Najvyšší súd Slovenskej republiky
8Sžo/108/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: 1/ J., bytom I., 2/ A., bytom I. a 3/ M., bytom B., zastúpení advokátkou JUDr. E., D., proti odporcovi: Správa katastra v Banskej Štiavnici, Križovatka 4, Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 2.7.2008, č. V-648/2008, na odvolaní navrhovateľov 1-3 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp 80/2008-15 zo dňa 18. decembra 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp 80/2008-15 zo dňa 18. decembra 2008 p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania vo výške 60,44 Eur na účet právnej zástupkyne JUDr. E. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pobočka Banská Štiavnica č. ú. X., variabilný symbol X., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví tohto rozsudku podľa § 250j ods. 2 OSP a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odporcu zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľom trovy právneho zastúpenia v sume 6.982,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa zaopatrovacej zmluvy uzavretej dňa 16.6.2008 medzi opatrovancami (navrhovateľmi 1/ a 2/) a opatrovateľkou (navrhovateľkou 3/) dospel k záveru, že v danom prípade odporca v dôvodoch rozhodnutia neuviedol v čom konkrétne odporuje zaopatrovacia zmluva zákonu.
Podľa krajského súdu odporca vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že zaopatrovacou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka nemožno prevádzať nehnuteľnosti a že zaopatrovaciu zmluvu je možné uzatvoriť len v nadväznosti na darovaciu zmluvu, prípadne kúpnu zmluvu. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo možno nadobúdať aj inou zmluvou, ako kúpnou alebo darovacou, preto pokiaľ sa prevádzajú nehnuteľnosti na základe zmluvy označenej ako zmluva zaopatrovacia, nie je v rozpore s účelom OZ.
Z hľadiska účelu, pre ktorý sa zaopatrovacia zmluva uzatvára vyplýva, že ide o odplatný právny úkon. Aj z bodu II. zaopatrovacej zmluvy vyplývajú pre opatrovateľku určité povinnosti, čo nasvedčuje, že sa jedná o odplatný právny úkon. Správa katastra je však podľa krajského súdu oprávnená v prípadoch predloženia predmetných zmlúv skúmať tie náležitosti, ktoré skúma u bežných právnych úkonov (kúpna zmluva, darovacia zmluva) a rovnako skúmať aj vymedzenie vecného bremena, t. j., či je dostatočne určité, zrozumiteľné tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k prípadným sporom. Toto oprávnenie vyplýva z ustanovenia § 31 katastrálneho zákona ako aj z ustanovení vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu č. 79/1996 Z.z. (§ 35)
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodnutie odporcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Vyjadril presvedčenie, že zaopatrovacou zmluvou nie je možné bezodplatne previesť nehnuteľnosti, ide o zaopatrovaciu zmluvu (contractus vitalitus) podľa § 51 OZ, ktorú možno uzavrieť ako zmluvu o zriadení vecného bremena (§ 151 n a násl. OZ). Uviedol, že podľa § 51 OZ nepomenovaná zmluva má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vymáhateľné, ale nepomenovaná zmluva nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.
Podľa odporcu zaopatrovacou zmluvou s neurčitým vecným bremenom nie je možné spájať právne následky, podľa § 51 OZ, kde zmluva nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona, odporca žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že navrhol rozhodnutie odporcu potvrdiť.
Navrhovatelia 1/ - 3/ navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázali na to, že ani z odvolania odporcu nie je zrejmé, v čom vidí rozpor so zákonom alebo účelom zákona. Pokiaľ ide o vecné bremeno, toto je samostatným právnym inštitútom a nie je povinnou obsahovou náležitosťou zaopatrovacej zmluvy. Preto ho treba podľa navrhovateľov posudzovať osobitne. Vymedzenie vecného bremena je však v predmetnej zmluve dostatočne určité, vecné bremeno sa vzťahuje na celý dom, preto nebolo potrebné osobitne nič ďalšie uvádzať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa zaopatrovacej zmluvy uzavretej dňa 16.6.2008 medzi opatrovancami (navrhovateľmi 1/ a 2/) a opatrovateľkou (navrhovateľkou 3/) keď dospel k záveru, že zaopatrovacou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka nemožno prevádzať nehnuteľnosti a že zaopatrovaciu zmluvu je možné uzatvoriť len v nadväznosti na darovaciu zmluvu, prípadne kúpnu zmluvu. S takouto právnou argumentáciou v nadväznosti na námietky navrhovateľov nesúhlasil krajský súd, keď uviedol, že podľa § 132 OZ, vlastníctvo možno nadobúdať aj inou zmluvou, ako kúpnou alebo darovacou, preto pokiaľ sa prevádzajú nehnuteľnosti na základe zmluvy označenej ako zmluva zaopatrovacia, nie je v rozpore s účelom OZ.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že odporca vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď s odôvodnením, že zaopatrovacou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka nemožno prevádzať nehnuteľnosti a že zaopatrovaciu zmluvu je možné uzatvoriť len v nadväznosti na darovaciu zmluvu, prípadne kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti zamietol.
Podľa § 132 OZ, vlastníctvo možno nadobúdať aj inou zmluvou, ako kúpnou alebo darovacou, (kombináciou pomenovaných zmlúv, resp. pomenovanej a nepomenovanej), preto pokiaľ sa prevádzajú nehnuteľnosti na základe zmluvy označenej ako zmluva zaopatrovacia, ktorá nie je v rozpore so zákonom a účelom zákona, niet dôvodu, návrhu na vklad do katastra nevyhovieť.
Je nepochybné, že odporca v danom prípade v dôvodoch rozhodnutia neuviedol v čom konkrétne odporuje zaopatrovacia zmluva zákonu, resp. jeho účelu a s poukazom na právny názor krajského súdu, s ktorým sa stotožnil aj súd odvolací, nebolo možno súhlasiť s právnym posúdením veci odporcom, podľa ktorého vlastníctvo k nehnuteľnostiam nie je možné prevádzať zaopatrovacou zmluvou, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď rozhodnutie odporcu pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súdu napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným navrhovateľom priznal ich náhradu v sume 60,44 €. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby a zo zaplatených súdnych poplatkov:
• podanie vyjadrenia k odvolaniu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.2.2009 - 53,49 € - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky),
• režijný paušál – 1 x 6,95 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky),
• spolu trovy právneho zastúpenia: 60,44 €
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 12. januára 2010
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová