8Sžk/19/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: L.. C. U.-J., L. J. Š. XX, L., právne zastúpenej advokátkou Mgr. Erikou Sojkovou, so sídlom advokátskej kancelárie Bočná 90, Bratislava proti žalovanej: Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, právne zastúpenej advokátkou Mgr. Ivanou Závackou, so sídlom advokátskej kancelárie Havlíčkova 11/A, Bratislava, v konaní o poskytnutí ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej moci, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/204/2016- 59 zo dňa 19. januára 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/204/2016-59 zo dňa 19. januára 2018 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) odmietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej moci, ktorá súvisí s oznámením Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov (ďalej len SK MTP) zo dňa 11.2.2016, ktorým prezidentka SK MTP oznámila žalobkyni, že jej funkcia prezidentky regionálnej komory medicínsko- technických pracovníkov Bratislava (ďalej len RK MTP Bratislava) nikdy nevznikla a preto nemohla byť nikdy prezidentkou RK MTP Bratislava. Z tohto dôvodu ju vyzvala k odovzdaniu dokladov a vecí, ktoré sú majetkom SK MTP.

2. Správny súd pri skúmaní podmienok konania dospel k záveru, že v prejednávanej veci je založený neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý je žaloba neprípustná. V danom prípade ide o spor medzi žalobkyňou, členkou RK MTP Bratislava v pozícii zvolenej prezidentky RK MTP Bratislava a žalovanou SK MTP. Spor súvisí s vyššie uvedeným oznámením SK MTP zo dňa 11.2.2016, v ktoromžalobkyňa videla neoprávnený zásah do svojich práv a povinností ako člena regionálnej komory a jej prezidentky (právo byť volená do orgánov regionálnej komory, ako aj právo na výkon funkcie prezidentky RK MTP).

3. Správny súd uviedol, že žalobou napadnuté oznámenie zo dňa 11.2.2016 vydané orgánom záujmovej samosprávy je spôsobilé zasiahnuť do práv žalobkyne, aby však bolo spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve, musí sa jednať o rozhodnutie vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme (§ 2 ods. 1 SSP). Vo svojej podstate SK MTP predstavuje záujmovú samosprávu (§ 4 písm. c) SSP), ktorej vnútorné pomery upravuje prioritne na základe zákona Štatút SK MTP. Členstvo v SK MTP vzniká na dobrovoľnej báze jej budúcich členov za splnenia ostatných podmienok, pričom člen SK MTP je súčasne členom RK MTP. Vzťahy v komore možno preto považovať za súkromnoprávne, ktoré sa zakladajú aktom súkromnej povahy, a ktoré sledujú vnútorné záležitosti SK MTP. V prejednávanej veci účastníci vystupujú ako súkromnoprávne subjekty, ktoré konajú a rozhodujú na základe Štatútu SK MTP v oblasti záujmov svojich členov, resp. orgánov, čo je oblasť súkromnoprávnej povahy. Rozhodnutia a faktické konania nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú verejný záujem alebo cieľ (s výnimkou oblasti disciplinárneho konania). Z tohto dôvodu žalobou napadnutý zásah nemôže podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko vzťahy medzi SK MTP a jej členmi, resp. medzi SK MTP a RK MTP pri uplatňovaní ich práv a povinností v rámci SK MTP sú vzťahy súkromnoprávnej povahy, na základe ktorých nedochádza k autoritatívnemu výkonu práv v oblasti verejnej správy, ale sa jedná o riešenie vnútorných záležitostí SK MTP. Napadnuté oznámenie, resp. skutočnosti, z ktorých toto oznámenie vychádza, možno preto preskúmať jedine v klasickom občianskoprávnom konaní.

4. Vzhľadom na uvedené, správny súd žalobu z dôvodu, že žalobou napadnutý neoprávnený zásah v podobe oznámenia zo dňa 11.2.2016 nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, odmietol. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

5. Proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a § 440 ods. 1 písm. j) SSP. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Uviedla, že pokiaľ je rozhodovanie orgánov verejnej správy spojené s vrchnostenským charakterom, musí v právnom štáte existovať orgán nezávislý od orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu tým účastníkom, ktorých verejné subjektívne práva boli poškodené alebo dotknuté. Poukázala aj na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrenia, postup orgánov verejnej správy bez rozdielu, či boli vydané v oblasti verejnej správy alebo aj v oblasti súkromno-právnych vzťahov.

6. Podľa žalobkyne aj žalobkyňou napadnuté oznámenie žalovanej, resp. v ňom obsiahnuté konštatovania podliehajú preskúmaniu správnym súdom, keďže sú prejavom vrchnostenského postavenia žalovanej voči žalobkyni, boli výsledkom okamžitého uplatnenia, neboli vyslovené kompetentným orgánom, zákonom predpísanou formou, ani zákonom predpísaným spôsobom. Žalobkyňa nemá možnosť brániť sa voči nim iným spôsobom a boli porušené práva žalobkyne vyplývajúce jej priamo zo zákona č. 578/2004 Z.z. najmä z jeho § 52 ods. 1 písm. a) ale aj z vnútorných predpisov komory a správneho poriadku.

7. Dôsledky konštatovania v napadnutom oznámení žalovaná dodnes uplatnila len voči žalobkyni a až po tom, čo žalobkyňa túto funkciu zastávala takmer celé 3 roky, poukázala, že o neplatnosti volieb nebolo rozhodnuté kompetentným orgánom, zákonom predpísanou formou ani zákonom predpísaným spôsobom.

8. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že v žiadnom občiansko-právnom konaní ani nebolo možné vysloviťnezákonnosť predmetného zásahu žalovanej do práv žalobkyne. Krajský súd ani s jedným z uvedených argumentov žalobkyne sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal. Zdôraznila, že jej zo strany súdu neboli dodnes doručené niektoré podania žalovanej, napr. zo dňa 20.4.2016, prílohy podania žalovanej zo dňa 27.4.2017 a to ani napriek opakovaným písomným žiadostiam žalobkyne. Z tohto dôvodu sa vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom.

9. Z uvedených dôvodov žiadala, aby napadnuté rozhodnutie najvyšší súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadrila žalovaná, žiadala aby kasačná sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná. Žalovaná uviedla, iba v konaniach týkajúcich sa registrácie zdravotníckych pracovníkov, vydávanie licencií, hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka disciplinárneho konania, má komora postavenie orgánu verejnej správy. Podľa názoru žalovanej, krajský súd správne ustálil, že stavovská organizácia nie je pri správe svojich vnútorných záležitostí orgánom verejnej správy. Ďalej uviedla, že vnútorné predpisy a ich vydávanie nie sú činnosťou komory - žalovanej vo verejnom záujme (§ 49 ods. 2 písm. f) v spojení s § 49 ods. 3 zákona 578/2004 Z.z.). Vo veci vydávania vnútorných predpisov, t. j. využitia práva na samosprávu sa postup komory nespravuje správnym poriadkom. Žalobný petit mal znaky občiansko-právnej, negatórnej, satisfakčnej, reštitučnej, žaloby na ochranu osobnosti, zároveň dodal, že žaloba obsahuje skutkové tvrdenia, ktoré by zakladali jej dôvodnosť pre potreby konania podľa CSP na ochranu osobnosti.

III. Konanie pred kasačným súdom

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal uznesenie Krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), odsek 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 442 ods.1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 3 ods. 1 pís. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

13. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnejsprávy.

14. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

15. Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis správne súdy nepreskúmavajú.

16. Podľa § 47a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov z doterajšej Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov sa zriaďuje a) Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, b) Slovenská komora fyzioterapeutov, c) Slovenská komora zubných technikov, d) Slovenská komora ortopedických technikov, e) Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov,

f) Slovenská komora psychológov.

17. Podľa § 47b ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.z. Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov združuje verejných zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, asistentov výživy, dentálne hygieničky, rádiologických technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov, farmaceutických laborantov, masérov, očných optikov, zdravotníckych asistentov, zubných asistentov a sanitárov. (2) Členom Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov sa môže stať fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon povolania verejného zdravotníka, zdravotníckeho laboranta, asistenta výživy, dentálnej hygieničky, rádiologického technika, technika pre zdravotnícke pomôcky, optometristu, farmaceutického laboranta, maséra, očného optika, zdravotníckeho asistenta, zubného asistenta a sanitára a je bezúhonná (§ 38), ak požiada o zápis do zoznamu členov.

18. Podľa § 48 ods. 1 - 3 zákona č. 578/2004 Z.z. komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. (2) Komora je právnická osoba so sídlom v Bratislave. (3) Komora si môže zriadiť regionálne komory, ktorých činnosť upraví vnútorným predpisom komory.

19. Podľa § 49 ods. 1 - 3 zákona č. 578/2004 Z.z. komora plní najmä tieto základné úlohy: a) združuje zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú jej členmi, b) chráni práva a záujmy svojich členov v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania, c) poskytuje svojim členom bezplatné sprostredkovanie odborného, právneho a ekonomického poradenstva v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania, d) sprostredkúva svojim členom v prípade potreby zastupovanie v konaní pred súdmi, orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy vo veciach súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania, e) zastupuje svojich členov v spoločných otázkach dotýkajúcich sa výkonu zdravotníckeho povolania, f) rieši podnety, návrhy a sťažnosti svojich členov v súvislosti s ich právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tohto zákona, g) vedie zoznam svojich členov, h) vedie register podľa príslušného zdravotníckeho povolania a zabezpečuje ich sústavné vzdelávanie, i) vydáva potvrdenia o zápise do registra, j) rozhoduje o doplnení vedomostí sústavného vzdelávania (§ 42 ods. 9), k) poskytuje údaje z registra ministerstvu zdravotníctva na účely štátnych štatistických zisťovaní a na účely vydávania potvrdení podľa osobitného predpisu, 36a) l) zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje svoje regionálne komory, m) rozhoduje o vydaní, dočasnom pozastavení a zrušení licencie (§ 68 až 74), n) kontroluje dodržiavanie povinností členov komory (§ 52 ods. 2), o) rozhoduje o disciplinárnych opatreniach (§ 65 až 67), p) spolupracuje so samosprávnym krajom pri tvorbe verejnej siete, ak je verejná sieť menšia ako minimálna sieť. q) rozhoduje o uložení pokuty (§ 82 ods. 2 a 4), r) vedie register licencií. (2) Komora ďalej a) spolupracuje s príslušným orgánom štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním podmienok na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, b) spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva, s profesiovými združeniami a občianskymi združeniami, odbornými spoločnosťami, vzdelávacími ustanovizňami a s ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami v zdravotníctve a s príslušnými orgánmi členských štátov vo veciach súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania, c) oznamuje ministerstvu zdravotníctva, úradu pre dohľad a príslušným orgánom členských štátov skutočnosti o disciplinárnom konaní alebo iné skutočnosti, ktoré môžu mať závažný vplyv na výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky, ak tieto skutočnosti môžu mať závažný vplyv na výkon zdravotníckeho povolania tejto osoby aj na území príslušného členského štátu, d) zúčastňuje sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výkonomzdravotníckeho povolania a s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, e) vydáva vnútorné predpisy komory, f) vydáva stanoviská k etickým otázkam výkonu zdravotníckeho povolania, g) môže vykonávať podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene v oblasti vzdelávania, vydávania odborných časopisov a publikácií na podporu plnenia svojich úloh a v súlade so svojím postavením, h) vykonáva ďalšie činnosti, ak to ustanovuje zákon, i) rieši podnety, návrhy a sťažnosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, j) navrhuje zástupcov komory do predmetových maturitných komisií v stredných zdravotníckych školách, do skúšobných komisií pri absolventských skúškach v stredných zdravotníckych školách a do skúšobných komisií pri záverečných skúškach v stredných zdravotníckych školách, 36b) k) plní úlohy podľa osobitného predpisu. 36c) (3) Činnosť uvedená v odseku 1 sa považuje za činnosť vo verejnom záujme podľa osobitného zákona. (§ 2 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. )

20. Podľa § 50 ods. 1 - 3 zákona č. 578/2004 Z.z. členstvo v komore vzniká zápisom do zoznamu členov alebo udelením čestného členstva v komore. (2) Člen komory je súčasne členom regionálnej komory podľa územnej pôsobnosti výkonu zdravotníckeho povolania, ak sa regionálna komora zriadila. (3) Členstvo v komore je dobrovoľné.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. člen komory má právo a) voliť a byť volený do orgánov komory a do orgánov príslušnej regionálnej komory, b) využívať odborné, právne a ekonomické poradenstvo vo veciach výkonu zdravotníckeho povolania, c) využívať zastupovanie v konaní pred súdmi alebo inými orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy vo veciach výkonu zdravotníckeho povolania, d) zúčastňovať sa na vzdelávacích aktivitách komory, e) požiadať o poskytnutie pôžičky alebo sociálnej výpomoci z finančných prostriedkov komory.

22. Podľa § 53 zákona č. 578/2004 Z.z. orgány komory sú: a) snem komory, b) rada komory, c) prezídium komory, d) prezident komory, e) disciplinárna komisia komory, f) kontrolný výbor komory. 23. Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. spôsob voľby členov orgánov upraví komora volebným poriadkom.

24. V predmetnej veci kasačný súd poukazuje na to, že predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým správny súd odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu jej neprípustnosti s poukazom na to, že podľa názoru správneho súdu bol založený neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý je žaloba neprípustná s tým, že v danom prípade ide o spor medzi žalobkyňou, členkou RK MTP Bratislava v pozícii zvolenej prezidentky RK MTP Bratislava a žalovanou SK MTP. Spor súvisí s oznámením SK MTP zo dňa 11.02.2016 v ktorom žalobkyňa videla neoprávnený zásah do svojich práv a povinností ako člena regionálnej komory a jej prezidentky - právo byť volená do orgánov regionálnej komory ako aj právo na výkon funkcie prezidentky RK MTP. Uviedol tiež, že napadnuté oznámenie, resp. skutočnosti z ktorých toto oznámenie vychádza, možno preskúmať jedine v občianskom súdnom konaní.

25. Z tohto dôvodu zo strany kasačného súdu s ohľadom na kasačné námietky žalobkyne bolo potrebné posúdenie, či správny súd žalobu s poukazom na uvedené ustanovenie § 98 ods. 1 písm g/ SSP odmietol dôvodne.

26. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že konštatovania v oznámení žalovanej podliehajúpreskúmaniu správnym súdom, boli výsledkom okamžitého uplatnenia, sú prejavom vrchnostenského postavenia žalovanej a nemá inú možnosť brániť sa voči nim iným spôsobom, rovnako namietala nedostatkom dôvodov rozhodnutia vo vzťahu k vyslovenému odmietnutiu žaloby.

27. Žalobkyňa sa tzv.,,zásahovou“ žalobou domáhala, aby súd rozhodol tak, že žalovanej sa zakazuje pokračovať v porušovaní práv žalobkyne, ktoré spočíva v nezákonnom spochybňovaní platnosti voľby žalobkyne do funkcie prezidentky RK MTP Bratislava, konanej dňa 16.3.2013, najmä sa jej zakazuje rozširovať medzi členmi SK MTP ústnou formou ako aj písomnou formou informácie o neplatnosti volieb do orgánov RK MTP Bratislava konaných dňa 16.3.2013. Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku umožniť žalobkyni riadny výkon funkcie prezidentky RK MTP Bratislava v súlade so zákonom č. 578/2004 Z.z. ako aj v súlade s vnútornými predpismi žalovanej, najmä je povinná odovzdať žalobkyni všetky potrebné podklady, a to najmä písomné doklady, vrátene účtovných dokladov, kľúče od priestorov sídla RK MTP Bratislava a pečiatku RK MTP Bratislava. Žalovaná je povinná do 3 dná od právoplatnosti rozsudku zverejniť na svojej internetovej stránke www.sekmtp.sk v sekcii AKTUALITY oznam v nasl. znení: Žalovaná oznamuje svojim členom, že prezidentkou RK MTP Bratislava je aj naďalej žalobkyňa. Poukazovala aj na to, že v kompetencii žiadneho orgánu žalovanej nie je rozhodovať o neplatnosti volieb do orgánov žalovanej.

28. Definícia iného zásahu orgánu verejnej správy je uvedená v § 3 písm. e) Správneho súdneho poriadku - zákona č. 162/2015 Z.z., podľa ktorého sa iným zásahom orgánu verejnej správy rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Obsahom iného zásahu u orgánu verejnej správy je postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované a administratívne konania a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Opätovne však musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Pritom musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté.

29. Najvyšší súd sa stotožňuje s posúdením krajského súdu v tom, že žalovaná vo svojej podstatne predstavuje záujmovú samosprávu, pričom ide o profesijnú resp. stavovskú samosprávnu komoru, ktorá združuje v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. uvedených medicínsko-technických pracovníkov podľa § 47b ods. 1 predmetného zákona, na dobrovoľnej báze (§ 50 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z.). Ide o spor medzi žalobkyňou ako členkou regionálnej komory medicínsko-technických pracovníkov Bratislava (ďalej len RK MTP) v pozícii,,zvolenej prezidentky“ RK MTP Bratislava a žalovanou (právo byť volená do orgánov regionálnej komory, ako aj právo na výkon funkcie prezidentky RK MTP).

30. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/35/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorý v obdobnej veci uviedol, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky už podľa prechádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) účinnej do 30. júna 2016 sa ustálil v názore, že orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej a že na konanie nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum ich rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im vtomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. (porovnaj 6Nds 3/2012, 7Nds 3/2014, 3Nds 1/2016) Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, najvyšší súd posudzoval aj po zmene právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť od 1. júla 2016. V rozhodnutí z 10. októbra 2017 sp. zn. 1KO 33/2017, ktoré bolo prijaté ako judikát pod R 19/2018 vysvetlil, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy a uviedol, že o žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v prvej inštancii vecne príslušný okresný súd. Uvedené právne závery sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci. V pomeroch danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiada o preskúmanie a zrušenie uznesenia členskej schôdze Rady stálych členov poľovníckeho združenia, ktoré je treba považovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo veci zrušenia jeho členstva. Uznesenie členskej schôdze svojou povahou je rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia, nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy). Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je z uvedeného dôvodu vzťahom súkromnoprávnym o ktorom v zmysle ustanovenia § 3 C.s.p. sa koná a rozhoduje v civilnom sporom konaní. Ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nie je možné, keďže sa nejedná o správnu žalobu v zmysle § 177 S.s.p., pretože rozhodnutie orgánu poľovného združenia nie je realizáciou verejnej moci, nesledovalo žiadny verejný cieľ alebo záujem. Ako už bolo spomenuté vyššie zákon č. 247/2009 Z.z. o poľovníctve a ani iný zákon týmto orgánom nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia, priamo neupravuje ani vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami.“

31. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017 „Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Na základe vyššie uvedenej charakteristiky možno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť nevyhnutnú podmienku, a to, aby išlo o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. Tiež je vhodné spomenúť aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 1KO 29/2017 zo dňa 6.6.2017, 1K/19/2018 zo dňa 2. augusta 2018, 1Ko/51/2017 zo dňa 6. februára 2018.

32. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ale podrobnejšie rozobrať, či v predmetnej prejednávanej veci na strane žalovanej SK MTP išlo o konanie vyplývajúce z oprávnenia týkajúceho sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, alebo nie (faktický postup orgánu verejnej správy, resp. záujmovej samosprávy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy). Ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že žalovaná plní najmä tam uvedené základné úlohy, ktoré špecifikuje pod pís. a) až r). Z § 49 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva, že činnosti uvedené v § 49 ods. 1 zákona sa považujú za činnosti vo verejnom záujme podľa osobitného zákona (§ 2 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. )

33. Vnútorné pomery žalovanej upravuje prioritne na základe zákona Štatút SK MTP, voľby do orgánov žalovanej sú upravené Volebným poriadkom SK MTP, pričom uvedené vyplýva z § 49 ods. 2 pís. e) zákona č. 578/2004 Z.z., čo nie je činnosť vo verejnom záujme, nakoľko zákon č. 578/2004 Z.z v § 49 ods. 3 výslovne uvádza, že činnosti vo verejnom záujme sú činnosti uvedené v § 49 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. Štatútom SK MTP (hlava VII.) boli zriadené regionálne komory v zmysle § 48 ods. 3zákona č. 578/2004 Z.z. Spôsob voľby členov orgánov žalovanej ako aj RK MTP upravuje s poukazom na § 54 ods.4 zákona č. 578/2004 Z.z. Volebný poriadok SK MTP, dĺžku funkčného obdobia členov orgánov komory ako aj RK MTP rovnako s poukazom na § 54 ods. 1 zákona určuje Štatút komory. Ide o vnútorné predpisy žalovanej vydané s poukazom na ust. § 49 ods. 2 pís. e) zákona č. 578/2004 Z z.

34. Vzhľadom na uvedené vzťahy, týkajúce sa tzv.,,volebných vecí“ medzi členom žalovanej resp. členkou RK MTP a žalovanou, ak sú upravené s poukazom na § 49 ods. 2 pís. e) zákona č. 578/2004 Z.z. vnútornými predpismi žalovanej, tieto sú súkromnoprávnej povahy, sledujú vnútorné záležitosti SK MTP, nie v oblasti verejnej správy. Účastníci v prejednávanej veci vystupujú ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú a konajú na základe Štatútu a Volebného poriadku v oblasti záujmov svojich členov resp. orgánov, čo je oblasť súkromnoprávnej povahy. Kasačný súd teda konštatuje, že sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaná vystupuje ako osoba súkromného práva a že,,napadnutý postup“ (konanie žalovanej) nebolo vydané v oblasti verejnej správy, ale nestotožnil sa so záverom krajského súdu, ktorý žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol.

35. Kasačný súd k veci uvádza, že postup krajského súdu, ktorý odmietol žalobu sťažovateľky bol nesprávny. Napadnuté oznámenie, resp. skutočnosti z ktorých toto oznámenie vychádza, možno preto preskúmať v klasickom občianskoprávnom konaní (čo nakoniec aj konštatoval krajský súd) je teda súkromnoprávnou záležitosťou, a preto je potrebné postupovať podľa ustanovení C.s.p. a preskúmať uvedený postup žalovanej na základe podanej žaloby v klasickom civilnom konaní. S prihliadnutím na vyššie uvedené kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vec rozhodnúť v naznačenom smere, pričom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).

36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.