Najvyšší súd
8 Sžo 140/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcov: 1) J. A. a spol., , žalobcovia v 1. až 235. rade a 237. až 289. rade zastúpení advokátom JUDr. Ing. D. J., proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A/2005/00054 zo dňa 7. marca 2005, konajúc o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 S 12/2005-55 zo dňa 12. marca 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 S 12/2005-55 zo dňa 12. marca 2008 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. marca 2005, č.k. A/2005/00054, ktorým potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice – mesto zo dňa 30. augusta 2004 o zastavení konania o návrhu užívateľov Záhradkovej osady ZO SZZ X K. – T., k.ú. T. z dôvodu, že jej zriadenie nebolo preukázané podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Prvostupňový súd dospel k záveru, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom aj rozhodli. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešným žalobcom nepriznal právo na ich náhradu.
Proti rozsudku krajského súdu žalobcovia podali odvolanie. Žiadali, aby odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok, zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové administratívne rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Vo veci je nesporná existencia zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov. Žalobcovia splnili podmienky podľa § 2 zákona. JUDr. V. S. v odvolaní namietal, že v konaní došlo k porušeniu ustanovení:
a) čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky,
b) § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov,
c) § 3 ods. 2, § 19 ods. 1,2, § 30 ods. 1 písm. d), § 32 ods. 1, § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
d) § 157 ods. 2, § 205 ods. 2 písm. b), § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovia žiadali, aby žalovaný bol zaviazaný k náhrade trov konania.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na skutočnosti uvedené v rozhodnutiach ako aj vo vyjadrení k žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR (www.supcourt.gov.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený na Najvyššom súde SR dňa 20. novembra 2008 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že prvostupňový súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov (v intenciách dôvodov uvedených v žalobe - § 249 O.s.p. – žalobné body), postupoval v súlade s ustanoveniami piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú správne súdnictvo.
V danej veci odvolací súd ako súd prvého stupňa, ako aj správne orgány, musel právne posúdiť zriadenie záhradkovej osady v zmysle § 2 ods. 1 zákona, a to z hľadiska, či v danej veci boli splnené podmienky stanovené zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24.06.1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov alebo jeho organizačnou zložkou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala
a) právo správy, alebo
b) právo družstevného užívania, alebo
c) právo náhradného užívania, alebo
d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo
e) iné užívacie právo.
Aj odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle citovaných ustanovení preto, aby záhradková osada mohla byť považovaná za zriadenú v zmysle tohto zákonného ustanovenia, musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to že musí ísť o záhradkovú osadu, ktorá vznikla do 24.06.1991 a zároveň táto musí byť zriadená na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku Slovenským zväzom záhradkárov alebo organizačnou zložkou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou, ktorej svedčilo právo uvedené pod písm. a) až e) citovaného zákonného ustanovenia.
Z obsahu návrhu na začatie konania zo dňa 12.01.2004, ako aj z osadového poriadku Slovenského zväzu záhradkárov, základnej organizácie K. – T., vydaného v roku 1987 jeho článku 1 vyplýva, že záhradková osada K. – T. je organizačný hospodársky celok malých záhradiek slúžiacich predovšetkým na pestovanie ovocných stromov, zeleniny, kríkov vínnej révy, kvetín a iných plodín a súčasne na rekreáciu užívateľov a členov ich rodín. Táto záhradková osada vznikla uznesením členskej schôdze ZO ČSO ZZ K. – T. zo dňa 12.02.1967. Z článku 3 osadového poriadku vyplýva, že základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov K. – T. je oprávnená užívať pre záhradkárenie pozemok na parc. č. X. vo výmere 8ha v k.ú. K., a to na základe rozhodnutia ONV v Košiciach, odbor poľnohospodárstva a lesníctva zo dňa 13.01.1967, č. Pôd-10.477/1966. Na tomto pozemku bola vybudovaná záhradková osada K. – T., pričom jej výstavba bola schválená územným rozhodnutím ÚHA mesta Košíc zo dňa 06.12.1966, č. 1552/1966 ÚHAA. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné prvú podmienku stanovenú citovaným zákonným ustanovením považovať za splnenú, čo napokon v konaní ani nebolo sporné.
Odvolací súd dospel k záveru (zhodne s krajským súdom a správnymi orgánmi), že nebola splnená druhá, t.j. existencia zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu jej splnenie nie je možné preukázať spôsobom navrhnutým žalobcami, t.j. rozhodnutiami, pripojenými v návrhu, na ktoré sa odvolávali.
Podľa názoru odvolacieho súdu so všetkými relevantnými námietkami žalobcov sa vyporiadal až žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne odkazuje. V odvolacom súdnom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.
Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcov, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.).
Záverom je potrebné uviesť, že na právnu vec žalobcov vzťahujúci sa zákon (č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyspo- riadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov) neobsahuje ustanovenia o odstránení prípadnej tvrdosti zákona. Preto správne orgány ani súdy nemohli napraviť prípadnú tvrdosť zákona, tak ako očakávali žalobcovia.
Odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania postupujúc podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. (žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní a žalovaný nemá v zmysle zákona nárok na náhradu trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. novembra 2008
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová