ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina, so sídlom Hviezdoslavova 1789/1, 900 27 Bernolákovo, IČO: 50 331 981, právne zastúpeného JUDr. Ivanou Rišňovskou, advokátkou so sídlom kancelárie Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava a zároveň spol. TORA Legal, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 478/19, 811 01 Bratislava, IČO: 36 866 326, proti žalovanému: Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. BDA reality, s.r.o., so sídlom Pribišová 23/3032, 841 05 Bratislava, právne zastúpeného spol. Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, 2. EURO INVEST Development, s.r.o., so sídlom 900 46 Most pri Bratislave 796, právne zastúpeného spol. JUDr. Peter Dobrovodský & spol. s r.o., Česká ul. 7, 831 03 Bratislava a zároveň spol. InLaw, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16614/36, 821 08 Bratislava, 3. N.. K. J., T. D. H. X, XXX XX D.o, 4. X.. T. N., T. D. H. X, XXX XX D., 5. N. H., T. D. H. X, XXX XX D., 7. X.. X. A., T. D. N. XX, XXX XX D., 8. Združenia domových samospráv, pre doručovanie P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, 9. J. I. T., T. D. N. XX, XXX XX I., 10. O. I., T. D. N. N. X, XXX XX X. N. A., 11. S. I., T. D. N. N. X, XXX XX X. N. A., 14. X.. D. N., T. D. V. XX/A, XXX XX X. N. A., 15. K. H., T. D. I. X/B, XXX XX X. N. A., 16. K. T., T. D. S. XXXX/XX, XXX XX D., 17. K.. Q. V., T. D. K. XX, XXX XX X. N. A., 18. K. N., T. D. W., XXX XX X. N. A., 19. K. N., T. D. W., XXX XX X. N. A., 20. K.. K. A., T. D. W. XX, XXX XX X. N. A., 21. X.. K. Š., T. D. W. XX, XXX XX X. N. A., 22. X.. C. C., T. D. V. XX, XXX XX X. N. A., 23. K.. K. H., T. D. A. XX, XXX XX X. N. A., 24. K. U., T. D. N. XX/A, XXX XX X. N. A., 25. K. I., T. D. U. X, XXX XX X. N. A., 26. K.. X.. K. K., T. D. I. XXXX/X, XXX XX X. N. A., 27. S. Q. I. F.-O., T. D. I. X, XXX XX X. N. A., 28. K. K., T. D. D. XX, XXX XX D., 29. X.. N. S., T. D. V. XX, XXX XX D., 30. X.. O. Q., T. D. N. J. XX, XXX XX U., 31. D.. U. N., T. D. W. X, XXX XX D., 32. S. J., T. D. O. X, XXX XX D., XX. V. X. N. A., I. sídlom Obecný úrad Ivanka pri Dunaji, Štefánikova 12, 900 28 Ivanka pri Dunaji, 34. Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, 35. Bratislavského samosprávneho kraja, pre doručovanie P.O.BOX 106, Sabinovská 16, 820 05 Bratislava, 37. Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii, so sídlom Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, 38. Okresného úradu Senec, so sídlom Hurbanova 21, 903 01 Senec, 39. Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku, so sídlom Hasičská 4, 902 01 Pezinok, 40. Krajského pamiatkového úradu Bratislava, so sídlom Lešková 17, 811 04 Bratislava a 41. Dopravného úradu, divízie civilného letectva, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, 823 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/070845-HAN zo 16. septembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti účastníka 2/ EURO INVEST Development, s.r.o., o podaní účastníka 1. BDA reality, s.r.o. zo 16. decembra 2019, vyhodnotenom podľa obsahu ako kasačná sťažnosť; voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/263/2016-178 z 21. marca 2019 a o podnete združenia Obytná zóna Dombale I. - Ivanka pri Dunaji, so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 42 413 346, právne zastúpeného spol. Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlomDunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, zo 16. decembra 2019 na pribratie do konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/263/2016-178 z 21. marca 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 7S/120/2016-31 z 12. júna 2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP3-2016/070845-HAN zo 16. septembra 2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného úradu Senec, odboru životného prostredia č. OU-SC-OSZP-2016/0738-Gu (2015/009798) z 15. apríla 2016, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Obytná zóna Dombale I./ Bytový komplex DUBAJ, Ivánka pri Dunaji“ sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní, pričom vo výroku rozhodnutia prvostupňový orgán zároveň uviedol, že pri príprave dokumentácie stavby k územnému konaniu a v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť konkrétne požiadavky (opísané vo výroku rozhodnutia) vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru navrhovanej činnosti a z opatrení navrhnutých v zámere navrhovanej činnosti, s tým, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy navrhovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere navrhovanej činnosti a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Ďalšími výrokmi správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, zatiaľ čo pribratým účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že účelom zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) je v zmysle § 2 najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, že posudzovaný zámer je nutné posúdiť aj v kontexte ostatných projektov, plánovaných v predmetnom území, keď Príloha č. 10 k zákonu o posudzovaní (kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29) ukladá v bode I.2 správnemu orgánu skúmať v zisťovacom konaní v rámci povahy a rozsahu navrhovanej činnosti súvislosť s inými činnosťami, a to tak jestvujúcimi, ako i plánovanými. Správny súd zdôraznil, že navrhovateľ (označenie účastníka v správnom konaní) pripravuje v susedstve projekt Dombale II, ktorý tiež podlieha iba zisťovaciemu konaniu. Rozdelenie projektu na dva nemôže spôsobiť izolované posúdenie, naopak, nulový variant musí obsiahnuť oba projekty. Porovnanie variantu realizácie s nulovým variantom v tomto prípade zahŕňa aj ďalšie plánované činnosti, o ktorých má príslušný správny orgán vedomosť (Dombale II, Veľké Dombale, či iné). Prvostupňový správny orgán síce vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri návrhu sa zohľadnila aj možnosť výstavby na susedných pozemkoch v budúcnosti, avšak neuviedol nič viac. Nie je zrejmé, aké plánované činnosti zohľadňoval, ako ich vyhodnotil a správna úvaha ohľadom rozhodnutia, že tieto plánované činnosti nebudú mať dopad na posudzovanie zámeru absentuje tiež. Rovnako ani žalovaný sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Konkrétny dopad uvedeného nesprávneho postupu žalovaného môže ovplyvniťsprávne posúdenie, či je nutné zámer posudzovať, či nie. Uvedené považuje správny súd za také závažné pochybenie, ktoré zasahuje do práv žalobcu a spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedené súvisí aj s otázkou skutočného počtu parkovacích miest, ktoré vzniesol žalobca. V prípade prekročenia limitu 500 parkovacích miest by totiž zámer bolo nutné povinne posudzovať podľa zákona o posudzovaní.
3. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu k posúdeniu dopravy. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval správny súd v tejto časti za riadne neodôvodnené a nepreskúmateľné. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor rozvoja dopravnej infraštruktúry vo svojom stanovisku uviedlo, že odporúča pre navrhovanú činnosť vykonanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní. Dôvodom má byť hlavne značný vzrast intenzity dopravy v danom území pod vplyvom navrhovaných činností, ako aj veľký počet parkovacích miest navrhovanej Obytnej zóny Dombale. Uvedené stanovisko považoval správny súd za závažné, pre žalovaného, ako aj prvostupňový orgán zaväzujúce. Žalovaný na uvedené stanovisko reagoval v napadnutom rozhodnutí rozsiahlym výpočtom STN noriem, na ktoré mali byť v rámci projektovania navrhovaných činností použité, avšak opäť absentuje odôvodnenie, či správna úvaha o tom, aké zaťaženie vlastne bral žalovaný do úvahy. Odvoláva sa na dopravno-inžiniersku štúdiu vypracovanú Katedrou dopravných stavieb STU, avšak ani tu nie je možné z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia posúdiť aké boli vstupné údaje. Či boli zohľadnené aj plánované aktivity v území, existujúci nápor áut z okolitých obcí a podobne. To bol skutočný obsah námietok žalobcu v konaní. To bol aj dôvod stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor rozvoja dopravnej infraštruktúry. Žalobca má odôvodnené obavy dopadu navrhovaných činností na dopravné zaťaženie existujúcich ciest. A to nielen vo vzťahu k spádovým križovatkám, ale aj napojenie ďalej na Bratislavu. Rovnako Obec Ivanka pri Dunaji s predloženým zámerom nesúhlasila a žiadala, aby predložený zámer bol posudzovaný podľa zákona o posudzovaní. Žalovaný uvádza, že vznesené požiadavky sa v prevažnej miere vzťahujú na spracovanie ďalších stupňov projektovej dokumentácie a ich riešenie je v pôsobnosti iných orgánov v konaniach podľa osobitných predpisov. Ohľadom dopravnej situácie však súd tejto argumentácii žalovaného neprisvedčil. Doprava sa v danom území javí ako pálčivý problém už v súčasnosti (vyjadrenia obyvateľov obce Ivanka pri Dunaji a ďalších obyvateľov okolitých obcí). V situácii, kde kolabuje doprava v ranných a poobedných dopravných špičkách sa nemôže žalovaný obmedziť len na formálne opisy STN a odvolávať sa na neskoršie štádiá konania. Správny súd pripustil, že za určitých okolností môže námietka dopravného usporiadania spadať až do štádia územného konania, v tomto prípade však, vzhľadom na uvedené, sa môže otázka nevyriešenej dopravy v území stať vážnym environmentálnym problémom. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa nevysporiadali dostatočne s nesúhlasným stanoviskom Ministerstva dopravy SR, teda so stanoviskom, že je nutné pre navrhovanú činnosť vykonanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní. Rozsah nárastu intenzity dopravy v danom území spôsobený navrhovanými činnosťami, vzhľadom na nárast počtu obyvateľov a parkovacích miest, bude značný. Žalovaný sa obmedzil v napadnutom rozhodnutí len na výpočet dotknutých orgánov ako správcov komunikácií, ktoré oslovil, a ktoré plánuje osloviť v ďalších štádiách konania.
4. Záverom správny súd uviedol, že podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Toto právo by však nemalo byť formálne. Ak teda žalovaný a prvostupňový správny orgán mali vedomosť o ďalších činnostiach plánovaných v dotknutom území, mali posúdiť skutočný dopad všetkých činností na životné prostredie, a to práve v porovnaní nulového variantu s variantom realizácie. Formálne rozdelenie plánovaných projektov, nemôže mať dopad na konanie správnych orgánov, na ich povinnosť zistiť skutočný stav veci a ctiť obsah práva na priaznivé životné prostredie.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 169S.s.p., v spojení s § 175ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Pribratým účastníkom správny súd nárok na náhradu trov konania podľa § 169 S.s.p. nepriznal, nakoľko si títo žiadne neuplatnili.
6. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote účastník 2. EURO INVEST Development, s.r.o. (sťažovateľ I.) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci; a navrhoval, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. V odôvodnení kasačnej sťažnosti sťažovateľ I. uviedol, že správny súd nekonal s kompletným okruhom účastníkov, čím bolo konanie ukrátené o ich vyjadrenia a čím došlo k porušeniu och subjektívnych práv. Vo vzťahu k účastníkovi 1. BDA reality, s.r.o. sťažovateľ I. namietal, že tento mal byť v súdnom konaní nesprávne zastúpený spoločnosťou Pozemné stavby TTK, s.r.o., pričom správny súd s ním nekonal, o spore sa dozvedel až po 15 mesiacoch na základe vlastnej iniciatívy nazretím do spisového materiálu. Sťažovateľ I. taktiež namietal, že mu neboli doručené prílohy k vyjadreniu žalovaného z 22. novembra 2016, ako aj podania Združenia domových samospráv z 28. marca 2018 a Ministerstva dopravy a výstavby z 20. apríla 2018.
8. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ I. namietal, že správny súd konal aj s účastníkmi Obec Ivanka pri Dunaji, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Bratislavský samosprávny kraj, Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Senec, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku, Krajský pamiatkový úrad Bratislava Dopravný úrad, divízia civilného letectva, pričom dotknuté orgány a dotknutá obec v rámci príslušných konaní, ktoré predchádzali vydaniu prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutiu žalovaného v rámci výkonu svojich zákonných kompetencií chránili verejný záujem vymedzený príslušnými zákonmi prostredníctvom svojich súhlasov, stanovísk, rozhodnutí alebo vyjadrení, a teda z ich strany nešlo o uplatňovanie si ich subjektívnych práv a povinností, ktoré v rámci príslušných konaní sú oprávnení uplatňovať výlučne účastníci týchto konaní, prípadne zúčastnené osoby alebo subjekty, ktorým také práva prizná príslušný zákon, tzn. nevyplývalo im postavenie účastníka konania a správny súd ich nemal právo ako ďalších účastníkov konania pribrať do predmetného správneho súdneho konania.
9. Vo vzťahu k právnym záverom správneho súdu sťažovateľ I. namietal, že predmetná lokalita Veľké dombale je iné pomenovanie pre lokalitu Dombale II. Lokalita Veľké dombale je v súčasnosti v územnom pláne Obce Ivanka pri Dunaji označená ako č.17 a č. 18., a rozprestiera sa na parcelách registra „C” a „E” parcelné čísla od 565/2 po 635, v k. ú. X., ktoré sú vo vlastníctve veľkého počtu rôznych osôb. Územný plán Ivanka pri Dunaji v súvislosti s predmetnou lokalitou počíta so spracovaním podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie vo forme územného plánu zóny. V súvislosti s lokalitou Veľké dombale bolo zo strany Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor 21. júna 2019 nariadené konanie o začatí pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, pričom samotné konanie o pozemkových úpravách nebolo doposiaľ riadne začaté, pretože jeho navrhovateľ spoločnosť INVIS, s.r.o. stále zháňa len dostatok podpisov od vlastníkov príslušných parciel v lokalite Veľké dombale, aby mohol proces jednoduchých pozemkových úprav vôbec riadne začať. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného absentovali a v súčasnosti aj stále absentujú akékoľvek kladné vyjadrenie v súvislosti s prípadnými pozemkovými úpravami lokality Veľké dombale alebo prípadná štúdia vypracovaná k plánovaným činnostiam v tejto lokalite, ktoré by v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného bolo možné považovať za také prípadné vstupy, ktoré by bolo potrebné brať kumulatívne v úvahu pri posudzovaní navrhovanej činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto sťažovateľ nevie, akým spôsobom sa žalobca dopracoval k údajom, že činnosť Veľké dombale má v budúcnosti pozostávať z 231 rodinných domov a cca 930 obyvateľov a 230vozidiel, pretože tieto údaje nevyplývali v čase vydania rozhodnutia žalovaného z akýchkoľvek verejne dostupných zdrojov a týmito údajmi nedisponovali ani samotná Obec Ivanka pri Dunaji ako obstarávateľ územného plánu dotknutej obce a ani iné orgány verejnej správy. I napriek tejto skutočnosti správny súd pri odôvodnení svojho rozsudku považoval tieto skutočnosti za nesporné, napriek tomu, že ich nespornosť nevyplývala z akékoľvek relevantného podkladu, ktorý je súčasťou administratívne spisu. Sťažovateľ I. uzavrel, že má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nemali povinnosť v súlade s kritériami pre zisťovacie konanie podľa ustanovenia 29 zmysle prílohy č. 10 zákona o posudzovaní prihliadať na kumuláciu vplyvu navrhovanej činnosti (zámeru) s vplyvom na iných existujúcich alebo plánovaných činností
10. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ I. uviedol, že v súvislosti s problematikou dopravy navrhovanej činnosti sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadal aj s príslušnými požiadavkami Okresného úradu Senec, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo stanoviska č. OU-SC-OCDPK-2015/009890 z 19. augusta 2015. K príslušnému stanovisku dal doplňujúce informácie sťažovateľ I. a na základe preštudovania doplňujúcich informácií vydal Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií stanovisko pod číslom OU-SC-OCDPK- 2016/002057/MAN z 29. januára 2016, v ktorom žiada v rámci územného konania pred vydaním územného rozhodnutia požiadať ich úrad o záväzné stanovisko na pripojenie 11 komunikácie na regionálnu cestu III/1048, pričom projektovú dokumentáciu žiada doplniť o svetelnú signalizáciu v zmysle uvedeného dopravno-kapacitného posúdenia, pričom už nežiada, aby sa navrhovaná činnosť posudzovala v zmysle zákona o posudzovaní (čo potvrdzuje už aj vznesená požiadavka, ktorá je časovaná do etapy povoľovania navrhovaných činností podľa osobitných predpisov). Uvedená požiadavka bude zo strany navrhovateľov riešená v rámci povoľovania činností podľa osobitných predpisov, resp. doplnením do projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie pre navrhované činnosti, pričom zároveň ďalej nežiada posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní. Dopravno-kapacitné posúdenie križovatiek 2015 vypracované Katedrou dopravných stavieb Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebnej fakulty a spoločnosťou DOTIS Consult, s.r.o. (ďalej len „Dopravná štúdia“) predstavuje základný a najdôležitejší dôkazný prostriedok v súvislosti s preukázaním dopadu navrhovaných činnosti na dopravné zaťaženie existujúcich ciest. Dopravná štúdia v celom rozsahu a komplexne posúdila širšie vzťahy v území dotknutom navrhovanou činnosťou, zhodnotila jestvujúce urbanistické väzby, existujúce dopravné napojenie, navrhla prípadné riešenia na vytvorenie podmienok pre plnohodnotné a kapacitne vyhovujúce napojenie dopravnej infraštruktúry vo vzťahu k funkčnému využitiu územia do budúcnosti, preukázala riešenia pre kapacitne vyhovujúcu dopravnú obsluhu daného územia a jeho pripojenie na základný komunikačný systém pre motoristickú a nemotoristickú dopravu pri dodržaní zásad bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
11. Sťažovateľ I. uzavrel, že všetky príslušné dotknuté orgány, ktoré boli povinné sa vyjadriť k navrhovanej činnosti sa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní v rámci výkonu svojich zákonných kompetencií podľa osobitných zákonov zaoberajúcich sa otázkou dopravy aj na základe doplňujúcich informácií sťažovateľa I. k ich jednotlivým požiadavkám vyplývajúcim z ich stanovísk vyjadrili, že navrhovanú činnosť (zámer) sťažovateľa I. nepožadujú ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní.
12. Účastník 8. Združenia domových samospráv vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. v zásade zopakoval dôvody a zotrval na svojom vyjadrení z 28. marca 2019 (č. l. 129), napadnutý rozsudok správneho súdu považoval za vecne správny a navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa I. zamietnuť.
13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. v zásade zopakoval dôvody a zotrval na svojom vyjadrení z 12. januára 2017 (č. l. 106) a z 23. marca 2018 (č. l. 128), preskúmavané rozhodnutie považoval za zákonné, rozhodnutie správneho súdu za nesprávne, a preto navrhol kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. vyhovieť.
14. Účastník 38. Okresný úrad Senec vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. považovalpreskúmavané rozhodnutie za zákonné, rozhodnutie správneho súdu za nesprávne, a preto navrhol kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. vyhovieť.
15. Účastník 34. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. osvedčil sťažovateľom odkazované záväzné stanoviská, ktoré mal vydať, ako aj závery, ktoré z nich sťažovateľ vyvodil, pričom rozhodnutie ponechal na úvahu kasačného súdu.
16. Účastník 1. BDA reality, s.r.o. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. sa so sťažnostnými dôvodmi stotožnil, poukázal na to, že správny súd aplikoval neúčinný predpis a nesprávne preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení zákona o posudzovaní účinných až od 15. júna 2017. Navrhol kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. vyhovieť.
17. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. považoval túto za v celom rozsahu nedôvodnú a neopodstatnenú, pričom námietky procesného charakteru vyhodnotil žalobca ako účelové. Zotrval na žalobných dôvodoch a napadnutý rozsudok správneho súdu považoval za vecne správny, preto navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa I. zamietnuť.
18. K vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. (bod 17.) sa podaním z 5. októbra 2019 vyjadril sťažovateľ I., na ktoré podanie však Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle zásady koncentrácie kasačného konania obsiahnutej v ust. § 450 S.s.p. neprihliadal.
19. Následne, 17. decembra 2020 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie účastníka 1. BDA reality, s.r.o. zo 16. decembra 2019, v ktorom namietal procesné pochybenia správneho súdu v súvislosti s doručovaním, keď správny súd doručoval podania určené účastníkovi 1. BDA reality, s.r.o. prostredníctvom spoločnosti Pozemné stavby TTK, s.r.o., čím došlo k porušeniu jeho procesných práv. V pokračovaní podania namietal právne závery správneho súdu. Podanie bolo podľa obsahu vyhodnotené ako kasačná sťažnosť účastníka 1. BDA reality, s.r.o. (sťažovateľ II.).
20. Totožného dňa, 17. decembra 2020, bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie občianskeho združenia Obytná zóna Dombale I. - Ivanka pri Dunaji, zo 16. decembra 2019, kde tento žiada, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 33 S.s.p. pribral do konania, čo odôvodnil tým, že podaním v územnom konaním „Postúpením práv a povinností stavebníka” z 29. novembra 2016 sa stalo účastníkom územného konania namiesto spoločnosti BDA reality s.r.o. občianske združenie Obytná zóna Dombale l. - Ivanka pri Dunaji. Následne, občianske združenie Obytná zóna Dombale I. - Ivanka pri Dunaji podaním z 3. marca 2020 poukázalo na obsahovo podobné rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžk/40/2019 z 21. januára 2020, ktoré v doslovnom znení pripojilo.
21. Sťažovateľ I. podaním z 13. marca 2020 poukázal na súvisiace rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/91955/ZAV z 18. októbra 2019, ktorým tento nepovolil obnovu konania ukončenú rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/48134/ZAV zo 14. júna 2018, právoplatným 3. júla 2018, a ktoré v doslovnom znení pripojil.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľa I. a sťažovateľa II. sú dôvodné. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. júna 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
23. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
24. Kasačný súd súc viazaný dôvodmi a rozsahom kasačných sťažnosti ustálil sťažnostné dôvody do dvoch hlavných okruhov, a to procesné pochybenie správneho súdu, v rámci ktorého najmä sťažovateľ II. namietal, že správny súd s ním v rámci správneho súdneho konania nekonal, keď všetku korešpondenciu doručoval tretiemu subjektu - spoločnosti Pozemné stavby TTK, s.r.o., čím došlo k porušeniu jeho procesných práv, a námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy sťažovateľ I. namietal právne posúdenie veci správnym súdom, ako aj, že správny súd na vec aplikoval nesprávny právny predpis (resp. právny predpis v nesprávnom znení). Ďalšie kasačné námietky súvisia s identifikovanými sťažnostnými okruhmi, avšak, ako je vysvetlené neskôr, v rámci kasačného konania sa nimi kasačný súd nezaoberal.
25. V prvom rade kasačný súd konštatuje, že pristúpil k neformálnemu posudzovaniu kasačnej sťažnosti sťažovateľa II., keď túto a contrario k postupu podľa § 450 S.s.p., keď neodstraňoval jej vady a nedostatky (ktoré však nebránili kasačnému prieskumu) posudzoval neformálne a rovnako ju nedoručoval ostatným účastníkom konania, a to v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania (veľký počet účastníkov) a vzhľadom na skutočnosť, že namietané procesné pochybenie smeruje výlučne čo do procesných práv sťažovateľa II., a prípadné vyjadrenia ďalších účastníkov by neboli spôsobilé ovplyvniť závery kasačného súdu. Kasačný súd po predbežnom právnom posúdení veci dospel tiež k záveru, že v prípade zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu bude v ďalšom konaní predmetné podanie oboznámené.
26. Kasačný súd mal zo spisu správneho súdu preukázané, že správny súd síce konal so sťažovateľom II., avšak prevzal spoločnosť Pozemné stavby TTK, s.r.o. ako jeho zástupcu zo správneho konania a doručoval sťažovateľovi II. prostredníctvom neho. Sťažovateľovi teda neboli doručené listiny - žaloba s prílohami spolu s výzvou z 12. marca 2018 (č. l. 127), tieto boli doručené spoločnosti Pozemné stavby TTK, s.r.o.; a napriek uvedenému správny súd vo veci rozhodol. Následne správny súd napadnutý rozsudok doručoval sťažovateľovi II. opäť prostredníctvom spoločnosti Pozemné stavby TTK, s.r.o., rovnako ako aj kasačnú sťažnosť sťažovateľa I..
27. Z ďalších procesných úkonov sťažovateľa II., najmä s ohľadom na jeho vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti z 9. augusta 2019 (č. l. 301), ako aj s ohľadom na nahliadnutia do spisového materiálu 4. septembra 2019 a 27. septembra 2019, síce možno mať dôvodné pochybnosti o tom, že sťažovateľ II. o obsahu konania a o procesných úkonoch súdu vedomosť mal a podanie kasačnej sťažnosti sa môže javiť ako účelové, uvedené nemal kasačný súd preukázané.
28. Je nesporné, že napriek tomu, že so sťažovateľom II. správny súd konal, tomuto preukázateľne nedoručoval podania a rozhodnutia, čím mu znemožnil aktívne participovať na konaní, podávať vo veci vyjadrenia a návrhy a účinne sa brániť a hájiť svoje práva. Vzhľadom na uvedené, potom bola sťažnostná námietka sťažovateľa II., že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dôvodná.
29. Kasačný súd podporne odkazuje na svoje rozhodnutie vo veci sp. zn. 1Sžk/40/2019 z 21. januára 2020, predmetom ktorého bol obdobný skutkový a právny stav.
30. Pre úplnosť, vo vzťahu k lehote na podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľom II. kasačný súd uvádza, že vzhľadom na to, že tomuto nebol účinne doručený napadnutý rozsudok správneho súdu, lehota na podanie kasačnej sťaženosti nezačala plynúť (ust. § 443 ods. 1 S.s.p. určuje rozhodnú skutočnosť pre počítanie lehôt), tzn. ku dňu podania kasačnej sťažnosť sťažovateľom II. neuplynula.
31. Napriek tomu, že už uvedené skutočnosti sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho súdu, správny súd v záujme hospodárnosti konania preskúmal aj sťažnostné dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti sťažovateľa I. a konštatuje, že správny súd na vec aplikoval právny predpis v znení ku dňu správneho súdneho prieskumu, ktorý oproti zneniu ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bol novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z., 312/2016 Z. z., 142/2017 Z. z. a 177/2018 Z. z., pričom z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu nevyplýva, ako sa s predmetnou novelizáciou na vec sa vzťahujúceho predpisu vysporiadal a to najmä s akcentom na intertemporálne ustanovenia § 65e a § 65f zákona o posudzovaní.
32. Podľa bodu III. prílohy č. 10 zákona o posudzovaní v znení zákona č. 128/2015 Z. z. - Význam očakávaných vplyvov:
Význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s prihliadnutím najmä na
1. pravdepodobnosť vplyvu, 2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), 3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, 4. veľkosť a komplexnosť vplyvu, 5. trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.
33. Podľa bodu III. prílohy č. 10 zákona o posudzovaní v znení zákona č. 177/2018 Z. z. - Význam očakávaných vplyvov:
Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s prihliadnutím najmä na
1. pravdepodobnosť vplyvu, 2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie), 3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice, 4. veľkosť a komplexnosť vplyvu, 5. predpokladaný začiatok, trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu, 6. povahu vplyvu, 7. kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností, 8. možnosť účinného zmiernenia vplyvu.
34. Absenciou vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu v predmetnej otázke možno konštatovať, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
35. Napriek tomu, že v zmysle ust. § 135 ods. 1 S.s.p. je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, kasačný súd uvádza, že nie je možné absolútne vylúčiť možnosť opätovne vyhodnocovať vplyv navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní, v úprave účinnej v čase rozhodovania správneho súdu. Podľa kasačného súdu, tento záver nemôže byť absolútne udržateľný ani argumentom princípu právnej istoty a legitímneho očakávania, v dôsledku existencie právoplatného rozhodnutia v zisťovacom konaní, pokiaľ toto rozhodnutie nie je vydané v primeranom časovom horizonte v súvislosti s časovým aspektom ďalšieho rozhodovania. K uvedenému viď. bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2019 z 20. mája 2020.
36. Vzhľadom na to, že kasačný súd vyhodnotil tak kasačnú sťažnosť sťažovateľa I., ako aj kasačnú sťažnosť sťažovateľa II., za dôvodné, napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
37. Ďalšími sťažnostnými námietkami sa kasačný súd vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu nezaoberal. Vecné posúdenie by bolo predčasné, kasačný súd by vec posudzoval namiesto správneho súdu a tým by účastníkov konania pripravil o posúdenie veci nižšou súdnou inštanciou.
38. V ďalšom konaní správny súd v prvom rade odstráni všetky identifikované procesné nedostatky, vhodným spôsobom doručí, resp. oboznámi účastníkov konania so všetkými podaniami, ktoré boli vo veci doposiaľ doručené, a tam, kde to je na mieste, umožní sa im vyjadriť.
39. Úlohou správneho súdu bude aj vysporiadať sa s podaním občianskeho združenia Obytná zóna Dombale I. - Ivanka pri Dunaji, zo 16. decembra 2019 (viď. bod 20.), o ktorom kasačný súd v zmysle ust. § 33 a § 448 S.s.p. k § 452 ods. 1 S.s.p. v rámci kasačného konania rozhodnúť nemohol, pričom posúdi, či predmetné podanie je podnetom v zmysle ust. § 33 S.s.p., resp. návrhom na postup podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok k § 25 S.s.p..
40. Vo vzťahu k meritu veci sa správny súd opätovne a podrobne vysporiada so všetkými námietkami účastníkov, vrátane sťažnostnej námietky sťažovateľa I. bližšie popísanej v bode 8., a vec následne právne posúdi, pričom pri aplikovaní na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu (resp. právneho predpisu v rozhodnom znení) bude vec posudzovať aj na základe kritérií stanovených rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2019 z 20. mája 2020.
41. Záverom kasačný súd uvádza, že vzhľadom na rozsah posudzovanej veci, počet účastníkov a množstvo podaní, sa kasačnému súdu javí vhodné podľa § 107 ods. 1 písm. d) S.s.p. na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie.
42. Kasačný súd pre zrozumiteľnosť a v záujme predchádzaniu zámenám a prípadným pisárskym chybám, ponechal v záhlaví tohto rozhodnutia číslovanie účastníkov konania tak, ako ich čísloval správny súd.
43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.