Súčasne navrhol zaviazať žalovaného k náhrade trov konania, výšku ktorých v rámci odvolania nešpecifikoval. V odvolaní uviedol, s poukazom na ustanovenia zák. č. 23/1962 Zb. a na okolnosti predchádzajúce podaniu správnej žaloby vedenej pod sp. zn. 11S/68/2009, že konanie, ktoré začalo na Krajskom súde v Trenčíne podaním žaloby zo dňa 18. februára 2009 a bolo vedené pod sp. zn. 13S/25/2009, bolo predbežnou otázkou, na základe ktorej bol správny orgán povinný konanie prerušiť. Obvodný lesný úrad v čase rozhodovania nemohol mať vedomosť o predbežnej otázke, lebo tá ešte v čase rozhodnutia (16.2.2009) nejestvovala – žaloba bola podaná 18. februára 2009. Túto skutočnosť žalobca ani nenamietal, namietal však postup odvolacieho orgánu, ktorý v čase rozhodovania vedel o podanej žalobe, teda o predbežnej otázke vedomosť mal. Z § 59 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. úplný apelačný princíp, účastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Odvolací orgán na ich základe môže konanie buď doplniť alebo zistené nedostatky odstrániť. Odvolací orgán v tomto prípade ani nemusel dokazovanie doplniť na rozhodnutie o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, pretože o tejto skutočnosti vedel z podaného odvolania a mohol si ju overiť na Krajskom súde v Trenčíne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7S/110/02, podľa ktorého z dikcie § 59 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa, naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Pri zmene rozhodnutia v dôsledku toho môže preskúmavané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa. Ďalej žalobca uviedol, že skutočnosť, že žaloba bola podaná dva dni po tom, ako rozhodol prvostupňový správny orgán nemôže byť na ujmu účastníka konania, keďže z ustanovení Správneho poriadku vyplýva oprávnenie odvolacieho správneho orgánu zohľadniť pri svojom rozhodovaní aj túto novú skutočnosť. Práve účelom štvrtej časti Správneho poriadku „Preskúmanie rozhodnutí“ by mala byť ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pred nesprávnym a nezákonným postupom a rozhodovaním správnych orgánov. Nesprávne rozhodnutie prvostupňového orgánu nemusí vychádzať len z nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu, ale aj z dôvodu, že o tejto skutočnosti sa nemohol dozvedieť (bez porušenia povinnosti či už správneho orgánu, účastníka konania alebo tretích osôb). Žalobca sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že správne orgány vo veci dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav, keďže odvolací správny orgán porušil ustanovenia o konaní a rozhodol bez toho, aby zohľadnil skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci. Taktiež žalobca nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, že konanie sp. zn. 13S/25/2009 nie je predbežnou otázkou. V tomto konaní žalobca napádal rozhodnutie Krajského lesného úradu v Trenčíne, ktorým schválil zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi spoločnosťou P., S., a S. P. F. a medzi spoločnosťou P., S. a L. S. R., Š., B. B.. Ako správne uviedol prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný na pojednávaní dňa 10. marca 2010, pre jeden poľovný revír môže byť nájomcom len jeden subjekt. V súčasnosti je nájomcom spoločnosť P., S. podľa právoplatného rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trenčíne, ktoré je však napadnuté už vyššie uvedenou žalobou. Rovnako bola na Okresnom súde Banská Bystrica podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi P., S. a L. S. R., Š., B. B. a na Okresnom súde Bratislava I žaloba o neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi P., S. a S. P. F.. Tieto konania na seba navzájom nadväzujú a rozhodnutia v týchto konaniach, najmä v konaní sp. zn. 13S/25/2009, majú pre žalobcu dôležitý význam. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že ak by aj žalobca bol v konaní sp. zn. 13S/25/2009 úspešný a Krajský lesný úrad v Trenčíne by musel opäť konať, mohol by opäť schváliť zmluvy pre P., S., s ktorým tvrdením však žalobca nesúhlasil, pretože ak bude Krajský lesný úrad v Trenčíne rozhodovať opäť, bude musieť konanie prerušiť, keďže pre neho bude predbežnou otázkou rozhodnutie okresných súdov, prípadne odvolacích súdov o platnosti resp. neplatnosti žalovaných zmlúv. Ďalej žalobca uviedol, že tým, že prvostupňový súd vyhodnotil, že žalovaný správne postupoval, keď zastavil konanie, ukrátil ho na jeho právach, a to tak, že ak by bol žalobca v konaní sp. zn. 13S/25/2009 úspešný, nemohol by pokračovať v konaní, v ktorom požiadal o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, ktoré na obvodnom lesnom úrade podal. Žalobca upozornil, že žiadosť podával v čase, keď bol účinný zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, pričom od 1. septembra 2009 je účinný nový zákon o poľovníctve zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 80 ods. 3 ustanovuje, že správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu. Z tohto dôvodu by žalobca pokračoval v konaní podľa predchádzajúcich podmienok a nie podľa úplne nových podmienok, ktoré sú stanovené novým zákonom o poľovníctve (v čase podania žiadosti vychádzal žalobca z platného právneho stavu a pokúsil sa splniť podmienky podľa tohto platného stavu). Žalobca sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu, že nová právna úprava nemôže byť dôvodom pre posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, tvrdiac, že súd týmto konštatovaním zamenil príčiny a následky. Dôvodom pre posudzovanie zákonnosti rozhodnutia nie je nová právna úprava, ale skutočnosť že žalobca v prípade zastavenia konania by prišiel o možnosť uchádzať sa o výkon práva poľovníctva už uzatvorenou zmluvou, a to nie z vlastnej viny; prišiel by aj o právo prednosti z dôvodu už podanej žiadosti a bol by teda oproti spoločnosti P., S. znevýhodnený, keďže v prípade zrušenia rozhodnutia Krajského lesného úradu sa v správnom konaní bude pokračovať so spoločnosťou P. S. v súlade so staršou právnou úpravou a so zachovaním práva prednosti, rovnosť účastníkov sa týmto v správnom konaní výrazne naruší. Konanie sp. zn. 13S/25/2009 má vplyv na konanie o schválení zmluvy pre žalobcu, a to z toho dôvodu, že toto konanie je predbežnou otázkou a v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný takéto konanie prerušiť. Prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal tým, či konanie je predbežnou otázkou a obmedzil sa len na konštatovanie, že je podstatné splnenie veľkosti podielu prenajímateľov poľovných pozemkov. Skutočnosťou, akú výmeru pozemkov majú osoby, ktorých zastupuje žalovaný je predmetom skúmania podmienok prvostupňového správneho orgánu, ktorý však žiadne nedostatky nezistil, pretože ešte o týchto podmienkach ani nemal možnosť konať. Bude o nich môcť konať len v prípade, že konania o neplatnosti právnych úkonov a konanie sp. zn. 13S/25/2009 bude právoplatne skončené a konanie o schvaľovaní zmlúv žalobcu (ktoré je predmetom tohto odvolania) bude prerušené. Ďalej žalobca v obsahu odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom krajského súdu týkajúcim sa existencie zákonného dôvodu na prerušenie konania. Predbežnú otázku upravuje § 40 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku a v zmysle týchto ustanovení sa predbežnou otázkou rozumie taká otázka, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný správny orgán, pred ktorým prebieha dané správne konanie, ale iný správny orgán prípadne súd. Žalobca s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že bol dotknutý na svojich právach a jeho právom chránené záujmy boli poškodené a zákonom stanoveným postupom si ich uplatňuje, či už v konaní o neplatnosť právnych úkonov alebo v konaní sp. zn. 13S/25/2009. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by žalobca bol v týchto konaniach úspešný, ale rozhodnutia by boli pre neho bezvýznamné, a to z dôvodu, že by nemohol pokračovať v konaní, ktoré riadne začal. Je teda evidentná hrozba, že žalobcove práva by mohli byť v budúcnosti vážne ohrozené alebo poškodené. Žalobca považoval za nutné, v súvislosti s konštatovaním súdu prvého stupňa o nedostatku konkrétnych námietok v žalobe, poukázať, že dôvody žaloby boli v nej riadne uvedené a upresnené na pojednávaní dňa 10. marca 2010, v žalobe žalobca poukázal konkrétne na § 250j ods. 2 písm. a/, c/, e/ preto, aby zdôraznil z akých právnych ustanovení vychádzal pri jej podaní a záverom uviedol, že na podanej žalobe naďalej trvá.
