8Sžnz/2/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : doc. RNDr. V. W., PhD., narodený XX.XX.XXXX, bytom v A., C. XX/A, právne zastúpený : Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom kancelárie v Bratislave, Rožňavská 2, proti odporcovi : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

Navrhovateľ sa domáha podaním na Najvyšší súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 250v Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má spočívať v tom, odporca porušuje právo navrhovateľa na súkromie zisťovaním jeho totožnosti a právo navrhovateľa na informácie bránením v zhotovovaní zvukového záznamu komunikácie s príslušníkmi Policajného zboru pri osobnom doručovaní písomností na Obvodné oddelenie Policajného zboru Nové Mesto západ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave

III.

Najvyšší súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania a dospel jednomyseľne k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bol podaný oneskorene a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku odmietnuť.

Podľa ustanovenia § 250v ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Ustanovenie § 250v ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku určuje lehotu na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ako kombináciu subjektívnej a objektívnej lehoty. Subjektívna lehota je stanovená ako lehota 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Objektívna lehota je stanovená ako lehota jedného roka odo dňa, keď k nezákonnému zásahu došlo.

Vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. septembra 201 sp. zn. 3Sžz/2/2010) vyplýva, že ustanovenie § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k určeniu začatia plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom je potrebné vykladať tak, že o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy sa navrhovateľ dozvedel až doručením oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti - list z 15. apríla 2015, č. KRPZ-BA-OKS-Sť-26/2015.

Najvyšší súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti z 15. apríla 2015, č. KRPZ-BA-OKS-Sť-26/2015 bolo navrhovateľovi preukázateľne doručené (viď pripojenú doručenku k originálu listiny v administratívnom spise) 22. apríla 2015.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a skutočnosti, že Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti z 15. apríla 2015 č. KRPZ-BA-OKS-Sť-26/2015 bolo navrhovateľovi doručené 22. apríla 2015, najvyšší súd určil, že lehota 30 dní začala plynúť navrhovateľovi 23. apríla 2015 a uplynula 22. mája 2015.

Navrhovateľ podal návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy na najvyšší súd elektronicky, prostredníctvom e-mail komunikácie, pričom z originálu listiny založenej v súdnom spise (č. l. 1) vyplýva, že navrhovateľ odoslal e-mail s návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do podateľne najvyššieho súdu 25. mája 2015, teda preukázateľne po (subjektívnej) lehote na podanie tohto návrhu.

Na základe uvedeného najvyšší súd podľa ustanovenia § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku podaný návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy odmietol ako podaný oneskorene. Vzhľadom na odmietnutie návrhu sa najvyšší súd nemohol zaoberať jeho vecnou stránkou.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a analogicky podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. V prípade odmietnutia návrhu nemožno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.