UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. R., G.I. X. Q. XXXX, E. K. Š. E.. XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom kancelárie Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48 302 392, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17436/2018/SV/38714 z 23. mája 2018, konajúc a rozhodujúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/173/2018-82 z 30. apríla 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 11S/173/2018-82 z 30. apríla 2019 postupom podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 17436/2018/SV/38714 z 23. mája 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2- 2018/019365-4 z 28. marca 2018, ktorým bol žalobca vylúčený z konania vo veci návrhu navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra project“ v rozsahu stavebných objektov a prevádzkových súborov: SO 601 energetické centrum, PS 601 Systém zemného plynu a spalín, PS 602 Systém horúcej vody, PS 603 Systém stlačeného vzduchu, PS 604 Chladiaci systém, PS 605 Dieselagregát, PS 606 Prevádzkový rozvod silnoprúdu, PS 607 Systém riadenia technologických procesov, PS 618 Požiarny alarm, SO 613 Spínacia stanica VN a Transformovňa, PS 611 VVN rozvodňa 110 kV, PS 612 Transformátory 110/22 k, PS 613 Rozvodňa 22kV, SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV-2. časť kolaudácia, SO 748 NN rozvody-2. časť kolaudácie; a súčasne žalovanému a pribratému účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení správny súd skonštatoval, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z vyššie označeného kolaudačného konania, a ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa ust. § 7 písm. e) S.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžp/8/2012 z 30. januára 2013, v zmysle ktorého súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 8. marca 2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania, a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/24/2009, 3Sžp/48/2009). Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej, z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti, odpadáva spôsobilý predmet konania a rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia", ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej (teda v merite veci) totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vylúčení fyzickej, či právnickej osoby zo správneho konania, teda je potrebné zisťovať, či sa jedná, resp. nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie (v tomto prípade kolaudačné konanie) bolo v priebehu súdneho konania právoplatne skončené, je potrebné konanie o preskúmanie rozhodnutia vydaného vo veci vylúčenia z tohto konania zastaviť podľa ust. § 99 ods. 1 písm. g) S.s.p., nakoľko odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.
3. Z predloženého administratívneho spisu správny súd ustálil, že stavebný úrad si v predmetnej veci najskôr právoplatne vyriešil otázku účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní a potom ako nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie z 28. marca 2018 o vylúčení žalobcu z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia (podľa vyznačenia 18. júna 2018), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného z 23. mája. 2018, vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/019365-26 z 21. augusta 2018, ktorým povolil užívanie stavby „Automotive Nitra project“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov a prevádzkových súborov. Ako vyplýva z predmetného rozhodnutia o povolení užívania stavby z 21. augusta 2018, toto podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2018. S poukazom na uvedené mal správny súd za to, že vydaním rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2018/019365-26 z 21. augusta 2018 (právoplatné 13. septembra 2018), ktorým povolil užívanie stavby „Automotive Nitra project“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov a prevádzkových súborov, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení žalobcu z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia k vyššie opísanej stavbe. Nemožno poprieť dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z 28. marca 2018 a následne rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu z 23. mája 2018 o tom, že žalobca bol vylúčený z kolaudačného konania a právo žalobcu na preskúmanie týchto rozhodnutí na základe žaloby v správnom súdnictve, no tento postup je však namieste len v prípade, kedy ešte rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov kolaudačného konania. Podľa názoru správneho súdu žalobca mal a mohol zvoliť iný právny prostriedok na ochranu tvrdeného ukrátenia na jeho právach, a to s poukazom na už vydané rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/019365-26 z 21. augusta 2018.
4. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. §§ 169 a 171 ods. 1 S.s.p., tak že žalovanému a ani pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, a to z toho dôvodu, že i keď žalobca zavinilzastavenie konania, žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, a pribratému účastníkovi neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.
5. Proti rozhodnutiu správneho súdu podala žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu; a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. V odôvodnení kasačnej sťažnosti uviedol, že skutočnosť, že došlo k vydaniu meritórneho správneho rozhodnutia a správny orgán si ho formálne „správoplatnil“, ešte nemôže mať za následok, že odpadol dôvod, resp. že je už zbytočné, rozhodovať o zákonnosti procesného rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, keďže práve v prípade zrušenia takéhoto (procesného) rozhodnutia súdom by mohlo administratívne konanie ďalej pokračovať najmä v podobe možnosti takýmto pôvodne vylúčeným účastníkom konania podať opravný prostriedok (odvolanie/rozklad). Mal za to, že uvedeným postupom správny súd porušil jeho právo na prístup k súdu garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že každému musí byť zrejmé, že žiadne súdne konanie sa neskoční skôr, ako sa skončí samotné administratívne konanie, na ktoré zákon stanovuje zákonné lehoty 30, resp. 60 dní, tzn., vždy musí nastať situácia, že v prípade, ak vylúčený účastník správneho konania napáda na súde zákonnosť takéhoto rozhodnutia o nepriznaní mu postavenia účastníka konania, tak sa medzičasom samotné správne konanie skončí.
7. V uvedenom kontexte sťažovateľ poukázal na rozhodnutie ESD č. C-243/15 Lesoochranárske združenie VLK z 8. novembra 2016, podľa ktorého žaloba voči rozhodnutiu o nepriznaní práva účastníka konania nemôže byť automaticky zamietnutá len v dôsledku skončenia administratívneho konania.
8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu považuje za vecne správne, zotrval na svojich záveroch, že sťažovateľovi v administratívnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Okrajovo poukázal na obdobné konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 26S/11/2019, v ktorom ako žalobca - opomenutý účastník, vystupuje spoločnosť Nitra Invest, s.r.o., a kde si žalobca uplatnil iné právne prostriedky na ochranu svojich záujmov - žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 S.s.p., tak, ako sťažovateľa odkázala aj správny súd v bode 13. napadnutého rozhodnutia.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a) S.s.p. v spojení s ustanovením § 438 ods. S.s.p., po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 S.s.p. a ustanovenie § 444 S.s.p.), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 S.s.p.), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 S.s.p.), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 S.s.p. a ustanovenie § 57 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenie § 440 S.s.p., ustanovenia § 441 S.s.p. a ustanovenia § 453 S.s.p. a postupom podľa ustanovenia § 455 S.s.p. bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné zamietnuť.
10. Predmetom konania pred kasačným súdom je procesný postup správneho súdu, ktorý po tom čo zistil, že administratívne konanie, predmetom ktorého je spor sťažovateľa o zákonnosť rozhodnutia o účastníctve - ktorým mu nebolo priznané postavenie účastníka konania, bolo právoplatne skončené, správny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zastavil.
11. Režim súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy vychádza z generálnej klauzulyobsiahnutej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej,...kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“. Účelom správneho súdnictva teda je ochrana práv žalujúceho subjektu. Na to, aby bol naplnený účel súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je potrebné, aby rozhodnutie správneho súdu bolo spôsobilé namietanú ujmu na právach zvrátiť, resp. umožniť kompenzovať. Rozhodnutie správneho súdu, ktorým nemožno priamo vynútiť nápravu, tento účel neplní, resp. plní len iluzórne.
12. Kasačný súd v rámci svojho prieskumu neskúmal dôvodnosť žaloby ako takej, zaoberal sa procesnou stránkou veci z pohľadu, či vzhľadom na vývoj administratívneho konania možno zrušením preskúmavaného rozhodnutia docieliť pre sťažovateľa ním mienený výsledok.
13. Eventuálne rozhodnutie správneho súdu, ktorým by zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, nie je toho času samé o sebe spôsobilé privodiť pre sťažovateľa priaznivejší výsledok v administratívnom konaní. Kasačný súd nevylučuje možnosť nápravy v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch (§ 62 a § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)), resp. prostriedkov prokurátorského dozoru (§ 23 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), avšak uvedené vyžaduje ďalšiu aktivitu sťažovateľa (resp. iného subjektu) a zároveň je časovo obmedzené, tzn. možnosť nápravy môže byť zmarená.
14. Podľa § 179 ods. 1 S.s.p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
15. Rozhodovanie správneho súdu o povinnosti doručiť opomenutému účastníkovi, v tomto prípade sťažovateľovi, vo veci vydané rozhodnutie, v tomto prípade kolaudačné rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2- 2018/019365-26 z 28. marca 2018, konzumuje rozhodovanie správneho súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní. Eventuálnym úspechom sa sťažovateľ dostane do pozície, kedy okamžitým výkonom rozhodnutia správneho súdu bude môcť chrániť svoje individuálne práve a bude naplnený účel konania.
16. Lehota na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 S.s.p. voči rozhodnutiu č. OU-NR-OVBP2-2018/019365-26 z 28. marca 2018 doposiaľ neuplynula, táto uplynie až 28. marca 2021, a preto sťažovateľ môže stále účinne brániť a hájiť svoje práva procesne vhodnejším prostriedkom ochrany.
17. Záverom kasačný súd uvádza, že v prejednávanej veci nie je možné aplikovať odkazované rozhodnutie ESD č. C-243/15 Lesoochranárske združenie VLK z 8. novembra 2016, nakoľko predmetom uvedeného konania bola faktická nemožnosť ďalšieho postupu občianskeho združenia vo veciach verejného záujmu, zatiaľ čo v prípade sťažovateľa existuje iný, vhodnejší, prostriedok nápravy.
18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167 ods. 1, 168 a 169 S.s.p., tak, že účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný, v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p. a ďalší účastník (Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.) zostal v konaní nečinný.
19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.