ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ Mestská časť Bratislava - Rusovce, so sídlom Vývojová 8, 851 10 Bratislava, 2/ G.. W.. S.. C. V., G.., bytom M. XX, XXX XX J. a 3/ W., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2015/059867/SIA/V/SEA z 23. septembra 2015 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/80/2017-121 z 19. novembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/80/2017-121 z 19. novembra 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, Odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-BA-OSZP3-2015/059867/SIA/V/SEA z 23. septembra 2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/80/2017-121 z 19. novembra 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2015/059867/SIA/V/SEA z 23. septembra 2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný s poukazom na ust. § 7 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) na základe oznámenia o strategickom dokumente, ktorý predložil obstarávateľ Mestská časť Bratislava - Rusovce, po ukončení zisťovacieho konania rozhodol, že navrhovaný strategický dokument „Územný plán zóny Rusovce - sever“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutiazistil, že obstarávateľ, Mestská časť Bratislava - Rusovce, v zastúpení starostom Dušanom Antošom, 26. júna 2015 predložil Okresnému úradu Bratislava podľa § 5 zákona č. 24/2006 Z. z. oznámenie o strategickom dokumente „Územný plán zóny Rusovce - sever“. K oznámeniu o strategickom dokumente bol priložený aj návrh strategického dokumentu, ktorý spracoval W.. S.. K. K. v júni 2015. Riešené územie sa nachádza v Bratislavskom kraji, v okrese Bratislava V, v mestskej časti Bratislava - Rusovce, k. ú. O.. Zo severnej strany je vymedzené poľnou cestou, lemovanou porastom, zo západnej strany poľnou cestou pred existujúcou zástavbou rodinných domov, z južnej strany predĺženou západo- východnou líniou na severnom okraji záhradkárskej osady až po štátnu cestu 1/2 a severnou vetvou Irkutskej ulice. Z východnej strany je riešené územie vymedzené tokom Rusovského kanála. Návrh strategického dokumentu „Územný plán zóny Rusovce - sever“ je riešený v jednom variantnom riešení. Hlavným cieľom riešenia územného plánu zóny je spresnenie koncepcie funkčného využitia a priestorového usporiadania územia pre potreby bývania v rodinných domoch, so zastúpením nevyhnutnej občianskej vybavenosti, športu a rekreácie. Predpokladaný rozvoj by mal harmonicky nadväzovať na existujúcu zástavbu rodinných domov na západnom okraji predmetného územia. Po obidvoch stranách príjazdovej komunikácie z Bratislavy - štátnej cesty 1/2 by mala byť zastúpená zmiešaná funkcia bývania a občianskej vybavenosti. Vo východnej časti riešeného územia bude prechádzať malopodlažná zástavba obytného územia do funkcie rekreácie v prírodnom prostredí, čím sa dosiahne priame napojenie k Rusovskému kanálu i k lužnému lesu. Žalovaný vyhodnotil, že oznámenie o strategickom dokumente „Územný plán zóny Rusovce - sever“ svojimi parametrami podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. podlieha zisťovaciemu konaniu o posudzovaní vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, ktoré príslušný orgán vykonal podľa § 7 tohto zákona. V rámci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie príslušný orgán doručil oznámenie o strategickom dokumente podľa § 6 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. na zaujatie stanoviska dotknutým orgánom, schvaľujúcemu orgánu a dotknutej obci a zverejnil ho na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/uzemny-plan-zony- rusovce-sever. Dotknuté orgány k strategickému dokumentu zaujali stanoviská a ich pripomienky a námietky sú zapracované do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Mestská časť Bratislava - Rusovce v liste č. MÚ/R-2788/2015 zastáva názor, že územný plán zóny nemá byť predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že územný plán zóny nezavádza nijaké nové funkčné plochy ani činnosti, len spresňuje podmienky funkčného využitia plôch stanovené územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy z r. 2007, ktorý bol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, preto by ďalšie posudzovanie toho istého funkčného využitia na tých istých plochách bolo duplicitné a nehospodárne. K návrhu strategického dokumentu mali pripomienky G.. W.. S.. C. V., W.. Ľ. I., G.., ktoré sú odcitované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a podľa názoru správneho súdu sa žalovaný s nimi aj náležite a riadne vysporiadal. Prevažná časť námietok je vo všeobecnej rovine, nie sú konkrétne, nevyjadrujú v čom spočíva konkrétne pochybenie, resp. vytýkaný problém. Napr. námietka, že dokument nerešpektuje ÚPN BA jasne definujúci funkčné plochy v území, je nekonkrétna a všeobecná. Taktiež nie je zrejmé na základe akých podkladov, právnych noriem, resp. technických noriem ďalší účastníci dospeli k svojmu záveru a na jeho základe potom formulovali svoju námietku. Taktiež záver týchto námietok, cit.: „Predložený dokument nie je akceptovateľný a je potrebné ho zásadne prerobiť, a to nie len v polohe koncepčnej, ale aj formálnej. Je chybou a porušením zákona, že sa nepredkladá na posúdenie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, ako o tom hovorí Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších úprav, t. j. vo variantoch konceptu“; je len vo všeobecnej rovine. Podľa názoru správneho súdu žalovaný sa námietkami dotknutej verejnosti riadne zaoberal, zodpovedným spôsobom si vyžiadal k nim stanovisko aj od obstarávateľa. Žalovaný tak prijal záver, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, ktoré nepoukázali na zhoršenie kvality životného prostredia, nebolo možné vyhovieť pripomienke uvedenej v závere stanoviska. Oslovené orgány verejnej správy nemali zásadné pripomienky ani výhrady k návrhu strategického dokumentu, preto príslušný orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pripomienkami dotknutej verejnosti je potrebné sa zaoberať aj pred schválením strategického dokumentu a tie, ktoré majú oporu v zákone do neho zapracovať. Podľa názoru správneho súdu žalovaný dodržal všetky podmienky ustanovené v § 7 zákone č. 24/2006 Z. z. a po vyhodnotení, že dotknuté orgány verenej správy nemali zásadné pripomienky ani výhrady k návrhu strategického dokumentu, a že námietky dotknutej verejnosti je potrebné zohľadniť, respektíve je potrebné sa nimi zaoberať aj predschválením strategického dokumentu, a tieto ak majú oporu v zákone do neho zapracovať; postupoval zákonným spôsobom keď rozhodol, že navrhovaný strategický dokument „Územný plán zóny Rusovce
- sever“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom orgánu verejnej správy a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, nevybočilo zo zákonného rámca a úsudok orgánu verejnej správy je v súlade s logickým a racionálnym uvažovaním.
3. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p. a žalovanému napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli. Ďalším účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal podľa § 169 S.s.p., pretože im nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im správny súd uložil.
4. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie.
5. Sťažovateľ v odôvodnení kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd sa vôbec nevysporiadal s jeho žalobnou argumentáciou a na konkrétne námietky mu nedal žiadnu odpoveď. Sťažovateľ uviedol, že sa v podanej žalobe pomerne rozsiahlou argumentáciou zaoberal konkrétnymi pripomienkami dotknutej verejnosti ohľadom dopravy (17.1.10. a 17.1.6. preskúmavaného rozhodnutia), ktoré nie sú všeobecné a nesporne sú pripomienkami týkajúcimi sa vplyvu posudzovaného dokumentu na životné a prostredie. Týmto pripomienkam nevenoval žiadnu pozornosť nielen žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, ale ani správny súd v napadnutom rozsudku. Správny súd v súvislosti so vznesenými pripomienkami dotknutej verejnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prevažná časť týchto námietok je vo všeobecnej rovine, nie sú konkrétne, nevyjadrujú v čom spočíva konkrétne pochybenie, resp. problém, pričom ako príklad správny súd uviedol zo všetkých trinástich pripomienok dotknutej verejnosti len jednu jedinú pripomienku, a to hneď prvú (17.1.1. preskúmavaného rozhodnutia), ktorú vyhodnotil tak, že je nekonkrétna a všeobecná. V tejto súvislosti považoval sťažovateľ za potrebné jednak poukázať ako aj zdôrazniť, že tak, ako úlohou prokuratúry, ani úlohou správneho súdu nie je domýšľať dôvody, pre ktoré žalovaný rozhodol vo veci tak, ako rozhodol. To znamená, že správny súd nie je ani oprávnený dopĺňať vecnú argumentáciu rozhodnutia žalovaného, a to práve z toho dôvodu, že bolo povinnosťou žalovaného náležite odôvodniť svoje preskúmavané rozhodnutie. Z preskúmavaného rozhodnutia však nie je vôbec zrejmé ako, resp. či vôbec žalovaný pripomienky verejnosti posudzoval a ak áno, prečo ich vyhodnotil tak, že strategický dokument nemá pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie. Sťažovateľovi preto nie je ani zrejmé, na základe čoho dospel správny súd k záveru, že žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie vo vzťahu k cit. prvej námietke preto, lebo ju mal za nekonkrétnu a všeobecnú, resp. že väčšinu týchto pripomienok (avšak bez ich bližšej konkretizácie a vysvetlenia zo strany správneho súdu) by mal mať žalovaný za všeobecné a nekonkrétne. Posúdenie prvej ako aj ďalších dvanástich námietok dotknutej verejnosti v preskúmavanom rozhodnutí, t. j. z akého dôvodu sú pre posudzovanie strategického dokumentu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bezpredmetné, zo strany žalovaného v predmetnom rozhodnutí totiž úplne absentuje. Z toho dôvodu sťažovateľovi ani nie je zrejmé, na základe čoho správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa námietkami dotknutej verejnosti riadne zaoberal. To, že si žalovaný vyžiadal k pripomienkam dotknutej verejnosti stanovisko obstarávateľa strategického dokumentu sťažovateľ nespochybňuje a ani nikdy nespochybňoval. Je to však jediné, čo žalovaný vo vzťahu k týmto vzneseným pripomienkam urobil. Žalovaný totiž následne v preskúmavanom rozhodnutí už len odcitoval vznesené námietky dotknutej verejnosti, ako aj poskytnuté stanovisko obstarávateľa strategického dokumentu a bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia, t. j. bez akéhokoľvek vlastného vysporiadania sa s týmito konkrétnymi trinástimi pripomienkami, opísal zákonné znenie časti ust. § 4 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o tom, že strategický dokument nemá„pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie“. Pokiaľ ide o názor správneho súdu ohľadom toho, že všeobecný je aj záver pripomienok vznesených dotknutou verejnosťou, sťažovateľ považoval za potrebné uviesť, že tento záver, vytrhnutý z konceptu, sa môže sám osebe javiť všeobecný, avšak je ho potrebné vykladať v spojení so vznesenými pripomienkami, na ktoré nadväzuje a je ich výsledným zhrnutím. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažovateľ konštatoval, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a zjavne neodôvodnený, a to z dôvodu rozporu právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaného prípadu s pravidlami formálnej logiky a absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky vyvstávajúce z podanej žaloby a súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Sťažovateľ mal tiež za to, že správny súd k právnemu záveru o dostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, t. j. odôvodnení, ktoré je v súlade s ust. § 7 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., dospel na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalovaný v správnym súdom stanovenej lehote svoje právo nevyužil a ku kasačnej sťažnosti sa nevyjadril.
