UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľky: X. X., bytom Z. XX/XX, XXX XX P. W., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Ul. SNP 124, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3N 10/259/2016 - KaZH, č. RZ 63 908/2016 zo dňa 03. októbra 2016, konajúc a rozhodujúc o kasačných sťažnostiach sťažovateľky proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016 a č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016 o d m i e t a.
II. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016 o d m i e t a.
III. Sťažovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd" alebo „správny súd") uznesením č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016 zamietol sťažnosť žalobkyne zo dňa 21. novembra 2016 voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-6 zo dňa 25. októbra 2016, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a ktorým súd žalobkyňu postupom podľa § 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") vyzval na odstránenie vád žaloby. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že správny súd postup vyššieho súdneho úradníka, keď žalobkyňa podala žalobu, ktorá nemala náležitosti požadované zákonom a preto bola vyzvaná na ich odstránenie, považoval za správny, a preto sťažnosť žalobkyne zamietol.
2. Krajský súd uznesením č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016 odkázal žalobkyňu sožiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci s tým, že stanovil lehotu na podanie žiadosti 30 dní od doručenia uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že v podaní doručenom správnemu súdu dňa 22. novembra 2016 žalobkyňa požiadala o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre toto súdne konanie a keďže správnemu súdu v zmysle platnej právnej úpravy neprináleží rozhodovať o žiadostiach účastníkov konania o ustanovenie právneho zástupcu, ale v jeho právomoci je len poučovacia povinnosť v zmysle ust. § 26 ods. 2 SSP, odkázal žalobkyňu s jej žiadosťou na Centrom právnej pomoci. Zároveň správny súd v rámci odôvodnenia predmetného rozhodnutia poučil žalobkyňu, že v prípade, ak žalobkyňa nepodá Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, prípadne, keď bude následne jej žiadosť zamietnutá, správny súd bude v tomto konaní pokračovať bez toho, aby bola žalobkyňa právne zastúpená, pretože v zmysle § 49 ods. 2 písm. d/ SSP, konanie, v ktorom je žalovaný Centrum právnej pomoci, predstavuje výnimku z povinného zastúpenia advokátom v konaní pred správnym súdom.
3. Dňa 02. januára 2017 boli krajskému súdu doručené podania zo dňa 02. januára 2017, označené ako „DOVOLANIE č. 1" (č. l. 21) a „DOVOLANIE č. 2" (č. l. 22), v ktorých sťažovateľka obsahovo zhodne napadla uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016 a č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016 dôvodiac, že „Krajský súd v Banskej Bystrici a sudcovia - sudca X. svojim konaním porušila práva fyzickej osoby a to dľa Ústavného zákona č. 23/1991 Z. z. Ústava SR a Občianskeho zákonníka a právo EÚ, kde dotyčný súd hrubo porušil práva fyzickej osoby, garantované práva ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi SR, čo je porušenie ústavného zákona č. 23/1991 Z. z. § 2, § 3 PU všeob. ust. Čl. 1, Čl. 3 ods. 1 piata hlava právo na súdnu ochranu, Čl. 36, Čl. 37 ods. 2, Čl. 38 ods. 2, následne porušená Ústava SR Čl. 12 ods. 1, 2, 4, Čl. 13 ods. 4, Čl. 19 ods. 1, 2, Čl. 46 ods. 1, 2, 3, Čl. 47 ods. 2, Čl. 48 ods. 2, Čl. 52. Následne došlo k porušeniu Občianskeho zákonníka § 1, § 11, § 13, § 16 a následne aj došlo zo strany dotyčného súdu k priamej otvorenej diskriminácii.". Sťažovateľka mala za to, že „sudca a súd doslovne nepreukázal dostatočnú záruku spravodlivosti", čím „odňal účastníkovi možnosť konania pred súdom, uprel právneho zástupcu z radov advokátov a to len preto, že súd a sudca je hrubo zaujatý voči mojej osobe". V oboch podaniach sťažovateľka zhodne odkazuje na ustanovenia § 419, § 420 písm. b/, c/, e/, f/, § 421 ods. 1 písm. a/, c/ g/ a § 424 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (a ktorými pravdepodobne zakladá prípustnosť opravného prostriedku). V podaní označenom ako „DOVOLANIE č. 2" (č. l. 22) osobitne k uzneseniu krajského súdu č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016, ktorým bola žalobkyňa odkázaná na Centrum právnej pomoci, sťažovateľka uvádza, že „CPP Žiar nad Hronom viacej vo veci nemôže rozhodovať pretože sa jedná o ich daný subjekt a tu je daná priama zaujatosť voči mojej osobe, z daného hľadiska ide o porušenie práva fyzickej osoby daným CPP, kde doslovne samotná sudkyňa priamo zverejnila, že aj tak v konaní bude pokračovať - čo dokazuje, že sudkyňa porušuje dané práva Garantované SR.".
4. Krajský súd na základe pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. augusta 2017 uznesením č. k. 23S/151/2016-27 zo dňa 14. septembra 2017 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia oznámila správnemu súdu, či trvá na podaných opravných prostriedkoch označených ako „DOVOLANIE č. 1" a „DOVOLANIE č. 2", či ich má posudzovať ako dovolanie v zmysle § 419 a nasl. Civilného sporového poriadku alebo či ich má posudzovať ako kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Uznesenie bolo sťažovateľke doručené do vlastných rúk dňa 13. októbra 2017, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.
5. V súdom stanovenej lehote, na výzvu súdu uznesením č. k. 23S/151/2016-27 zo dňa 14. septembra 2017, sťažovateľka nereagovala.
6. Vec bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložená správnym súdom dňa 23. novembra 2017 (č. l. 30), ktorý zohľadňujúc skutočnosť, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a nie je právne zastúpená, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že Správny súdny poriadok dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nepozná, postupoval v záujme žalobkyne - účastníčky konania a podľa obsahu jej podania označené ako dovolania vyhodnotil ako kasačné sťažnosti, ktoré sú v zmysle Správneho súdneho poriadku prípustným opravným prostriedkom. Zároveň vzhľadom k tomu, že sťažovateľka vpodaniach zo dňa 02. januára 2017 označených ako „DOVOLANIE č. 1" a „DOVOLANIE č. 2" poukázala na zaujatosť konajúcich sudcov správneho súdu, napriek tomu, že správny súd mal za to, že uvedené podania nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti uvedené v § 90 ods. 1 SSP a preto by sa na ne nemalo prihliadať (ani vec predkladať nadriadenému súdu), z opatrnosti a v súvislosti s predložením spisu s opravnými prostriedkami, pripojil vyjadrenie (č. l. 23) zákonných sudcov senátu 23S, ktorí zhodne vyhlásili, že žalobkyňu nepoznajú, nemajú ani pomer k veci a necítia sa byť vo veci zaujatými.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), ktorý totožne, ako správny súd vyhodnotil podania sťažovateľky zo dňa 02. januára 2017, označené ako „DOVOLANIE č. 1" a „DOVOLANIE č. 2", ako kasačné sťažnosti voči uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016 a č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016, zistil, že v oboch prípadoch bola kasačná sťažnosť podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), avšak v oboch prípadoch smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 SSP) a preto je potrebné obe kasačné sťažnosti ako neprípustné odmietnuť.
8. Podľa § 439 ods. 1 SSP je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 439 ods. 2 SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania; proti ktorému je prípustná sťažnosť; o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní; o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa; týkajúceho sa odkladného účinku žaloby; o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2; ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky; a o výške náhrady trov konania.
10. Podľa § 162 SSP proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.
11. Podľa § 459 písm. c/ SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná.
12. Kasačný súd, totožne ako správny súd, vyhodnotil podania sťažovateľky zo dňa 02. januára 2017, označené ako „DOVOLANIE č. 1" a „DOVOLANIE č. 2", ako kasačné sťažnosti voči uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016 a č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016, vychádzajúc z dôvodov sťažnosti, v oboch prípadoch, ako kasačnú sťažnosť z dôvodu § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Skôr než kasačný súd pristúpil k meritórnemu prieskumu sťažnosťou napadnutých rozhodnutí, pristúpil k skúmaniu prípustnosti kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že v prípade uznesenia krajského súdu č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016, ktorým správny súd zamietol sťažnosť žalobkyne zo dňa 21. novembra 2016 voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-6 zo dňa 25. októbra 2016, kasačná sťažnosť nie je prípustná, nakoľko sa jedná o rozhodnutie o sťažnosti (§ 162 SSP) a v prípade uznesenia krajského súdu, č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016, ktorým správny súd odkázal žalobkyňu so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci s tým, že stanovil lehotu na podanie žiadosti 30 dní od doručenia uznesenia, kasačná sťažnosť nie je prípustná, nakoľko sa jedná o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 439 ods. 2 písm. a/ SSP). Kasačný súd sa preto nemohol zaoberať dôvodmi kasačných sťažností, ani obsahom napadnutých uznesení, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, a preto nebolo možné kasačné sťažnosti vecne prejednať a o rozhodnúť o nich.
12. Vzhľadom na to, že kasačné sťažnosti zo dňa 02. januára 2017, označené ako „DOVOLANIE č. 1" a „DOVOLANIE č. 2", voči uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/151/2016-16 zo dňa 06. decembra 2016 a č. k. 23S/151/2016-18 zo dňa 06. decembra 2016 smerujú voči rozhodnutiam, voči ktorým kasačná sťažnosť nie je prípustná, kasačný súd postupom podľa § 459 písm. c/ SSP obe kasačné sťažnosti ako neprípustné odmietol.
13. Najvyšší súd tiež vyhodnotil námietky zaujatosti žalobkyne ako neprípustné (§ 91 ods. 3 SSP), keď žalobkyňa v podaných námietkach (okrem zákonnej sudkyne) neoznačila konkrétnych sudcov, ani netvrdila konkrétne dôvody ich zaujatosti, poukázala len na procesný postup sudcu (§ 87 ods. 3 SSP), preto nebol dôvod predložiť ich nadriadenému súdu (§ 91 ods. 3 SSP).
13. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná právo na náhradu trov konania nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.