Najvyšší súd Slovenskej republiky
8Sžnč/3/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: A. M., S. X., N., proti odporcovi: Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie
13, 814 22 Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 14.decembra 2010 podanom na Krajskom súde v Bratislave,
postúpenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uznesením, č. k. 2S 356/2010-8 zo dňa
16.februára 2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej
správy (Ministerstva spravodlivosti SR, ďalej len „odporca“) vo veci konať a rozhodnúť.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľka dňa 5.11.2009
si u odporcu uplatnil právo na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo veci okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, č.k. 1Er/152/2008-36 z 14.03.2009, čím bola podľa navrhovateľky
porušená zásada rovnosti účastníkov v konaní v jeho neprospech a to tým, že jej nikdy nebolo
riadne doručené predmetné rozhodnutie a ani rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
5Co/252/2006-331. Ďalej namietal, že sa nezákonne manipulovalo so spisom EX 21/07 na
exekútorskom úrade Ing. Mgr. S. S. EÚ P.
Nakoľko do podania návrhu nedostala od odporcu žiadnu odpoveď a v jeho veci
nebolo rozhodnuté, žiadala, aby súd vyslovil povinnosť odporcu vo veci konať a rozhodnúť. 8Sžnč/3/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný v zmysle § 246
ods. 2 písm. b/ OSP vec preskúmal a podľa § 250t OSP návrh ako neprípustný zamietol.
Podľa § 1 zákona 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, konal v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 250t ods. 1 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejne správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Súčasťou práva na súdnu ochranu je okrem iného právo na konanie bez zbytočných
prieťahov. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj v konaní pred inými
orgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch. Takýmito právami sú spravidla aj práva,
ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení piatej časti OSP.
Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nie len absolútnu nečinnosť, ale aj to,
ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez
zbytočných prieťahov.
Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenia, na základe ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že pri vydaní rozhodnutia podľa tohto zákona má príslušný orgán 8Sžnč/3/2011
postupovať spôsobom upraveným v správnom poriadku. Zákon č. 514/2003 Z.z. nestanovuje
orgánu rozhodujúcemu o náhrade škody žiadnu zákonnú lehotu, počas ktorej je povinný
o tejto žiadosti rozhodnúť. Naopak, z ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 vyplýva, že
nekonanie o uplatnenom nároku po dobu šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, má za
následok právny predpoklad, že návrhu na náhradu škody nebolo vyhovené a poškodenému
umožňuje domáhať sa uspokojenia svojho nároku v občianskoprávnom konaní. Takýto postup
orgánu verejnej správy (spočívajúci v nekonaní) v danom prípade nie je v rozpore so žiadnym
konkrétnym ustanovením zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré by mu ukladalo vo veci postupovať
a rozhodnúť určeným spôsobom.
Na základe uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že postup orgánu rozhodujúceho o žiadosti na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa § 244 a nasl. OSP. Z čoho vyplýva, že
správny súd nie je v takomto konaní príslušný na vydanie rozhodnutia o určení povinnosti
orgánu rozhodujúceho podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci konať a rozhodnúť podľa § 250t
OSP (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy), v dôsledku čoho tento návrh podľa
§ 250t ods. 4 OSP ako neprípustný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 OSP a navrhovateľovi, ktorý
v konaní úspech nemal ich nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 1. júla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová