UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Y.. X. L., A. X/X, M., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Návrhom zo dňa 20. augusta 2013, postúpeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 1. októbra 2013 na základe uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. 11S/1/2013 - 31 zo dňa 22. augusta 2013, právoplatného dňa 19. septembra 2013, sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi rozhodnúť ako druhostupňový odvolací orgán vo veci odvolania W.. M. proti rozhodnutiu mesta Prievidza.
Navrhovateľ uviedol, že vo mesto Prievidza ako správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí č. 1.2-5337- 2011/94273 zo dňa 31. augusta 2011 rozhodlo v jeho prospech vo veci napadnutia a usmrtenia jeho psíka. Proti tomuto rozhodnutiu podala obvinená W.. M. odvolanie na Krajský súd v Trenčíne, ktorý konanie zastavil pre nepríslušnosť na rozhodovanie, s tým, že vec bude po právoplatnosti uznesenia postúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktorý je vo veci odvolacím správnym orgánom. Toto uznesenie potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako vecne správne. Odporca nerešpektoval názor najvyššieho súdu vyslovený v tomto uznesení, keď postúpený priestupkový spis opätovne postúpil najvyššiemu súdu z dôvodu vecnej nepríslušnosti pri odvolaní proti rozhodnutiu obce.
Navrhovateľ poukázal na listy adresované odporcovi, v ktorých sa dožadoval konania vo veci, avšak odporca vo veci ostal nečinný. V snahe dosiahnuť vydanie rozhodnutia o odvolaní sa navrhovateľ obrátil aj na reláciu Lampáreň vysielanú na TV Markíza, záznam z vysielania ktorej priložil k návrhu na začatie konania.
K podanému návrhu sa písomným podaním zo dňa 24. októbra 2013 vyjadril odporca tak, že navrhol konanie zastaviť, pretože odpadli dôvody na ďalšie konanie. Poukázal, že dňa 30. septembra 2013 rozhodnutím vyznačeným v spise v odvolacom konaní konanie zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok dňom 4. júla 2013. O zastavení konania boli písomne upovedomení účastníci - obvinená, ako aj poškodený p. L. (navrhovateľ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p."), preskúmal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.
Podľa § 250t ods. 1 O. s. p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O. s. p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 6 O. s. p., predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
Podľa § 250t ods. 8 O. s. p., na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Z vyjadrenia odporcu ako aj z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že po začatí súdneho konania odporca vydal rozhodnutie, ktorým konanie vo veci obvinenej zo spáchania priestupku zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok dňom 4. júla 2013.
Odporca v konaní neostal nečinný, vydaným rozhodnutím konanie v priestupkovej veci zastavil, a preto najvyššiemu súdu neostalo iné ako konanie zastaviť, keďže odpadli dôvody na ďalšie konanie. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy nemožno posudzovať zákonnosť či správnosť odporcom vydaných rozhodnutí, súd rozhoduje len o tom, či v návrhu označený odporca nekoná bez vážneho dôvodu zákonom ustanoveným spôsobom, čomu korešponduje aj výrok uznesenia, ktorým sa rozhoduje v merite veci - súd buď uloží povinnosť konať a rozhodnúť alebo návrh zamietne, nemôže rušiť vydané rozhodnutia ako je tomu v iných typoch konaní správneho súdnictva.
O trovách konania rozhodol najvyšší súd v zmysle § 250t ods. 8 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania, ktoré bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.