UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobkyne: Zempres, s.r.o., Orviská cesta 7471/15A, Piešťany, IČO: 36 218 740, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia žalovaného zo 7. 2. 2018, č. 1003185412018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. 6. 2020, sp. zn. 4Sžfk/41/2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), postupom podľa § 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. 3. 2019, č. k. 20S/34/2018-264, ktorým tento postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol žalobu žalobkyne z 21. 3. 2018 o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia žalovaného zo 7.2.2018, č. 100318541/2018.
2. Žalobkyňa proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu podala opravný prostriedok označený ako dovolanie s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Domáhala sa ním, aby Najvyšší súd rozsudok Najvyššieho súdu z 2. 6. 2020, sp. zn. 4Sžfk/41/2020, zrušil a vec vrátil ďalšie konanie; a aby žalobkyni priznal náhradu trov konania.
3. Podľa § 1 S.s.p., tento zákon upravuje a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa. § 2 ods. 1 S.s p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 25 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
5. Podľa § 55 ods. 3 S.s.p., každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
6. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p., kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
7. Podľa § 439 ods. 1 S.s.p., kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 452 ods. 1 S.s.p., na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 459 S.s.p., kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a. bola podaná oneskorene, b. bola podaná neoprávnenou osobou, c. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná, d. neboli splnené podmienky podľa § 449, e. nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).
10. V zmysle § 2 S.s.p. právo na súdnu ochranu v oblasti verejnej správy poskytuje správny súd, a to za podmienok ustanovených S.s.p., ktorý v jeho § 1 upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
11. V zmysle § 29 S.s.p., konanie na každom správnom súde je v zásade jednoinštančné, pretože proti rozhodnutiu žiadneho správneho súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Opravné prostriedky, ktoré S.s.p. so správnym súdnym konaním spája, a to kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania, majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože smerujú vždy len voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu.
12. Naopak, v civilnom súdnictve je konanie zásadne dvojinštančné. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom v civilnom súdnom konaní slúžiacim na nápravu najzávažnejších procesných pochybení a riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry, ktorým možno napadnúť za podmienok v zákone výslovne uvedených rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento rozhodol o riadnom opravnom prostriedku - odvolaní.
13. Správne súdnictvo nepozná dovolanie, nakoľko S.s.p. v žiadnom zo svojich ustanovení neustanovuje mimoriadny opravný prostriedok charakteristický pre civilné súdnictvo - dovolanie. Ako vyplýva z § 25 S.s.p. na správne súdne konanie sa pritom ani cez subsidiárne uplatňovanie C.s.p. nemôžu aplikovať tie ustanovenia civilného súdneho konania, ktoré sa týkajú opravných prostriedkov, či už riadnych alebomimoriadnych. 14. Najvyšší súd tak nemôže v rámci správneho súdneho prieskumu pri prejednaní podania žalobkyne pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch postupovať podľa ustanovení o opravných prostriedkoch podľa C.s.p
15. Najvyšší súd vedený princípom preferencie obsahu procesných úkonov účastníkov konania vyjadreným v Čl. 11 C.s.p. (prostredníctvom § 25 C.s.p.) a zhmotneným v § 55 ods. 3 S.s.p., podľa ktorého každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu, preto žalobkyňou označené podanie ako „dovolanie“ proti rozsudku Najvyššieho súdu posúdil ako kasačnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu, nakoľko kasačná sťažnosť je najširšie koncipovaným mimoriadnym opravným prostriedkom v správnom súdnictve slúžiacim podobne ako dovolanie v civilnom súdnom konaní na odstránenie vád zmätočnosti a nápravu nesprávneho rozhodnutia založeného na nesprávnom právnom názore a súvisiace zjednotenie súdneho rozhodovania a racionalizácia súdneho procesného konania.
16. Z obsahu súdneho spisu je potom zrejmé, že v uvedenom prípade žalobkyňa napadla ďalšou kasačnou sťažnosťou rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý ako súd kasačný rozsudkom z 2. 6. 2020, sp. zn. 4Sžfk/41/2020, postupom podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. 3. 2019, č. k. 20S/34/2018 - 264, ktorým tento postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol žalobu žalobkyne z 21. 3. 2018 o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia žalovaného zo 7. 2. 2018, č. 100318541/2018.
17. V uvedenom prípade tak nie je sporné, že žalobkyňa sa domáha zrušenia resp. zmeny rozhodnutia Najvyššieho súdu, proti ktorému však kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 S.s.p. a contrario) ani iný opravný prostriedok nie sú prípustné.
18. Rovnaký záver vyplýva aj uznesenia Najvyššieho súdu zo 16. 1. 2018, sp. zn. 2Sdo/10/2017, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2019, ktorého právna veta znie: „Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie krajského súdu (relatívne právoplatné), nie však rozhodnutie najvyššieho súdu, ako súdu kasačného.“
19. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd v zmysle § 459 písm. c) S.s.p. kasačnú sťažnosť žalobkyne odmietol, keďže smerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.
20. Pre úplnosť Najvyšší súd dáva do pozornosti žalobkyne aj judikatúru Najvyššieho súdu a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorej vyslovili aj právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že aj dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08, 2Sdo/1/2017, 2Sdo/2/2017), ktorý právny názor je možné aplikovať aj v danom prípade.
21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 4 S.s.p. a analogicky podľa § 170 písm. b) S.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
22. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.