8Sžo/14/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej, a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Y.. T. P., B., Z., proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, zast. JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom Tobrucká 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, uznesenia č. 3615/11 zo dňa 9. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/83/2011 - 48 zo dňa 18. januára 2012, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/83/2011 - 48 zo dňa 18. januára 2012, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia predsedníctva žalovanej č. 3615/11 zo dňa 9.9.2011, ktorým vyčiarkla žalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu nezaplatenia príspevku na činnosť komory. Krajský súd mal za preukázané, že žalobcovi bol rozhodnutím žalovanej zo dňa 28.4.2006 s účinnosťou od 3.5.2006 pozastavený výkon advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o advokácii“). Žalovanej na základe jej žiadosti oznámil Okresný súd Zvolen listom zo dňa 22.11.2010 skutočnosti, ktoré uvádzal aj žalobca v podanej žalobe (odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 137/2005 zo dňa 17.12.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 54/09 zo dňa 26.11.2009 s tým, že na základe dovolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 14.10.2010 zrušil vyššie uvedené rozsudky a prikázal okresnému súdu v potrebnom rozsahu vec prerokovať a rozhodnúť). Zároveň bolo žalovanej oznámené, že vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na ďalšie žiadosti o informácie súd odmietol poskytnúť informácie a odkázal žalovanú na vyžiadanie odpisu z registra trestov, ktorý výpis bol žalovanej doručený dňa 8.9.2011 a vykazoval stále záznam o rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 137/2005 zo dňa 17.12.2007 a rozsudku Krajského súdu v BanskejBystrici sp. zn. 2To 54/09 zo dňa 26.11.2009. Žalovaná sa tak nemohla spoliehať na informáciu z registra trestov, keďže mala vedomosť o tom, že tieto rozsudky boli zrušené. Krajský súd ďalej uviedol, že nakoľko nedošlo k zrušeniu pozastavenia výkonu advokácie, žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť príspevok na činnosť komory, na ktorej splnenie bol vyzvaný výzvou zo dňa 9.11.2010. Žalovaná dodržala postup podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zák. o advokácii, pričom žalobcu okrem výzvy a poučenia o následkoch nezaplatenia, preukázateľne pozývala aj na zasadnutia predsedníctva komory, najmä za účelom vyjadrenia sa k dôvodom vyčiarknutia zo zoznamu. Žalobca sa na zasadnutie predsedníctva nedostavil, ani sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaná postupovala správne, keď žalobcu vyčiarkla zo zoznamu advokátov vychádzajúc z jej dostupných vyššie uvedených informácií o trestnom konaní žalobcu a nesporných podkladov o nezaplatení príspevku. Pokiaľ sa žalobca domáhal vyčiarknutia zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zák. o advokácii k tomuto postupu by došlo, ak by si žalobca splnil včas svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 28 ods. 3 zák. o advokácii. Žalobca však túto povinnosť vo vzťahu k odsúdeniu ani k oslobodeniu spod obžaloby nesplnil, rovnako sa nedostavil na objasnenie veci na predsedníctvo komory, keď podľa jeho vyjadrenia na súdnom pojednávaní, to bolo z dôvodu, že mal iné povinnosti, ktoré boli závažnejšie. Pokiaľ žalobca namietal dvojité potrestanie za ten istý skutok v súvislosti s disciplinárnym potrestaním na základe rozhodnutia č. DS VIII-108/10:4250/2010 dr. On/Fá zo dňa 6.5.2011 krajský súd uviedol, že táto námietka bola vznesená až na pojednávaní konanom dňa 18.1.2012, a teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty (§ 250b ods. 1 O. s. p.). Rovnako však uviedol, že išlo o previnenie žalobcu za to, že nezaplatil príspevok na činnosť advokátskej komory splatný podľa platných predpisov do 30.4.2010, a to ani do troch mesiacov od jeho splatnosti, pričom k vyčiarnutiu zo zoznamu advokátov došlo na základe naplnenia podmienok stanovených v § 7 ods. 1 písm. f/ zák. o advokácii, ktoré sú odlišné od podmienok disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1, 2 zák. o advokácii. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa 7.3.2012 odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnuté správne rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Uviedol, že akékoľvek rozhodnutie žalovanej mohlo mať len deklaratórny charakter a o vyčiarknutí mohlo byť rozhodnuté len ku dňu 26.11.2009, pretože zák. o advokácii vylučuje, aby bolo možné vykonávať advokáciu po právoplatnosti odsúdenia za úmyselný trestný čin. Žalobca ku dňu 26.11.2009 nebol zapísaný do zoznamu advokátov, pretože od dňa 3.5.2006 mal pozastavený výkon advokácie a dňa 26.11.2009 mal byť vyčiarknutý podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zák. o advokácii, a preto nemal povinnosť platiť príspevok na činnosť komory, a to ani v čase keď bol vyhlásený odsudzujúci, ani v čase keď bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok. Ak by si konajúci senát najvyššieho súdu osvojil záver, podľa ktorého advokát po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za trestný čin ostáva naďalej advokátom, potvrdil by neželanú situáciu, že hoci takýto advokát má expressis verbis zakázaný výkon advokácie a z uvedeného dôvodu je bez príjmu za samostatný výkon advokácie, aj tak by mal povinnosť uhrádzať príspevok na činnosť žalovanej, čím by došlo k zásahu do vlastníctva chráneného čl. 20 Ústavy SR. Je otázne, či by žalovaná postupovala rovnako aj v prípade, ak by bol daný dôvod na vyčiarnutie zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zák. o advokácii a žalovaná by sa dozvedela o tomto dôvode s odstupom niekoľkých mesiacov. Bol by zomrelý advokát resp. jeho právny nástupca povinný zaplatiť príspevok aj za obdobie od úmrtia až do dňa zistenia jeho úmrtia žalovanou? Podľa názoru žalobcu je zásadnou právna otázka, či advokát právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin je povinný platiť príspevok na činnosť žalovanej aj po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo ku dňu právoplatnosti, a či bol zákonný postup žalovanej, ktorá ho vyčiarkne zo zoznamu advokátov alebo nie, a to najmä v spojitosti s vedomosťou žalovanej, že žalobca bol právoplatne odsúdený. Ďalšie skutočnosti, najmä že žalobca dňa 9.4.2010 podal už ako odsúdený mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie proti právoplatným rozsudkom a žiadal ich zrušiť nasledovali až po tom, čo bol žalobca právoplatne odsúdený. Žalobca ku dňu 26.11.2009 mal byť ex offo vyčiarknutý zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zák. o advokácii, a preto mu nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť príspevok na činnosťžalovanej za rok 2010, prípadne 2011.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 30.3.2012 vyjadrila žalovaná tak, že navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalobcovi rozhodnutím zo dňa 28.4.2006 bol pozastavený výkon advokácie v dôsledku toho, že prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene podala na žalobcu obžalobu pre trestný čin podľa § 209 ods. 1 písm. a/ ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Advokát, ktorý má pozastavenú činnosť je povinný platiť príspevok na činnosť komory v zmysle uznesení predsedníctva č. 10/8/2008 zo dňa 4.7.2008 a č. 21/16/2008 zo dňa 5.12.2008. Žalobca tieto predpisy nerešpektoval a keď nezaplatil príspevok na činnosť za rok 2010 ani po tom, čo bol na to vyzvaný listom zo dňa 9.11.2010 s upozornením, že v prípade neuhradenia príspevku bude predsedníctvo postupovať podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zák. o advokácii, pristúpila žalovaná k jeho vyčiarknutiu. Žalovaná uviedla, že žalobca neoznámil, že rozsudok, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čím porušil § 27 ods. 3 zák. o advokácii. Rovnako nedoručil ani rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 2T 137/2005 - 946 zo dňa 22.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.8.2011, ktorým bol oslobodený spod obžaloby. Tento rozsudok bol právnej zástupkyni žalovanej doručený až dňa 31.1.2012, na základe čoho bolo dňa 3.2.2012 zrušené rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie č. 1176/2006. Pokiaľ žalobca argumentoval, že o vyčiarknutí mohlo byť rozhodnuté len ku dňu 26.11.2009, keď zák. o advokácii vylučuje, aby bolo možné vykonávať advokáciu po právoplatnosti odsúdenia za úmyselný trestný čin, žalovaná uviedla, že žalobca mal pozastavený výkon advokácie, a preto advokáciu až do zmeny rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie nemohol vykonávať. K povinnosti platiť poplatok na činnosť komory v prípade úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho, žalovaná poukázala na uznesenie predsedníctva č. 10/8/2008 zo dňa 4.7.2008, čl. 5, podľa ktorého ak je advokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov z dôvodu úmrtia, žalovaná odpustí povinnosť zaplatenia príspevku. Žalovaná priebeh trestného konania nenechala bez povšimnutia, avšak vzhľadom na odpovede príslušných súdov (č.l. 17,18,19) a postoj žalobcu, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť, nemohla pristúpiť k postupu podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zák. o advokácii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.12.2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zák. o advokácii, komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto je v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť komory o viac ako šesť mesiacov a príspevok nezaplatilani do jedného mesiaca po tom, čo ho komora vyzvala na zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia.

Podľa § 28 ods. 3 zák. o advokácii, advokát je povinný bezodkladne oznámiť komore všetky skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na pozastavenie výkonu advokácie alebo na vyčiarknutie zo zoznamu advokátov.

Podľa § 29 ods. 1 zák. o advokácii, advokát je povinný riadne a včas platiť príspevok na činnosť komory a vykonávať ďalšie platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov (§ 68), prípadne predsedníctvom komory (§ 70) v rámci jej právomoci.

Podľa § 29 ods. 2 zák. o advokácii, povinnosti podľa odseku 1, ktoré mu vznikli počas výkonu advokácie, nezanikajú vyčiarknutím zo zoznamu advokátov. To neplatí, ak došlo k vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. a/ alebo b/.

Podľa § 75 ods. 1 zák. o advokácii, predpisy komory, uznesenia konferencie advokátov a uznesenia predsedníctva komory prijaté v súlade s týmto zákonom sú pre advokátov, advokátskych koncipientov, euroadvokátov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov záväzné.

Podľa čl. I ods. 1 uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 1 zo 14.1.2005, upravujúceho povinnosti advokáta v súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti nemu, advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory je povinný bezodkladne oznámiť kancelárii komory skutočnosť, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie.

Podľa čl. I ods. 2 uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 1 zo 14.1.2005, upravujúceho povinnosti advokáta v súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti nemu, advokát podľa odseku 1 je povinný bezodkladne doručiť kancelárii komory kópiu rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorým sa rozhoduje vo veci samej.

Z obsahu pripojených spisov je zrejmé, že predmetom preskúmania je uznesenie predsedníctva žalovanej č. 3615/11 zo dňa 9.9.2011, ktorým vyčiarkla žalobcu zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zák. o advokácii, podľa ktorého komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto je v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť komory o viac ako šesť mesiacov a príspevok nezaplatil ani do jedného mesiaca po tom, čo ho komora vyzvala na zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia.

Krajský súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie žalovanej boli splnené podmienky a toto bolo vydané v súlade so zákonom, a ani Najvyšší súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od právneho názoru vysloveného krajským súdom odchýliť, pričom odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť. S odôvodnením krajského súdu sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. plne stotožňuje, na zdôraznenie správnosti uvádza:

Pokiaľ mal žalobca za to, že ku dňu právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici ho mala žalovaná vyčiarknuť zo zoznamu advokátov, v súlade s povinnosťami ustanovenými mu zák. o advokácii a vnútornými predpismi žalovanej, mal oznámiť, že k právoplatnému odsúdeniu došlo. Žalobca sám však bol nečinný, rozhodujúce skutočnosti komore neoznámil, a preto táto nemohla vydať rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Bolo v žalobcovom záujme dôsledne si splniť oznamovaciu povinnosť; nemožno sa ex post svojvoľne určovať či prezumovať deň vyčiarknutia zo zoznamu advokátov na deň právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, keď o vyčiarknutí zo zoznamu je potrebné vydať rozhodnutie s účinkami v právnej sfére adresáta od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nie samotnou právoplatnosťou odsudzujúceho rozhodnutia súdu). Žalovaná o vyčiarknutí síce rozhoduje ex offo, čo značí, že pre začatie konania nie je potrebné podanie návrhu, nie však to, že advokát oznamovacej povinnosti v zmysle zák. o advokácii, ako sa to domnieval žalobca.

Pokiaľ žalobca uviedol, že zák. o advokácii vylučuje, aby bolo možné vykonávať advokáciu po právoplatnosti odsúdenia za úmyselný trestný čin, najvyšší súd sa stotožňuje v týmto záverom, avšak je potrebné doplniť, že prípade neprávoplatného odsúdenia za úmyselný čin (obligatórne) prípadne už začatím trestného stíhania za trestný čin (fakultatívne), komora pristúpi k pozastaveniu výkonu funkcie advokáta, počas ktorého nie je advokát oprávnený poskytovať právne služby podľa zák. o advokácii. Žalobca mal v rozhodnom čase pozastavený výkon funkcie advokáta, a preto právne služby poskytovať nemohol.

Námietku žalobcu, pokiaľ v súvislosti s oneskoreným oznámením úmrtia advokáta poukázal na trvajúcu povinnosť uhradiť poplatok na činnosť žalovanej, najvyšší súd uvádza, že v takomto prípade sa jedná o osobitný postup upravený predpismi komory a ak je advokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov z dôvodu úmrtia, Slovenská advokátska komora odpustí povinnosť zaplatenia príspevku (čl. V Uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 19/8/2008 zo 4.7.2008, ktorým sa stanovuje úprava platenia príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory a poistného pri pozastavení výkonu advokácie a vyčiarknutí zo zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou).

S poukazom na vyššie uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so záverom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanej v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.