8Sžnč/2/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. J. J., M., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby,
Pribinova 2, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 26. januára 2010 sa
navrhovateľ domáhal vydania uznesenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť konať
a rozhodnúť vo veci úrazu navrhovateľa zo dňa 25. augusta 2005 do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Krajský súd v Bratislave dňa 04. septembra 2008
rozhodol rozsudkom pod č.k. 1S/25/2008-51 vo veci jeho žaloby, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. SLV-165/PK-2007 zo dňa 11. decembra
2007, tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru
č. UIS-160-9/AO-2007 zo dňa 31. augusta 2007 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Dňa 31. októbra 2008 bol tento rozsudok doručený sekcii kontroly a inšpekčnej služby 8Sžnč/2/2010
Ministerstva vnútra SR. Pretože vo veci nekonala, podal navrhovateľ dňa 23. februára 2009
ministrovi vnútra sťažnosť, ktorá bola v tomto bode vyhodnotená ako opodstatnená s tým, že
nadriadený s disciplinárnou právomocou prijme opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov a príčin ich vzniku. Opätovne podal navrhovateľ sťažnosť dňa 16. októbra 2009
a v tejto namietal nezákonný postup plk. JUDr. Š. K., generálneho riaditeľa sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý ako prvostupňový
správny orgán vo veci bezdôvodne nekonal. Sťažnosť bola vyhodnotená ako opodstatnená,
pričom navrhovateľ bol následne listom generálneho riaditeľa sekcie kontroly a inšpekčnej
služby zo dňa 18. novembra 2009 upovedomený, že sekcii kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola predĺžená lehota na prípravu návrhu
rozhodnutia. Navrhovateľ zdôraznil, že z uvedenej písomnosti nie je zrejmé, o akú lehotu ide
a kedy by mala skončiť, keďže všetky lehoty vyplývajúce zo zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 71/1967 Zb.“) už
uplynuli.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/28/2010-25 zo dňa 12. februára 2010
postúpil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému podľa
§ 246 ods. 2, písm. b/ O.s.p. na konanie proti nečinnosti, nakoľko v danom prípade je
žalovaným ústredný orgán štátnej správy.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 12. mája 2010 k návrhu poukázal na to, že vo veci úrazu
navrhovateľa rozhodol dňa 20. januára 2010 rozhodnutím č.p.: SKIS-380-32/OO-2009 tak, že
podľa § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 328/2002 Z.z.“) a § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. navrhovateľovi nepriznal
náhradu za bolesť vo výške 840,47 € (25 320 Sk), tiež náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 2866,96 € (86 370 Sk) a doplatenie rozdielu na náhrade služobného platu
vo výške 730,27 € (22 000 Sk) a jeho žiadosť zo dňa 10. apríla 2007, označenú ako „Návrh na
začatie konania o zaplatenie 133.690,-Sk z titulu odškodnenia pracovného úrazu zo dňa
25. augusta 2005“ v plnom rozsahu zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi
doručené dňa 04. februára 2010, pričom tento využil zákonnú možnosť a proti tomuto
rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote 15 dní podal odvolanie. Rozhodnutím odporcu č.p.:
SLV-PK-20/2010 zo dňa 26. apríla 2010 (doručeným navrhovateľovi dňa 04. mája 2010) bolo 8Sžnč/2/2010
podané odvolanie zamietnuté. Na základe uvedeného odporca považoval podaný návrh na
konanie proti jeho nečinnosti v predmetnej veci za nedôvodný a súčasne navrhol podaný
návrh v súlade s § 250t ods. 4 O.s.p. v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol predložený spisový materiál odporcu,
z ktorého bolo zistené, že dňa 20. januára 2010 bolo vydané prvostupňové správne
rozhodnutie č.p.: SKIS-380-32/OO-2009, ktorým bola žiadosť navrhovateľa zo dňa
10. apríla 2007, označená ako „Návrh na začatie konania o zaplatenie 133 690 Sk z titulu
odškodnenia pracovného úrazu zo dňa 25. augusta 2005“, v plnom rozsahu zamietnutá. Proti
vydanému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím odporcu č.p.:
SLV-PK-20/2010 zo dňa 26. apríla 2010 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 6 O.s.p. predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na
ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej
a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že na ich základe
môže nečinnému orgánu verejnej správy súd uložiť povinnosť zaoberať sa vecou
navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že odpadli dôvody na ďalšie konanie, keďže odporca vydal dňa 20. januára 2010
rozhodnutie č.p.: SKIS-380-32/OO-2009, ktorým bola žiadosť navrhovateľa zo dňa 10. apríla
2007, označená ako „Návrh na začatie konania o zaplatenie 133 690 Sk z titulu odškodnenia
pracovného úrazu zo dňa 25. augusta 2005“ v plnom rozsahu zamietnutá. Proti vydanému
rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím odporcu č.p.: SLV-PK-
-20/2010 zo dňa 26. apríla 2010 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Z tohto 8Sžnč/2/2010
dôvodu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že je potrebné konanie v danej
veci zastaviť, pretože odpadli dôvody na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 6, 8 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. júla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská