8Sžk/48/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): B. L., U. XX. C. XXXX, F. R. H. U. G. U. H.T., K.. E. XXXX/X, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. júla 2020 č. k. 7 Sa 90/2019-67, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením zo 16. júla 2020 č. k. 7Sa 90/2019- 67 postupom podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“)odmietol žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že žalobca (sťažovateľ) neodstránil vady podania (žaloby) v súdom určenej lehote, keď k žalobe nepripojil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom (ustanovenie § 246 ods. 2 SSP).

2. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca (sťažovateľ) na Najvyššom súde SR kasačnú sťažnosť, v ktorej zotrval na názore, že v predmetnej veci ide o nečinnosť orgánu verejnej správy (žalovaného) a žiadal, aby žalovaný konal, nakoľko ide o závažnosť jeho zdravotného stavu, ktorý sa stále zhoršuje a samotnou nečinnosťou orgánu verejnej správy prispieva k jeho zhoršovaniu a neriešeniu daného problému.

3. Najvyšší súd SR ako kasačný súd (ustanovenie § 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP a dospel jednohlasne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je nutné odmietnuť (ustanovenie § 459 písm. d) SSP).

4.1. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

4.2. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

4.3. Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449.

5. Zo spisu správneho súdu kasačný súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo žalobcovi (sťažovateľovi) doručené listinne 24. júla 2020 a následne bol žalobca (sťažovateľ) vyzvaný uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. augusta 2020 č. k. 7 Sa 90/2019-72 na doplnenie kasačnej sťažnosti tak, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 a ods. 2 SSP doplní originál plnomocenstva udeleného advokátovi na jeho zastupovanie v konaní s poučením, že inak súd podanie (kasačnú) sťažnosť odmietne. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi (sťažovateľovi) riadne doručené 2. septembra 2020.

6. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 prvá veta SSP sa vyžaduje aby sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ bol v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom alebo bola daná niektorá z výnimiek určených v ustanovení § 449 ods. 2 SSP (čo v danej veci nebolo splnené - nejedná sa o správnu žalobu vo veciach sociálnych ale o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy) a žalobca (sťažovateľ), podľa názoru Najvyššieho súdu SR tieto skutočnosti nepreukázal, bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. d) SSP ako neprípustnú odmietnuť.

7. Kasačný súd sa potom nemohol zaoberať dôvodmi kasačnej sťažnosti, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, a preto nebolo možné kasačnú sťažnosť vecne prejednať a rozhodnúť o nej.

8. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 467 ods. 4 SSP, analogicky podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

9. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (ustanovenie § 139 ods. 4 k ustanoveniu § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.