8Sžo/125/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcov: I. R. A., bytom C. X., K., II. K. A., bytom tamtiež, obaja zastúpení M.. M. D., advokátkou so sídlom P. X., K., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach, Komenského 52, Košice, za účasti: 1./ M.. A.. P.. M. A., bytom J. X., K., 2./ V. A., bytom tamtiež, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00207 zo 7. januára 2008, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2008 – 77 zo 14. januára 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2008 – 77 zo 14. januára 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2008/00207 zo 7. januára 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 132,39 € k rukám ich právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v I. a II. rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00207 zo dňa 7.1.2008, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice – Dargovských hrdinov, č. MK-07/1169-9/III/Po zo dňa 24.9.2007 o dodatočnom povolení stavby „Prístavba záhradnej chaty“, na pozemku parc. č. X. umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., k. ú. K. N. V.. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z ustanovenia § 6 ods. 1, písm. c/ bod 2 a 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „katastrálny zákon“), vyplýva, že do katastra nehnuteľností sa zapisujú aj stavby, ktoré nie sú označené súpisným číslom a stavby rozostavané, a preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že zrušením súpisného čísla stavby je automaticky preukázaná aj právna neexistencia – nelegálnosť stavby ako takej. Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla bolo na základe podaného protestu krajského prokurátora v Košiciach zrušené, ale starosta Mestskej časti K. N. V. nevydal rozhodnutie, ktoré by zodpovedalo zákonu, tak ako to navrhoval prokurátor, teda opätovne nerozhodol o pridelení súpisného čísla ani nezamietol žiadosť o pridelenie súpisného čísla. Rozhodnutie mestskej časti o zrušení pridelenia súpisného čísla nemá náležitosti listiny, ktorá by mohla byť podkladom pre vykonanie zmeny alebo opravy zápisu v katastri nehnuteľností. Je nepochybné, že stavba, ku ktorej bola uskutočnená prístavba bez stavebného povolenia, právne existuje. Je v katastri nehnuteľností zapísaná ako chata postavená na parc. č. X. pod súpisným číslom X.. Stavebný úrad i žalovaný mali pri rozhodovaní k dispozícii výpis z listu vlastníctva č. X., k. ú. K. N. V., tiež stanovisko katastrálneho úradu, Správy katastra Košice, že k zmene alebo k oprave údajov na liste vlastníctva nedošlo, preto žalovaný ani stavebný úrad nepochybili, keď pri rozhodovaní vychádzali z týchto údajov. Krajský súd taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku ohľadne nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o posudok negatívnych vplyvov objektu na zatienenie pozemku žalobcov, pretože žalovaný ako aj stavebný úrad v dôvodoch rozhodnutí konštatovali, že obsah posudku nemôže mať vplyv na rozhodnutie, pretože slovenské technické normy sa týkajú iba posúdenia oslnenia, presvetlenia a denného osvetlenia budov nie pozemkov. K námietke nedodržania odstupovaných vzdialeností krajský súd uviedol, že uznesenie mestského zastupiteľstva č. 170 zo dňa 28.6.2007 sa vzťahuje na novostavané objekty, nie na už postavené stavby a taktiež poukázal na rozhodnutie žalovaného, v ktorom tento uviedol, že pôvodný odstup stavby od hranice pozemku žalobcov sa nezmenil, pretože prístavba sa uskutočňovala na strane, ktorá nesusedí s pozemkom žalobcov. Ďalej krajský súd uviedol, že nepovažoval za opodstatnenú žalobnú námietku, týkajúcu sa stavby kanalizácie a kanalizačnej prípojky, pretože táto stavba nebola predmetom konania o dodatočnom povolení stavby. Rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, bolo riadne odôvodnené, správne orgány sa zaoberali sa všetkými námietkami, ktoré žalobcovia predniesli v konaní a uviedli v opravnom prostriedku, preto sa krajský súd nestotožnil s tvrdením žalobcov, že tieto rozhodnutia sú neodôvodnené a arbitrárne. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom právo na ich náhradu nepriznal, pretože nemali v konaní úspech.
Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu týkajúca sa výkladu § 6 ods. 1, písm. c/ bod 2 a 3 katastrálneho zákona (na str. 6) nemá oporu v tomto zákone. Ak by bola záhradná chata zapísaná v katastri nehnuteľností pod súpisným číslom, rozostavanou stavbou, tak stavebný úrad nebol oprávnený povoliť nad takouto rozostavanou stavbou prístavbu, lebo prístavbu je možné povoliť len nad skolaudovanou dokončenou stavbou a nie nad stavbou rozostavanou. Stavba záhradnej chaty zapísaná v katastri nehnuteľností pod súpisným číslom č. X. bola postavená bez stavebného povolenia v rozpore s vtedy platným územným plánom a nikdy zo strany stavebného úradu nebolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení tejto stavby. Uvedená stavba v čase vydania napadnutých rozhodnutí existovala síce fakticky, ale právne bola nelegálna, lebo bola postavená bez stavebného povolenia, napriek tomu, že podliehala vydaniu stavebného povolenia a ani zo strany stavebného úradu nebolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby záhradnej chaty, čo ani nemohlo byť vydané, keďže vlastníci stavby o vydanie takéhoto rozhodnutia nikdy nepožiadali. Ďalej žalobcovia uviedli, že starosta Mestskej časti Košice – K. N. V. mal oprávnenie na základe protestu prokurátora zo dňa 18.6.2007 vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia č. VaŽP/1110/05 zo dňa 9.9.2005 o pridelení súpisného čísla č. X. pre záhradkársku chatu a neexistovala žiadna právna prekážka, pre ktorú by na základe uvedeného rozhodnutia nemohla Správa katastra Košice vykonať zmeny v údajoch katastra a uvedenú stavbu prestať evidovať na liste vlastníctva. Až do doby vydania nového rozhodnutia o pridelení súpisného čísla stavba záhradnej chaty nemala byť evidovaná v katastri nehnuteľností a kataster nehnuteľností mal vykonať zmenu zápisu v predmetnom liste vlastníctva. Je zrejmé, že starosta mestskej časti K. N.V. nemohol vydať nové rozhodnutie o pridelení súpisného čísla stavby záhradnej chaty, keď táto dokončená stavba, ktorá podliehala vydaniu stavebného povolenia bola postavená bez stavebného rozhodnutia, neexistovalo kolaudačné rozhodnutie a vlastníci ani nepožiadali stavebný úrad o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu záhradnej chaty. Dokončená stavba, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ktorej vlastníci nikdy nepožiadali o vydanie dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia je nelegálnou tzv. čiernou stavbou. Žalobcovia uviedli, že podľa stanoviska, ktoré zaujal krajský súd, by bolo možné každú stavbu, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia a bola bez neho postavená, ktorej vlastníci nepožiadali ani o vydanie dodatočného stavebného povolenia, považovať za rozosta- vanú stavbu bez súpisného čísla. Uvedený výklad zákona je z hľadiska ústavnoprávneho neudržateľný, lebo odporuje duchu a účelu stavebného zákona. Postup Správy katastra Košice
- ktorá napriek tomu, že vo svojej činnosti mala vedomosť o existencii rozhodnutia Mestskej časti Košická Nová Ves č. VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 o zrušení súpisného čísla stavby a mala vedomosť o neexistencii stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu, aj keď stavba podliehala vydaniu stavebného povolenia, nevykonala z úradnej povinnosti zmenu zápisu v katastri nehnuteľností - nemohol mať za následok, že údaj o zápise stavby záhradnej chaty do katastra nehnuteľností ostal naďalej záväzný a hodnoverný. Ďalej žalobcovia poukázali na § 70 katastrálneho zákona, ktorý pripúšťa dôkaz opaku, teda správny orgán má právnu domnienku, že údaj katastra je hodnoverný, za preukázanú, len v tom prípade, ak v konaní nevyjde najavo opak. V uvedenom prípade jednoznačne a preukázateľne vyšiel najavo opak, vyšlo najavo, že stavba záhradnej chaty nemá súpisné číslo, čo vyplývalo z obsahu rozhodnutia Mestskej časti Košická Nová Ves č. VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 o zrušení súpisného čísla stavby záhradnej chaty, jedná sa o nelegálnu tzv. čiernu stavbu postavenú bez stavebného povolenia a existujúcu bez vydania kolaudačného rozhodnutia, čo vyplývalo z obsahu tohto rozhodnutia ako aj z protestu prokurátora zo dňa 2.3.2007 č. KD 29/07-10. V prípade, ak dokončená stavba, na ktorej sa realizuje nadstavba a ktorá dokončená stavba podlieha vydaniu stavebného povolenia a stavebné povolenie ani dodatočné stavebné povolenie vydané neboli, tak stavebný úrad nemá vydať stavebné povolenie na prístavbu tejto dokončenej stavby, keďže prístavba kopíruje nedodržaný odstup pôvodnej dokončenej stavby. Tým, že nebol dodržaný 2m odstup stavby záhradnej chaty, dodatočne povolená stavba prístavby, ktorou došlo k zvýšeniu pôvodnej stavby záhradnej chaty, ešte viac zatienila pozemok – záhradu vo vlastníctve žalobcu v I. rade a v nájme žalobcu v II. rade, a tým boli žalobcovia poškodení, bez ohľadu na to, že osvetlenie neupravuje STN 734301, s ktorou skutočnosťou sa krajský súd vo svojom rozsudku nevysporiadal. Žalobcovia ďalej namietali, že odôvodnenie uvedené na strane 5 rozsudku, v ktorom bolo uvedené, že stavebný úrad sa nezaoberal inžinierskou stavbou – rozvodom elektriny, pretože elektrická prípojka už existovala, je nezrozumiteľné, lebo stavebný úrad dodatočne povoľoval stavbu prístavby, a preto bolo logické, že celá stavba prístavby, vrátane inžinierskych sietí, už musela existovať a byť postavená v čase vydania napadnutých rozhodnutí.
K podanému odvolaniu sa podaním z 22.3.2010 vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za správny a navrhol jeho potvrdenie.
K podanému odvolaniu sa podaním z 29.3.2010 vyjadril taktiež stavebník, účastník konania na strane žalovaného, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Uviedol, že žalobcovia v odvolaní nesprávne uviedli, že v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní bola rozhodnutím Mestskej časti Košická Nová Ves č. VaŽP/1110/05 o proteste prokurátora zo dňa 18.6.2007 preukázaná nelegálnosť stavby záhradnej chaty a preukázaná nehodnovernosť údaja v katastri. Samotné rozhodnutie starostu, ktorým vyhovel protestu prokurátora nemá žiaden vplyv na posúdenie legálnosti/nelegálnosti stavby – záhradnej chaty. Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého uvedeným rozhodnutím o zrušení súpisného čísla sa preukázala nehodnovernosť údajov katastra a nelegálnosť stavby, považoval stavebník za nedôvodné. Starosta Mestskej časti Košická Nová Ves svoje rozhodnutie o pridelení súpisného čísla zrušil bez toho, aby ho nahradil novým rozhodnutím. V tejto súvislosti poukázal na § 2c ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nepovažuje za odôvodnené tvrdenie žalobcov o tom, že prístavba záhradnej chaty umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., v kat. úz. K. N. V., znehodnocuje susediaci pozemok vo vlastníctve žalobcu v I. rade. Tvrdením žalobcu o tom, že odstupová vzdialenosť už existujúcej záhradnej chaty od hranice pozemku parc. č. X. je v rozpore s STN a tento odstup stavby nedodržuje minimálnu vzdialenosť 2m, sa krajský súd zaoberal v rozsudku na strane 7. Pokiaľ ide o námietku žalobcov o tom, že žalovaný sa nevysporiadal s obsahom predloženého posudku vplyvu objektu súp. č. X. na zatienenie pozemku záhrady parc. č. X., vypracovaného Ing. S. H., touto námietkou sa zaoberal tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný, pričom obe rozhodnutia vyvracajú túto námietku ako neopodstatnenú. Stavebník uviedol, že nemal dôvod spochybňovať rozhodnutia týchto štátnych inštitúcií, ktoré sú v odbore profesionálne. Záverom uviedol, že stavba ktorej je vlastníkom, stojí na danom mieste asi 30 rokov a bola stavaná aj počas toho, ako rodina žalobcov vlastnila susedný pozemok, problémy a celá kauza začali, až keď sa vlastníkom pozemku a budovy stali stavebníci. Celá prístavba pritom spočíva v rozšírení stavby o 1,14m a tak je zjavné, že nezmyselné námietky sú zamerané voči stavebníkom a hraničia s psychickým vydieraním a týraním, ktoré pretrváva takmer 5 rokov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice – Dargovských hrdinov, č. MK-07/1169-9/III/Po zo dňa 24.9.2007, ktorým bola dodatočne povolená stavba „Prístavba záhradnej chaty“ na pozemku parc. č. X. umiestnenej na pozemku parc. č. X. v záhradkárskej lokalite O., k. ú. K. N. V..
Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje § 88a stavebného zákona.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4, 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver je však podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, nakoľko si preň nezadovážili dostatok skutkových pokladov.
Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom.
V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s argumentáciou žalobcov, ktorí v priebehu celého stavebného konania namietali nelegálnosť stavby záhradnej chaty ku ktorej napadnutými rozhodnutiami bola dodatočne povolená prístavba. V tomto smere, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, bolo potrebné zistiť, či stavba záhradnej chaty predstavuje stavbu legálnu, pričom v prípade, že „základná stavba“ záhradnej chaty nie je legálna, bolo povinnosťou správnych orgánov zaujať stanovisko k otázke, či boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného ustanovenia § 88a stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby - prístavby k tzv. čiernej stavbe záhradnej chaty.
Vo veci bolo tiež potrebné dôsledne sa vysporiadať s vyjadrením hlavného architekta Mesta Košice z 25.9.2006 k návrhu stavebníkov na vydanie dodatočného stavebného povolenia, v rámci ktorého uviedol, že navrhované riešenie je možné akceptovať len za predpokladu, že existujúca stavba má právoplatné stavebné povolenie a za predpokladu dohody účastníkov konania, nakoľko stavba má minimálny odstup od susednej parcely č. X.. Taktiež neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že správne orgány nevenovali pozornosť záväznému stanovisku starostu Mestskej časti Košice – Košická Nová Ves zo 6.8.2007, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posudzovanou prístavbou z dôvodu, že:
- zamýšľaná činnosť je v rozpore s technickými podmienkami umiestnenia stavby – odstupy,
- nie je ukončená identifikácia pôvodného objektu.
Za tohto stavu vo veci odvolacieho súdu existujú vážne pochybnosti o tom, či ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné pripustiť taký výklad zákona, ktorý by stanovil miernejšie kritériá pre dodatočné povolenie stavby, resp. jej zmeny, než aké sú kladené na riadne stavebné povolenie.
Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).
Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní, medzi ktoré patrí aj námietka ohľadne splaškovej kanalizácie a rozvodu elektriny. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmet preskúmavacieho konania je daný výrokom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť, nebolo možné v rámci tohto konania preskúmavať zákonnosť postupu katastrálneho orgánu pri zápise týkajúcom sa zrušujúceho rozhodnutia o pridelení súpisného čísla.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania tak, ako boli zistené z obsahu súdneho spisu, a to za celé súdne konanie. Priznané trovy konania pozostávajú zo sumy zaplatenej titulom súdneho poplatku za žalobu vo výške 2000 Sk, t.j. 66,39 € a tiež titulom súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 66 €, celkom 132,39 €. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcom z dôvodu ich nevyčíslenia nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská