8Sžo/116/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M.. M. P., V. X., P., zast. A. L. S., advokátskou kanceláriou, za ktorú koná JUDr. M. Š., advokát so sídlom H. X., B., proti odporcovi: Špeciálna základná škola M., N., V., IČO X., zast. JUDr. A. F., advokátom so sídlom P. X., T., v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/104/2009 – 57 zo dňa 21. januára 2010, v časti výroku, týkajúcej sa náhrady trov konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/104/2009 – 57 zo dňa 21. januára 2010 v napadnutej časti výroku
p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14S 104/2009 – 57 zo dňa 21.01.2010 zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa Špeciálnej základnej školy M. vo V.. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že napriek nejasnej žalobe, v ktorej žalobkyňa žiadala zrušiť výberové konanie a na výzvu súdu, v podaní Odstránenie vád, navrhla zrušiť rozhodnutie a postup Rady školy zo dňa 09.06.2009, súd ustálil, že oznámenie výsledkov výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa Špeciálnej základnej školy M. zo dňa 09.06.2009 nie je rozhodnutím podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“), takže ide o žalobu podľa § 250v O. s. p. – konanie pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Ďalej krajský súd uviedol, že žaloba bola podaná dňa 07.08.2009, žalobkyňa sa dozvedela o výsledku výberového konania dňa 09.06.2009, preto konanie zastavil z dôvodu toho, že bola podaná oneskorene, keď posledný deň lehoty na podanie žaloby uplynul dňa 09.07.2009.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách konania, podal odporca v zákonnej lehote dňa 10.02.2010 odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že odporcovi prizná náhradu trov konania – trov právneho zastúpenia vo výške 218,46 €, alternatívne aby odvolací súd uznesenie v časti výroku o trovách konania zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, súd považoval podanú žalobu za nejasnú a napriek tomu, že vady podania neboli odstránené, v konaní pokračoval, konanie nezastavil, hoci žalobkyňu o tom poučil a žalobu zaslal žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný požiadal o pomoc advokátsku kanceláriu, ktorá vec prevzala, konzultovala zo žalovaným, oboznámila sa s listinnými dôkazmi, spracovala vyjadrenie, zaslala ho súdu a vyúčtovala si u žalovaného trovy právneho zastúpenia. Tomuto postupu mohol súd zabrániť tým, že by konanie zastavil či už z dôvodu, že ani dodatočne žalobkyňa neodstránila vady podania alebo z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, ako napokon súd aj rozhodol. Mohlo sa tak zabrániť tomu, aby žalovanému zbytočne vznikli trovy konania.
Ďalej odporca uviedol, že aj žalobkyňa si mala byť vedomá, že podáva nejasnú žalobu, že jej vady nedokázala odstrániť ani na výzvy súdu a keďže bola zastúpená advokátom aj to, že žaloba bola podaná oneskorene. Aj žalobkyňa teda podaním svojej žaloby zapríčinila, že súd musel konanie o jej žalobe zastaviť s poukazom na to, že bola podaná oneskorene. Postup súdu pri nepriznaní trov konania žalovanému je prinajmenšom diskutabilný a žalovaný sa domnieval, že tak ako súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., mohol nepochybne žalovanému priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. Takýto postup by bol zákonný a vo vzťahu k žalovanému aj spravodlivý, pretože žalovaný nezadal príčinu na podanie žaloby, svojím konaním nepôsobil, že konanie sa muselo zastaviť pre neodstrániteľné prekážky konania, avšak sám mal výdavky spojené s právnym zastúpením, ktoré by mu nevznikli, ak by žaloba podaná nebola alebo ak by nemusel vyhľadať pomoc advokáta v súvislosti s prípravou a podaním vyjadrenia k žalobe.
Odporca záverom uviedol, že nekvalifikovaný postup pri podávaní žaloby, a to či už jej nejasnosť – neurčitosť alebo jej oneskorené podanie, spôsobil, že súd konanie musel zastaviť, teda s ohľadom na procesný výsledok konania, súd mal dospieť k záveru, že to bola žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie konania.
K odvolaniu sa v písomnom podaní zo dňa 18.03.2010 vyjadrila navrhovateľka tak, že navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu v časti trov konania potvrdil.
Uviedla, že nezavinila, že konanie bolo zastavené, pretože krajský súd ju vyzval k doplneniu žaloby v zmysle § 250 ods. 4 a § 249 ods. 2 O. s. p., následne poučil strany o tom, že v zmysle § 250f O. s. p. môže rozhodnúť o preskúmavaní rozhodnutia bez pojednávania rozsudkom. Následne súd ustálil, že oznámenie výsledkov výberového konania je nie rozhodnutím podľa § 274 ods. 1 O. s. p. (správne malo byť § 247 od. 1 O. s. p.), čím preskúmal podmienky konania a konanie zastavil uznesením.
Navrhovateľka taktiež uviedla, že v celom procese neobdŕžala žiadne vyjadrenie odporcu, a preto nepozná reálny základ trov právneho zastúpenia, ktoré si advokát odporcu uplatňuje.
Ďalej navrhovateľka poukázala na konštantnú rozhodovaciu prax Nejvyššího soudu ČR, kde bolo prejudikované, že pri použití ust. § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p. je treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Obdobne konštatoval Ústavní soud ČR keď vyslovil, že potvrdzuje ústavnú konformitu interpretácie, podľa ktorej pojem zavinenie, použitý v uvedenom ustanovení, je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska.
V prípade, že má byť rozhodnuté podľa § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., je potrebné mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného nie práva hmotného. Preto aj o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať iba z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Z procesného hľadiska je teda navrhovateľovým zavinením konania napr. najmä návrh na späťvzatie návrhu.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že v prípade, že súd sám vyriešil otázku hmotného práva a to tak, že kvalifikoval predmetné správne rozhodnutie správneho orgánu (t. j. rozhodnutie o oznámení výsledkov výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa Špeciálnej základnej školy M. zo dňa 09.06.2009 vo V.) ako nezákonný zásah a následne zastavil konanie pre formálny dôvod, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko nezákonný zásah je potrebné žalovať do 30 dní, nemožno dôvody hmotného práva (najmä že sa jedná o nezákonný zásah správneho orgánu a nie o správne rozhodnutie správneho orgánu) pričítať na ťarchu navrhovateľky. Nie je možné dať za vinu navrhovateľke to, že súd sám vyhodnotil písomné rozhodnutie Rady školy zo dňa 09.06.2009 ako správne rozhodnutie. V tomto prípade ide o vyriešenie prejudiciálnej hmotno – právnej otázky, ktorá závisela na rozhodnutí súdu. Preto nie je možné súhlasiť z názorom odporcu, že navrhovateľka podala nejasný a neurčitý návrh, nakoľko žaloba v priebehu konania bola na základe výzvy súdu doplnená a upresnená. Ak by sa jednalo o vadné podanie, súd by toto konanie zastavil z dôvodu že smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom alebo žalobca neodstránil vady žaloby. Oneskorenosť podania žaloby bola zistená súdom až po vyriešení otázky, aký správny zásah alebo rozhodnutie v danom prípade ide.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O. s. p.) v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 250v ods. 5 O. s. p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Podľa § 250v ods. 8 na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 146 ods. 1 O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, na výkon miestnej štátnej správy v školstve sa zriaďujú krajské školské úrady. Krajské školské úrady sú rozpočtové organizácie štátu. Krajské školské úrady sú finančnými vzťahmi zapojené na rozpočet ministerstva, ktoré voči nim plní funkciu zriaďovateľa.
Podľa § 11 ods. 3 písm. i/ zák. č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve krajský školský úrad vo vzťahu k školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom, poskytuje právne poradenstvo.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Trovy konania vynaložené v súvislosti so súdnym konaním v správnom súdnictve znáša spravidla správny orgán, a to najmä posudzujúc ich vo vzťahu k účelnosti ich vynaloženia (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Trovy právneho zastúpenia v tomto prípade nemožno považovať za účelne vynaložené, pretože schopnosť a povinnosť hájiť v súdnom spore vlastné rozhodnutie prípadne vlastný úradný postup je imanentnou súčasťou výkonu verejnej správy, pričom správny orgán je dostatočne kvalifikovaný pre podávanie stanovísk v súvislosti s výkonom svojich kompetencií pred súdmi a inými orgánmi.
V prejednávanej veci mal odporca možnosť sa obrátiť na zriaďovateľa, krajský školský úrad, ktorý v zmysle vyššie uvedených ustanovení ako orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý je personálne aj finančne vybavený zo štátneho rozpočtu, mu bol v rámci výkonu svojich právomocí povinný poskytnúť právne poradenstvo, preto odvolací súd nepovažoval trovy žalovaného za účelne vynaložené. Odporca nevyužil vyššie uvedené možnosti, nemožno preto od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby hradil náklady týmto postupom vzniknuté.
Odvolací súd sa na základe vyššie uvedených dôvodov bližšie nezaoberal odvolacou námietkou, týkajúcej sa zavinenia zastavenia konania navrhovateľkou, nakoľko prvotnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania je ich účelné vynaloženie.
Zároveň je potrebné uviesť, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že krajský súd, posúdiac vec ako nezákonný zásah, zrejme pochybil.
Podľa § 1 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, tento zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky (ďalej len "sieť"), zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú: a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len "riaditeľ"), b) obec, c) samosprávny kraj, d) krajský školský úrad, e) Štátna školská inšpekcia, f) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, školskú samosprávu podľa tohto zákona vykonávajú: a) rada školy alebo rada školského zariadenia (ďalej len "rada školy"), b) obecná školská rada, c) územná školská rada, d) žiacka školská rada (§ 26).
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/ až d/, vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne podmienky podľa osobitného predpisu (§ 7 ods. 3, § 42 a 43 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov) v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu (zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 7 ods. 3 Zákonníka práce)
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, výberové konanie na vymenovanie riaditeľa vyhlasuje zriaďovateľ a výberové konanie na vymenovanie ostatných vedúcich zamestnancov školy alebo školského zariadenia vyhlasuje zamestnávateľ spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Oznámenie o vyhlásení výberového konania na vymenovanie riaditeľa okrem údajov určených osobitným predpisom ďalej obsahuje požiadavku na predloženie návrhu koncepcie rozvoja školy alebo školského zariadenia.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, výberovou komisiou na výberové konanie na vymenovanie riaditeľa je rada školy. Organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.
Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na výberové konania na vymenovanie riaditeľa ustanovenia osobitného predpisu (zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme)
Podľa § 5 ods. 10 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.
Podľa § 24 ods. 5 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, rada školy a) uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa podľa § 4, b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na odvolanie riaditeľa predkladá vždy s odôvodnením, d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie školy a školského zariadenia a ku skutočnostiam uvedeným v § 3 ods. 8 písm. b/ až d/ a § 5 ods. 7.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, rada školy sa skladá z 5 až 11 členov. Za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ.
Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 291/2004 Z. z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení, v základných školách, v základných umeleckých školách a v školských zariadeniach, v ktorých celkový počet zamestnancov je nižší ako 25, a v základných školách a v školských zariadeniach, v ktorých celkový počet zamestnancov nie je vyšší ako 10, sa ustanoví rada školy, ktorej zloženie a počet členov určí zriaďovateľ.
V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami možno konštatovať, že navrhovateľkou vymedzená vec nepatrí do právomoci súdu v rámci výkonu správneho súdnictva, keďže v správnom súdnictve sú predmetom preskúmania rozhodnutia a postupy (nečinnosť, faktické zásahy bez vydania rozhodnutia), vydané a uskutočnené v oblasti verejnej správy.
Rada školy pri Špeciálnej základnej škole M. – teda odporca ako ho označila navrhovateľka pri doplnení žaloby v podaní 05.11.2009 nie je správnym orgánom, ktorého postup alebo rozhodnutie by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu.
Ide síce o orgán školskej samosprávy v zmysle § 2 ods. 2 zák. č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, avšak nemožno ho považovať za orgán záujmovej samosprávy (nakoľko orgán školskej samosprávy možno subsumovať pod orgány záujmovej samosprávy), ktorému zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O. s. p., ktorého použitie je potrebné aj v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom v zmysle § 250v ods. 8 O. s. p.).
Postavenie a činnosť rady školy vyplývajú z ust. § 24 ods. 1, ods. 5 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, v zmysle ktorých sa jedná o iniciatívny a poradný orgán, ktorý nemá vlastnú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb.
Taktiež odporca, s ktorým konal krajský súd – Špeciálna základná škola M., správnym orgánom nie je.
Podľa § 27 ods. 6 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene.
§ 2 ods. 1 zák. č.596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ustanovuje, ktoré orgány vykonávajú štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení, obec a samosprávny kraj plnia zo zákona vyplývajúce úlohy ako prenesený výkon štátnej správy ako aj v rámci výkonu územnej samosprávy, pričom školy ani školské zariadenia do takto vymedzenej siete orgánov správy nepatria.
Je potrebné ďalej uviesť, že súdy v správnom súdnictve nerozhodujú o priznaní nemajetkovej ujmy, tak ako to bolo požadované navrhovateľkou v návrhu na začatie konania, o takomto petite nemôže súd v žiadnom konaní podľa 5. časti rozhodovať, okrem vecí plnej jurisdikcie, kde už existuje rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. V konaniach správneho súdnictva nemožno priznať právo na náhradu škody alebo iné peňažné plnenie vyplývajúce z porušenia práva.
V konaní o ochrane pred nezákonným zásahom súd môže rozhodnúť výlučne iba o uložení povinnosti, pričom táto povinnosť spočíva v uložení zákazu pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Nárok navrhovateľky teda mal byť prejednaný v zmysle § 7 ods. 1 O. s. p., keďže ide o peňažnú náhradu za nemajetkovú ujmu a posúdenie splnenia podmienok pre jej priznanie (ne/zákonnosť výberového konania).
Keďže však navrhovateľka ani odporca, obaja v konaní zastúpení advokátmi, nenapadli výrok krajského súdu o zastavení konania a neboli splnené podmienky pre postup v zmysle § 212 ods. 2 O. s. p, odvolací súd bol viazaný rozsahom podaného odvolania, preto uznesenie v napadnutej časti potvrdil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 24. marca 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská