UZNESENIE
K. súd W. republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu X.. A. B. a členiek senátu X.. X. E. a X.. S. O. v právnej veci žalobcu: G. domových samospráv, o.z., Y. XX, O., H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: R. úrad G., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, B. 33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Q. G., K. obetí komunizmu 1, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 6. 3. XXXX, č. OU-ZA-R.-XXXX/XXXXXX-XXX, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu S. súdu v G. z X.XX. XXXX, č. k. XXS/XX/XXXX-XX, takto
rozhodol:
K. súd W. republiky uznesenie S. súdu v G. z 1. XX. XXXX, č. k. XXS/XX/XXXX-XX, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
I. S. pred správnym súdom
X. Krajský súd v G. (ďalej len „správny súd“) uznesením z 1. XX. XXXX, č. k. XXS/XX/XXXX-XX, postupom podľa ust. § 98 ods. X písm. f) zákona č. XXX/XXXX Z. z. W. súdny poriadok (ďalej len „W.“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo 6. 3. XXXX, č. OU-ZA-R.-XXXX/XXXXXX-XXX, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Q. G., špeciálny stavebný úrad, odbor dopravy, referát dopravy a IS z XX. XX. XXXX, č. XXXXX/XXXX-XXXX/XXXX/OD/Mo. G. z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Správny súd nemal preukázané splnenie procesnej podmienky podľa § 49 ods. 1 SSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu ustálil, že žaloba bola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom žalobcu
- Q. W., no nie kvalifikovaným elektronickým podpisom povereného člena s právnickým vzdelaním druhého stupňa - X.. J. W.. Podľa názoru správneho súdu pokiaľ malo dôjsť k spísaniu žaloby členomžalobcu s právnickým vzdelaním druhého stupňa, kumulatívne bolo potrebné túto skutočnosť preukázať aj jeho podpisom žaloby. Podpis žaloby potvrdzuje, že ten kto príslušný procesný úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel a overuje totožnosť toho, kto podanie urobil. V danom prípade podpis žaloby nepotvrdzoval skutočnosť, že ju spísal člen žalobcu s právnickým vzdelaním druhého stupňa, lebo ju podpísala iná osoba bez takého vzdelania. V dôvodoch uznesenia poukázal tiež na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. 11. 2019, sp. zn. 4Sžk/24/2019 a sp. zn. 4Sžk/26/2019. Vzhľadom k tomu, že uvedený nedostatok procesnej podmienky sa nepodarilo odstrániť ani po výzve súdu (uznesenie z 13. 10. 2020, č. k. 30S/71/2020-32), súd žalobu odmietol.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia účastníkov konania
3. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. j). Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; a že podanie bolo nezákonne odmietnuté. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalobca namietal prílišný formalizmus správneho súdu pri posudzovaní splnenia podmienky povinného zastúpenia advokátom (§ 49 SSP). Podľa žalobcu skutočnosť, že samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom žalobcu ešte neznamená, že nebola spísaná jej členom X.. J.Š. W., ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo žalobca preukázal priloženým dokladom o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) ako aj poverením člena na spísanie žaloby na jeho zastupovanie. Žalobca navyše v bode 1. ods. 3 podanej žaloby jasne deklaroval, že člen žalobcu podanú žalobu spísal a je oprávnený tak na jej spísanie ako aj zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Kvalifikované právne zastúpenie bolo preukázané predložením dokladu o dosiahnutom vzdelaní a poverenia člena na spísanie žaloby a na zastupovanie žalobcu v konaniach, v ktorých vystupuje ako účastník konania.
5. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.
III. Konanie pred kasačným súdom
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 7. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu správneho súdu o odmietnutí žaloby. Dôvodom odmietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie procesnej podmienky podľa § 49 ods. 1 SSP - stanovujúcej povinnosť zastúpenia advokátom v správnom súdnom konaní, alternatívne tiež výnimky z uvedenej povinnosti.
8. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
9. Kasačný súd preskúmaním súdneho spisu dospel k záveru, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identického sťažovateľa. Kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp. zn. 1Sžk/14/2021 a sp. zn. 4Sžk/10/2021. V uvedených konaniach kasačný súd považoval argumentáciu sťažovateľa zadôvodnú. Vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutia tvoria prejudikatúru v danej veci, kasačný súd postupoval v zmysle § 464 ods. 1 SSP, preto v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza prevzatú časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 5. 2021, sp. zn. 1Sžk/14/2021: „9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ dňa 05.05.2020 doručil krajskému súdu správnu žalobu z 04.05.2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Z bodu 1 ods. 3 správnej žaloby sťažovateľa ďalej vyplýva, že povereným členom na konanie a spísanie žaloby je JUDr. Lukáš Svetlík. Uvedenú skutočnosť sťažovateľ substancoval predložením dokladu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa a dekrétom, ktorým svojho člena, okrem iného, poveril aj spisovaním správnych žalôb a zastupovaním v konaniach, v ktorých vystupuje ako účastník konania.
Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
10. Vzhľadom na prezentované skutočnosti sa kasačný súd stotožnil s námietkou sťažovateľa, že krajský súd v prejednávanej veci postupoval príliš formalisticky, keď správnu žalobu odmietol z dôvodu, že bola podpísaná štatutárnym orgánom, a nie členom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, povereným na jeho zastupovanie.
11. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ predložením dokladu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa a poverovacieho dekrétu pre svojho člena na konanie a spísanie správnej žaloby dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienky obligatórneho právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní (§ 49 ods. 1 SSP). 12. Samotná skutočnosť, že správnu žalobu podpísal a súdu doručil štatutárny orgán sťažovateľa podľa mienky kasačného súdu, bez ďalšieho nezakladá dôvodné pochybnosti o tom, že žalobu spísal a sťažovateľa v konaní zastupuje jeho člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, čo jednoznačne vyplýva z obsahu správnej žaloby z 04.05.2020, predloženého poverovacieho dekrétu sťažovateľa a dokladu povereného člena sťažovateľa o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa.
13. Kasačný súd preto považoval výzvu krajského súdu, aby sťažovateľ predložil správnu žalobu, ktorá bude týmto členom aj podpísaná, za príliš formalistický postup pri skúmaní procesných podmienok, ktorý by mohol mať vplyv na jeho právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
14. V súvislosti s vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžk/24/2019 a sp. zn. 4Sžk/26/2019, na ktoré krajský súd poukazoval, kasačný súd uvádza, že ide o konštatovanie Najvyššieho súdu o splnení podmienok podľa § 449 SSP vo vzťahu k dokumentom, ktoré v konkrétnom prerokúvanom konaní predložil žalovaný, a že nejde o právnu vetu senátu Najvyššieho súdu.“
10. Na základe uvedených právnych názorov kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie postupom podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
11. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vec meritórne prejednať a rozhodnúť (§ 469 SSP). V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
12. Uznesenie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.