K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 10. mája 2010 vyjadril žalovaný tak, že návrh žalobcu na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že žaloba ako aj odvolanie je postavené na názore žalobcu, že výsledok súdneho preskúmania vo veci: schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva pre nájomcu, je predbežnou otázkou pre odvolacie správne konanie vo veci schvaľovania inej zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva pre ďalšieho nájomcu. S týmto názorom žalovaný nesúhlasil, keď uviedol, že Správny poriadok pojem predbežná otázka nedefinuje. Predbežnou otázkou, podľa názoru žalovaného, je otázka, konkrétna čiastková otázka od posúdenia ktorej závisí riešenie prejednávania veci a rozhodnutie vo veci samej. Hmotnoprávny predpis - zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov - nerieši budúceho užívateľa poľovného revíru spôsobom: orgán štátnej správy poľovníctva schváli jednu z predložených zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri. Schválenie jednej zmluvy resp. jej súdne preskúmanie nie je čiastkovou otázkou pre konanie vo veci ďalšej zmluvy. Ak správny orgán riadne schválil zmluvu rozhodnutím a toto rozhodnutie je právoplatné, nemôže byť preskúmavanie tohto rozhodnutia súdom dôvodom na prerušenie odvolacieho konania vo veci schvaľovania ďalšej zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil horeoznačené prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku vo veci schválenia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri P. N. M... N. V. podľa § 16 ods.1 zákona č. 23/1962 Zb. uzatvorenej vlastníkmi poľovných pozemkov so žalobcom začaté 30. mája 2008, nakoľko vo veci schválenia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri P. – N. M... N. V. uzatvorenej medzi L. S. R., Š., B. B. a S. P. F. B. a s P., S.. S.., N. M... N. V. sa právoplatne skončilo.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé, že skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol.
Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnej veci vyriešiť, bolo posúdiť splnenie zákonných podmienok pre prerušenie správneho konania, a to v štádiu odvolacieho konania. Žalobca totiž v tomto štádiu konania podal na Krajskom súde v Trenčíne žalobu – vedenú pod sp. zn. 13S/25/2009 – ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 2008/00325-10 z 12. decembra 2008, ktorým zmenil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Novom Meste nad Váhom č. 2008/00024 z 23. júla 2008 vo veci schvaľovania zmluvného prenájmu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri P. N. M... N. V. tak, že schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v uvedenom revíri, ktorá bola uzavretá 6. apríla 2007 medzi prenajímateľom S. P. F. B. a nájomcom P., S.. S.., a súčasne schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v tomto poľovnom revíri, ktorá bola uzavretá 8. októbra 2007 medzi prenajímateľom L. S. R., Š., B. B. a nájomcom P., S.. S.. Žalobca zároveň svoj návrh na prerušenie konania odôvodnil aj skutočnosťou, že na Okresnom súde Banská Bystrica bola podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi P., S. a L. S. R., Š., B. B. a na Okresnom súde Bratislava I žaloba o neplatnosť právneho úkonu – zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva medzi P., S. a S. P. F.. Žalobca argumentoval tým, že tieto konania na seba navzájom nadväzujú a rozhodnutia v uvedených konaniach, najmä v konaní sp. zn. 13S/25/2009, majú pre neho dôležitý význam.
Podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Predbežnou otázkou treba rozumieť takú otázku, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania.
Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že správne konanie, a to prvostupňové vrátane druhostupňového, predstavuje jeden celok. Účastník konania má právo, aby sa každá vec pred správnym orgánom rozhodla na základe správneho a adekvátneho právneho základu. V posudzovanej veci nastala v čase odvolacieho konania procesná situácia, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa podmienky stanovené citovaným ustanovením § 29 ods.1 Správneho poriadku, nakoľko sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorá má význam pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci. Za tohto stavu vo veci bolo povinnosťou odvolacieho správneho orgánu uvedenú skutočnosť akceptovať, konanie vo veci podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku prerušiť a pokračovať v ňom až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o predbežnej otázke.
Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).
S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného zaoberať sa opodstatnenosťou návrhu žalobcu na prerušenie konania opätovne, zadovážiť si v tomto smere potrebné podklady, predovšetkým zistiť v akom štádiu sa konania o predmetných žalobách nachádzajú, resp. či už o nich bolo právoplatne rozhodnuté a len následne vo veci rozhodnúť, pričom v zmysle § 250r O. s. p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 151 ods.1 a 2 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu, a to za celé súdne konanie. Priznané trovy konania pozostávajú zo sumy zaplatenej titulom súdneho poplatku za žalobu vo výške 2000 Sk, t.j. 66,39 € a tiež titulom súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 66 €, celkom 132,39 €. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi z dôvodu ich nevyčíslenia nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská