Najvyšší súd
8Sžo 130/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. P., bytom v C. G., B., 2/ Ing. M. L., bytom v C. G., B., obaja zastúpení advokátom JUDr. J. M., AK so sídlom v B., C., proti žalovaným 1/ Krajský stavebný úrad, 2/ Obecný úrad obce C. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného v 2. rade č. ÚKaSP-395/2008-EDA-6 zo dňa 19.mája 2008 a č. ÚKaSP-397/2008-EDA-5 zo dňa 19.mája 2008, konajúc o odvolaní žalobcov v prvom a druhom rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 70/2008-86 zo dňa 6.marca 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 70/2008-86 zo dňa 6.marca 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 4S 70/2008-86 zo dňa 6.marca 2009 zastavil konanie (§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) o žalobe žalobcov v prvom a druhom rade proti rozhodnutiam žalovaného v druhom rade č. ÚKaSP-395/2008- EDA-6 zo dňa 19.mája 2008 a č. ÚKaSP-397/2008-EDA-5 zo dňa 19.mája 2008. Krajský súd uviedol, že žalobcovia napadli prvostupňové správne rozhodnutia, voči ktorým je prípustný riadny opravný prostriedok – odvolanie. Nebola teda splnená podmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. žalobcovia nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam správneho orgánu, a teda ich žaloba smerovala proti neprávoplatným rozhodnutiam (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v prvom a druhom rade odvolanie, v ktorom navrhli napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; zároveň žiadali zrušiť stavebné povolenie č. ÚKaSP-395/2008-EDA-6 a č. ÚKaSP-397/2008-EDA-5 vydané dňa 19.mája 2008 žalovaným v druhom rade. Uviedli, že z ustanovenia § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že napadnuté rozhodnutia žalovaného v druhom rade, proti ktorým žalobcovia podali dňa 4.júna 2008 odvolanie, môže byť predmetom preskúmania súdom, pretože bol vyčerpaný riadny opravný prostriedok, ktorý je pre tieto rozhodnutia prípustný. Zo stavebné zákona nevyplýva, že stavebné povolenie nie je súdom preskúmateľné, resp. priamo z poučenia uvedeného v napadnutých rozhodnutiach žalovaného v druhom rade vyplýva, že „proti tomuto rozhodnutiu sa môžu účastníci konania odvolať do 15 dní od jeho doručenia na tunajší stavebný úrad, pričom odvolacím orgánom je Krajský stavebný úrad v Bratislave. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov“. Poukázali na skutočnosť, že ak by krajský súd zrušil iba rozhodnutia Krajského stavebné úradu č. A-2211/2008-DLD a č. A-2210/2008-DLD zo dňa 30.júna 2008, v ich situácii by to v konečnom dôsledku nič nezmenilo, nakoľko rozhodnutiami žalovaného v prvom rade boli rozhodnutia žalovaného v druhom rade zmenené a v ostatnom stavebné povolenia bez ďalšieho potvrdené.
V odvolaní žalobcovia tiež uviedli, že žalobou sa domáhali nielen preskúmania zákonnosti rozhodnutia ale aj postupu oboch správnych orgánov rozhodujúcich vo veci. Je nepochybné, že žaloba smerovala proti správnemu orgánu rozhodujúcemu v prvom stupni ako aj správnemu orgánu rozhodujúcemu o odvolaní. Sú toho názoru, že správne orgány oboch stupňov postupujú v celej veci koordinovane a v rozpore s tým, čo im ukladajú príslušné právne predpisy. Toto tvrdenie žalobcovia opierajú o skutočnosť, že ani jeden zo žalovaných nevyhovel protestu prokurátora, ktorý smeroval proti územnému rozhodnutiu (č. k. Výst. 4594-05-Ch zo dňa 18.decembra 2006) a ktoré bolo celkom zjavne vydané v rozpore s platným právom, čo v konečnom dôsledku potvrdilo aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2008-13954/48253-2:530/Gal zo dňa 18.augusta 2008.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v prvom a druhom rade nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobcovia v prvom a druhom rade podali žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného v druhom rade – Obecného úradu obce C. G. č. ÚKaSP-395/2008-EDA-6 zo dňa 19.mája 2008 (povolenie stavby „Polyfunkčný dom, prípojka elektriny, vody, kanalizácie, plynu v lokalite Brezová ulica v C. G., na pozemku parc. č. X. v katastrálnom území C. G. pre stavebníka G., s.r.o.) a č. ÚKaSP-397/2008-EDA-5 zo dňa 19.mája 2008 (povolenie stavby „Polyfunkčný dom Sunville, prípojka elektriny, vody, kanalizácie, plynu“ v lokalite Brezová ulica v C. G. na pozemku parc č. X. v katastrálnom území C. G. pre stavebníka S,, s.r.o.). Obidve rozhodnutia obsahovali poučenie o opravnom prostriedku s tým, že proti rozhodnutiam je možné podať riadny opravný prostriedok odvolanie na Krajský stavebný úrad v Bratislave prostredníctvom Obce C. G.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je potrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda či ide o rozhodnutie, ktoré
- bolo vydané v správnom konaní,
- zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb,
- po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť.
Žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán.
Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni).
Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v prvom a druhom rade napadli rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa – stavebné povolenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s názorom žalobcov v prvom a druhom rade, že z ich žaloby vyplývalo, že napádajú rozhodnutia aj druhostupňového správneho orgánu, pretože z obsahu a dôvodov žaloby nevyplýva, žeby napádali aj rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu; v žalobe sa tieto rozhodnutia nespomínajú, žalobcovia na ne neodkazujú, nie sú uvedené v petite žaloby (v petite žiadajú zrušiť prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu – stavebné povolenia č. ÚKaSP-395/2008-EDA-6 a č. ÚKaSP-397/2008-EDA-5 obidve zo dňa 19.mája 2008).
Stavebné povolenia ako rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa obsahovali správne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok – odvolanie. Bolo správne uvedené, že až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.
V tomto kontexte sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj otázkou právnej subjektivity Obecného úradu obce C. G., ktorého žalobcovia označili za prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) a zároveň žalovaného v druhom rade, ktorý mal podľa nich napadnuté rozhodnutia vydať, a teda aj jeho pasívnou legitimáciou.
Stavebným úradom oprávneným rozhodovať o stavebnom povolení je obec v zmysle ustanovenia § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami (čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1 druhá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).
Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu; zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Obecný úrad najmä zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou písomností obce, zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva obecnej rady a komisií, vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní, vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu (§ 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Z uvedeného vyplýva, že zákon o obecnom zriadení nepriznal obecnému úradu právnu subjektivitu, tú má len obec. Napokon, obecný úrad nemá právomoc vydávať stavebné povolenia; túto právomoc má len obec ako stavebný úrad (§ 117 ods. 1 stavebného zákona). Z predložených rozhodnutí č. ÚKaSP-395/2008-EDA-6 zo dňa 19.mája 2008 a č. ÚKaSP- 397/2008-EDA-5 zo dňa 19.mája 2008 takisto jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydala obec C. G. ako stavebný úrad a nie obecný úrad. Preto ak žalobcovia v prvom a druhom rade označili za žalovaného v druhom rade (ako prvostupňový správny orgán – stavebný úrad) obecný úrad obce C. G., neoznačili pasívne legitimovaný subjekt s právnou subjektivitou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Bratislave, že žalobcovia v žalobe napadli prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu, proti ktorým bolo možné podať opravný prostriedok – odvolanie. Nešlo teda o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou v správnom súdnictve (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola splnená základná podmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobcovia v odvolaní uviedli, že riadny opravný prostriedok proti prvostupňovým rozhodnutiam využili. Opätovne Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že žalobcovia nenapadli právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom (druhom) stupni, t.j. krajského stavebného úradu, ale prvostupňové správne rozhodnutia stavebného úradu (ktorý bol navyše chybne označený), aj keď mali vedomosť o existencii právoplatného druhostupňového rozhodnutia. Nebola preto splnená základná podmienka konania pred súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
V prípade žalobou napadnutých prvostupňových rozhodnutí správneho orgánu ide o rozhodnutia, ktoré samé osebe nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom. Krajský súd v Bratislave preto postupoval správne, keď konanie o žalobe žalobcov v prvom a druhom rade podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 70/2008-86 zo dňa 6.marca 2009 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30.06.2009 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Katuščáková