UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: VILLA RUSTICA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 44 211 601, právne zastúpený: G. Lehnert, k.s., so sídlom v Bratislave, Budova ORBIS, Rajská 7, IČO: 31 347 762, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, za účasti: T.. D. W., bytom v A., K. X, právne zastúpená : Mgr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/754-KOL z 30. októbra 2013, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. marca 2019 č. k. 1S 1/2014-120 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21. marca 2019 č. k. 1S 1/2014-120 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením z 21. marca 2019 č. k. 1S 1/2014- 120 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie správneho súdu“) zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 30. októbra 2013 č. OU-BA-OVBP2-2013/754-KOL (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“), ktorým Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavy a bytovej politiky zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo 16. júla 2013 č. SU-10428/2758/2013/Ma (ďalej aj ako „rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania“), ktorým Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodla, že pani T.. D. W. nie je účastníčkou konania vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Obytná zóna A. - B., A. - F.“, Obytný súbor „D“, časť D/1 pre navrhovateľa - obchodnú spoločnosť VILLA RUSTICA, s.r.o. (žalobcu v konaní pred správnym súdom). Správny súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, ktorým bolo rozhodnuté, že pani T.. D. W., nie je účastníčkou konania vo veci vydaniaúzemného rozhodnutia na stavbu „Obytná zóna A. - B., A. - F.“, Obytný súbor „D“, časť D/l, pre navrhovateľa obchodnú spoločnosť VILLA RUSTICA, s.r.o.
3. Ďalej správny súd uviedol, že v obdobnej veci zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR a vyslovil právny názor v uznesení z 25. januára 2018 sp. zn. 7Sžo 21/2016. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je, alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi, trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka konania stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba (resp. osoby), domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby správny súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne, či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP, keďže neexistuje spôsobilý predmet prieskumu a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na ustanovenie § 179 SSP, za predpokladu zachovania lehoty.
4. Správny súd ďalej uviedol, že dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t. j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013 sp. zn. 6Sžp 6/2012).
5. Po preskúmaní súdneho spisu správny súd dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci, rozhodnutia o umiestnení stavby zo 6. júna 2013 č. SU- 8101/2032/2013/U-6/Ma v spojení s rozhodnutím z 3. februára 2014 č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL, v rámci ktorého sa rozhodovalo o priznaní účastníctva pani T.. D. W., sa predmetné správne konanie právoplatne skončilo, čím z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadol spôsobilý predmet konania
- rozhodnutie správneho orgánu o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní stratilo povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník.
6. Správny súd ďalej uviedol, že nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, resp. nie je účastníkom správneho konania a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pani T.. D. W. vstúpi, resp. nevstúpi ako účastník doprebiehajúceho správneho konania, zanikla. Záverom správny súd uviedol, že rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby zo 6. júna 2013 č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma bolo na základe odvolania pani T.. D. W. potvrdené rozhodnutím žalovaného z 3. februára 2014 č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL, ktoré bolo pani T.. D. W. doručené 10. februára 2014 a proti ktorému následne aj realizovala svoje právo účastníčky správneho konania podaním žaloby na správny súd 11. apríla 2014, konanie je vedené na správnom súde pod sp. zn. 5S 77/2014, v ktorom správny súd rozhodne o dôvodnosti podanej žaloby pani T.. D. W..
7. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
8. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcu“), v ktorej sa domáhal aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, keď správny súd mal rozhodnúť na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že nesprávne právne posúdenie správneho súdu spočíva v tom, že rozhodnutie o účastníctve pani T.. D. W. v konaní o umiestnení stavby má aj po jeho právoplatnom skončení význam, avšak v danom prípade pre konanie, ktoré nasleduje po právoplatne skončenom konaní, a teda naďalej existuje spôsobilý predmet konania. Pani T.. D. W. totiž napadla správnou žalobou na správnom súde rozhodnutie z 3. februára 2014 č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o umiestnení stavby zo 6. júna 2013 č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma. Predmetné súdne konanie je vedené na správnom súde pod sp. zn. 5 S 77/2014. V danom prípade tak pani T.. D. W. naďalej vykonáva práva, ktoré odvodzuje od účastníctva v konaní o umiestnení stavby aj napriek tomu, že predmetné konanie o umiestnení stavby bolo právoplatne skončené, a to na základe rozhodnutia žalovaného, ktorým jej bolo, podľa názoru žalobcu, nezákonne priznané postavenie účastníčky predmetného územného konania a ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Súdne konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 5S 77/2014, v ktorom sa pani T.. D. W. domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby bolo prerušené až do právoplatného skončenia tejto veci. Je teda zrejmé, že od rozhodnutia tejto veci je závislé aj rozhodovanie v ďalšom súdnom konaní, keďže v prípade, že by súd v tomto konaní zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že pani T.. D. W. nie je účastníčkou konania o umiestnení stavby, tak by pani T.. D. W. po opätovnom rozhodnutí správneho orgánu, ktorý by zohľadnil záväzný právny názor správneho súdu, nebola aktívne legitimovaná na podanie správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 SSP.
10. Pokiaľ ide o závery Najvyššieho súdu SR v uznesení z 25. januára 2018 sp. zn. 7Sžo 21/2016, na ktoré poukazuje správny súd v napadnutom rozhodnutí, žalobca sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje, avšak má za to, že ich nemožno použiť na prejednávanú vec. V uvedenej veci sa osoba domáhala postavenia účastníka konania, nekonalo sa s ňou ako s účastníkom správneho konania, a táto osoba následne aj podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutí, ktorými jej nebolo priznané postavenie účastníka správneho konania. V takomto prípade by nepochybne priznanie jej účastníctva v právoplatne skončenom správnom konaní stratilo akýkoľvek význam, keďže táto osoba už nemala možnosť „zapojiť“ sa do správneho konania, a teda by nemala možnosť reálne uplatňovať práva vyplývajúce z účastníctva konania. Navyše, Najvyšší súd SR poukázal v tejto súvislosti aj na postup podľa ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (v súčasnosti ustanovenia § 179 SSP). V prejednávanej veci sa však s pani T.. D. W. konalo ako s účastníčkou územného konania a ochrany svojich práv sa nedomáha v tomto súdnom konaní osoba, ktorej nebolo priznané postavenie účastníka správneho konania, ale osoba, ktorá tvrdí, že pani T.. D. W. bolo nezákonne priznané postavenie účastníčky konania, čím došlo k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu. V prípade nepriznania účastníctva pani T.. D. W. by totiž pani T.. D. W. nebola oprávnená podať odvolanie proti rozhodnutiu o umiestnení stavby a zároveňby ani nebola aktívne legitimovaná na podanie správnej žaloby, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Ide teda podľa žalobcu o zjavne odlišnú situáciu, a preto podľa názoru žalobcu nie je na mieste použiť závery z uznesenia Najvyššieho súdu SR.
11. Žalobca záverom zdôraznil, že spôsobilý predmet konania by mal byť hodnotený aj s prihliadnutím na osobu, ktorá sa domáha súdnej ochrany, a keďže v danom prípade sa domáha ochrany osoba, pre ktorú má rozhodnutie v tejto veci aj po právoplatnom skončení správneho konania reálny význam, nie je daný dôvod na zastavenie konania v tejto veci. Rozhodnutie v tejto veci môže reálne ovplyvniť okruh účastníkov konania aj keď nie na účely samotného správneho konania, ale na účely prebiehajúceho súdneho konania vedeného na správnom súde pod sp. zn. 5S 77/2014. Po meritórnom rozhodnutí v tejto veci by malo byť zrejmé, čí pani T.. D. W. mala alebo nemala postavenie účastníčky konania o umiestnení stavby, a teda či je alebo nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby, ktorá je prejednávaná na správnom súde pod sp. zn. 5S 77/2014. Z pohľadu žalobcu má teda význam, aby správny súd meritórne vo veci rozhodol, keďže si aj naďalej pani T.. D. W. uplatňuje práva vyplývajúce jej z účastníctva v konaní o umiestnení stavby, hoci na to podľa názoru žalobcu nie je oprávnená.
12. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril listom zo 16. mája 2019 a uviedol, že má za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správnej právnej úvahy a v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožňuje sa dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti. Žalovaný považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a preto navrhuje, aby bola kasačná sťažnosť žalobcu zamietnutá.
13. Podľa ustanovenia § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a) SSP v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 SSP a ustanovenie § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 SSP, ustanovenia § 441 SSP a ustanovenia § 453 SSP a postupom podľa ustanovenia § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením §147 ods. 2 SSP a s ustanovením § 452 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
15. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 30. októbra 2013 č. OU-BA-OVBP2-2013/754-KOL, ktorým Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavy a bytovej politiky zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo 16. júla 2013 č. SU- 10428/2758/2013/Ma, ktorým Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodla, že pani T.. D. W. nie je účastníčkou konania vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Obytná zóna A. - B., A. - F.“, Obytný súbor „D“, časť D/1 pre navrhovateľa - obchodnú spoločnosť VILLA RUSTICA, s.r.o. (žalobcu v konaní pred správnym súdom).
16. V prejednávanej veci sa žalobca - obchodná spoločnosť VILLA RUSTICA, s.r.o., pôvodne navrhovateľ v konaní o umiestnení stavby „Obytná zóna A. - B., A. - F.“, Obytný súbor „D“, časť D/1, domáha správneho súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavy a bytovej politiky zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo 16. júla 2013 č. SU-10428/2758/2013/Ma, ktorým Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodla, že pani T.. D. W. nie je účastníčkou konania vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby, za situácie, keď sa konanie o umiestnení stavby právoplatne skončilo (21. februára 2014) po podaní žaloby v prejednávanejveci, vydaním rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky z 3. februára 2014 č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Dúbravka o umiestnení stavby zo 6. júna 2013 č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma.
17. Sporným vo veci je, či správny súd za skutkových a právnych okolností, o aké sa jedná vo veci samej, postupoval správne, keď zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 30. októbra 2013 č. OU-BA-OVBP2-2013/754-KOL, ktorým Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavy a bytovej politiky zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo 16. júla 2013 č. SU-10428/2758/2013/Ma, ktorým Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodla, že pani T.. D. W. nie je účastníčkou konania vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby z dôvodu, že odpadol spôsobilý predmet konania, keď sa predmetné konanie o umiestnení stavby už právoplatne v priebehu správneho súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného skončilo.
18. Kasačný súd po oboznámení sa s uznesením Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2018 sp. zn. 7Sžo 21/2016 ako aj s uznesením Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013 sp. zn. 6 Sžp 6/2012, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny súd, konštatuje, že v oboch veciach Najvyšší súd SR rozhodoval za skutkovo a právne odlišných situácií ako je prejednávaná vec, keď sa ochrany v správnom súdnictve domáhali osoby, ktorým žalobou napadnutými rozhodnutiami nebolo priznané postavenie účastníka v správnom konaní (v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby a v konaní o povolenie zmeny povoleného dobývacieho ložiska). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2012 sp. zn. 5Sžp 31/2012. Najvyšší súd SR vo všetkých uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že ak sa správnou žalobou domáha osoba, ktorej nebolo priznané rozhodnutím v správnom konaní postavenie účastníka konania, správneho súdneho prieskumu tohto rozhodnutia po tom, čo bolo už dané správne konanie právoplatne skončené, odpadol spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu rozhodnutia o účastníctve v tomto správnom konaní. Uvedený právny názor bol už novšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR v uznesení z 23. apríla 2020 sp. zn. 6Sžk 4/2019 spochybnený.
19. Podľa názoru kasačného súdu je potrebné vždy v každom jednotlivom prípade (pri posudzovaní konkrétnych skutkových a právnych okolností veci) zisťovať a vyhodnocovať či procesným rozhodnutím o účastníctve v správnom konaní, keď je samostatným predmetom správneho súdneho prieskumu, mohli byť porušené alebo priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. V prípade ak tomu tak je, rozhodnutie o účastníctve v správnom konaní nemožno vylúčiť zo správneho súdneho prieskumu s odkazom na ustanovenie § 7 písm. e) SSP.
20. V prejednávanej veci kasačný súd musí prisvedčiť žalobcovi, že správny súdny prieskum rozhodnutia o účastníctve pani T.. D. W. v konaní o umiestnení stavby, má aj po právoplatnom skončení tohto konania o umiestnení stavby význam, keďže týmto rozhodnutím sú priamo dotknuté práva, resp. právom chránené záujmy žalobcu, keď pani T.. D. W., ako účastníčka právoplatne skončeného konania o umiestnení stavby napadla správnou žalobou na správnom súde rozhodnutie z 3. februára 2014 č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o umiestnení stavby zo 6. júna 2013 č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma. Predmetné správne súdne konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 77/2014.
21. V tejto súvislosti možno poukázať aj na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR z 21. októbra 2008 č. k. 8As 47/2005-86, podľa ktorého pre vylúčenie veci zo správneho súdneho prieskumu je potrebné výslovné ustanovenie zákona, pričom výnimky z tohto pravidla majú byť vykladané zužujúcim spôsobom a pokiaľ je sporné, či sa na rozhodnutie orgánu verejnej správy vzťahuje kompetenčná výluka, je potrebné zvoliť výklad maximálne dbajúci na zachovanie práva na prístup k súdu. Podľa názoru kasačného súdu nemožno na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 7 písm. e) SSP, keď rozhodnutie o účastníctve v územnom konaní mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nakoľko pani T.. D. W., ktorej bolo rozhodnutím žalovaného v konečnom dôsledku priznané postavenie účastníčky konania o umiestnení stavby, z tohto svojho postavenia uplatňuje svojepráva, ktorými priamo zasahuje do právnej sféry žalobcu. Správny súd tiež napadnutým rozhodnutím odňal žalobcovi právo na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoré by žalobcovi vzniklo v prípade, ak by bol v tomto správnom súdnom prieskume úspešný. Ak preto správny súd bez ďalšieho vylúčil zo súdneho prieskumu procesné rozhodnutie o účastníctve v územnom konaní, o aké sa jedná vo veci samej, odňal v rozpore so zákonom žalobcovi právo podrobiť toto rozhodnutie správnemu súdnemu prieskumu a vec nesprávne právne posúdil.
22. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP a preto uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21. marca 2019 č. k. 1S 1/2014-120 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 SSP na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že správny súd vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 467 ods. 3 SSP).
23. Napokon, kasačný súd dáva správnemu súdu do pozornosti, že súčasťou administratívneho spisu nie je originál rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo 16. júla 2013 č. SU- 10428/2758/2013/Ma, ktorým Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodla, že pani T.. D. W. nie je účastníčkou konania vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.