8Sžk/7/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ W.. V. B., L. X. M. XXXX, J. L. XXX, XXX XX J., 2/ W.. L. V., L. X. M. XXXX, J. E. Č.. K.. XXX, XXX XX E. a 3/ C. I., L. XX. I. XXXX, J. X. XXX/XX, XXX XX D. Š., všetci právne zastúpení: spol. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom, Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Okresnému úradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému odboru, Mučeníkov 4, 060 01 Kežmarok, za účasti: 1/ G. D., L. X. C. XXXX, J. X.Y. XXX/XX, XXX XX N., 2/ I. N., L. XX. C. XXXX, J. J. XXX/XX, XXX XX Y., 3/ B. D., L. XX. I. XXXX, J. Č. Č.. K.. X, XXX XX I. a 4/ Poľovníckej spoločnosti Úsvit, so sídlom Okružná 219, 059 52 Stará Lesná, IČO: 42 339 421, všetci právne zastúpení: JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom kancelárie Nám. sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, o preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného č. OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ z 5. augusta 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti účastníkov 1/ a 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/93/2018-63 z 26. marca 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačné konanie z a s t a v u j e.

Priznáva žalobcom voči sťažovateľom právo na náhradu trov kasačného konania.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 5S/93/2018-63 z 26. marca 2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil opatrenie Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č. OU-KK-PLO- 2015/7836-4-AJ z 5. augusta 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne priznal žalobcom voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

2. Proti rozhodnutiu správneho súdu podali účastníci 1/ a 4/ (ďalej aj ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. i) S.s.p., v ktorej namietali, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a že nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti; a navrhli, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadali, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

3. Účastníci 2/ a 3/, ako aj žalovaný sa vo svojich vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti s jej obsahom stotožnili a navrhli jej vyhovieť. Žalobcovia považovali kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a navrhli ju zamietnuť. K podaniu žalobcovia priložili rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č. OU-KK-PLO-2019/7577-9-AJ z 11. júla 2019, ktorým došlo k zmene hranice uznaného poľovného revíru Úsvit.

4. Písomným podaním z 27. októbra 2020, doručeným Najvyššiemu súdu SR totožného dňa, vzali sťažovatelia kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť a žiadali, aby kasačný súd konanie zastavil, čo odôvodnili existenciou mimosúdnej dohody.

5. Podľa § 460 S.s.p. kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovatelia, vzali účinne kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť, bolo potrebné konanie o kasačnej sťažnosti podľa § 460 S.s.p. zastaviť.

7. Kasačný súd sa potom nemohol zaoberať dôvodmi kasačnej sťažnosti, ani obsahom napadnutého rozhodnutia správneho súdu, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, a preto nebolo možné kasačnú sťažnosť vecne prejednať a rozhodnúť o nej.

8. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľov, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, kasačný súd uvádza, že vzhľadom na existenciu rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č. OU-KK-PLO-2019/7577-9-AJ z 11. júla 2019, ktorým došlo k zmene hranice uznaného poľovného revíru Úsvit skôr, ako bola vec kasačnému súdu predložená, považoval dôvody sťažovateľov uvádzané v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti za viac neaktuálne, a preto mienil v zmysle zásady hospodárnosti o návrhu rozhodnúť spolu s rozhodnutím vo veci. Vzhľadom na procesný spôsob rozhodnutia o kasačnej sťažnosti, kasačný súd nepovažoval za potrebné rozhodovať o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

9. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania, kasačný súd vyzval žalobcov a žalovaného na oznámenie obsahu deklarovanej mimosúdnej dohody, na čo žalobcovia a žalovaný oznámili kasačnému súdu, že o obsahu mimosúdnej dohody nemajú žiadnu vedomosť, pričom žalovaný poukázal ako alternatívu existenciu rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č. OU- KK-PLO-2019/7577-9-AJ z 11. júla 2019, ktorým došlo k zmene hranice uznaného poľovného revíru Úsvit. Vychádzajúc z uvedeného, o náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. k § 171 ods. 1 S.s.p. per analogiam tak, že vzhľadom na to, že sťažovatelia späťvzatím kasačnej sťažnosti procesne zavinili zastavenie konania o nej, pričom existencia mimosúdnej dohody, predmetom ktorej by bolo dojednanie o trovách konania, nebolo preukázané, kasačný súd zaviazal sťažovateľov znášať trovy žalobcov, zatiaľ čo žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keď nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p.. S osobitným ohľadom na procesné postavenie účastníkov 2/ a 3/ v konaní o kasačnej sťažnosti, kasačný súd o ich nárokoch nerozhodoval a tieto ponecháva na dohodu so sťažovateľmi.

10. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.