7. Účastník 1/ (Mestská časť Bratislava - Rusovce) vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny a súčasne, zhodne s právnym názorom správneho súdu, mal za to, že žalovaný dodržal všetky podmienky ustanovené v § 7 zákona č. 24/2006 Z. z.. Účastník mal za to, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o tom, že navrhovaný strategický dokument „Územný plán zóny Rusovce - sever“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Účastník tiež považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie v súlade s príslušnými osobitnými predpismi, ktoré vymedzujú právomoc a pôsobnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 8. Účastníci 2/ a 3/ v spoločnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli, že sa s obsahom kasačnej sťažnosti stotožňujú a navrhli, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. apríla 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
10. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
11. Zásadnou otázkou, ktorá bola predmetom tak konania pred správnym súdom, ako aj predmetom kasačného konania, je posúdenie náležitosti preskúmavaného rozhodnutia, a to jeho odôvodenie - vo vzťahu k námietkam zainteresovanej verejnosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že tento považoval preskúmavané rozhodnutie vo vzťahu k námietkam zainteresovanej verejnosti za náležite odôvodnené.
12. Kasačný súd úvodom uvádza, že odôvodnenie predstavuje podstatnú obsahovú náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu, ktorá plní viacero funkcií. Jednou z hlavných úloh je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, a to posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania. Ďalšou významnou funkciou je funkcia kontrolná, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie následne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov.
13. Relevantná časť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k námietkam zainteresovanej verejnosti je obsiahnutá na str. 7-8, bod 17. (17.1.1-17.1.13), ktorých obsahom je doslovná citácia námietok zainteresovanej verejnosti (účastníka 2/ a 3/), s nasledujúcim stanoviskom - str. 9, 2. odsek, cit.: „Príslušný orgán si k pripomienkam dotknutej verejnosti vyžiadal od obstarávateľa jeho stanovisko, ktoré je uvedené v časti Doplňujúce informácie v zmysle konzultácií podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní pod písm. B. Na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, ktoré nepoukázali na zhoršenie kvality životného prostredia, nebolo možné vyhovieť pripomienke uvedenej v závere stanoviska. Oslovené orgány verejnej správy nemali zásadné pripomienky ani výhrady k návrhu strategického dokumentu, preto príslušný orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pripomienkami dotknutej verejnosti je potrebné sa zaoberať aj pred schválením strategického dokumentu a tie, ktoré majú oporu v zákone do neho zapracovať.“ Žalovaný následne cituje ust. § 6a ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. (str. 9, 3. odsek). Odkazované stanovisko obstarávateľa je doslovne citované na str. 9 posledný odsek, bod B) až str. 11 prvý odsek.
14. Po dôkladnom preskúmaní relevantnej časti predmetného rozhodnutia je kasačný súd (a contrario k záverom správneho súdu) nútený konštatovať, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia venoval pozornosť výlučne zosumarizovaniu skutkových zistení, spolu s citáciou stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, bez bližšej špecifikácie myšlienkových pochodov a správnej úvahy, na základe ktorej dospel k samotnému výroku daného rozhodnutia, čo sa v kontexte prejednávanej veci prejavilo najmä tak, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí len odcitoval vznesené námietky dotknutej verejnosti, ako aj poskytnuté stanovisko obstarávateľa strategického dokumentu (účastník 1/) a bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia, t. j. bez akéhokoľvek vlastného vysporiadania sa s týmito konkrétnymi trinástimi pripomienkami, opísal zákonné znenie časti ust. § 4 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o tom, že strategický dokument nemá pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.
15. Kasačný súd zdôrazňuje, že aj keď vyjadrenie obstarávateľa k námietkam zainteresovanej verejnosti v predmetnej veci možno považovať za vyčerpávajúce, obstarávateľ nie je oprávnený posudzovať a vyhodnocovať tieto námietky. Orgánom oprávneným vyhodnotiť tieto námietky je v predmetnej veci žalovaný, pričom vyjadrenie obstarávateľa k námietkam zainteresovanej verejnosti slúži len ako podkladový materiál. Aj v prípade, pokiaľ by sa žalovaný s vyjadrením obstarávateľa k námietkam zainteresovanej verejnosti stotožnil v celom rozsahu, tento ho nemôže nekriticky prevziať bez toho, aby k jednotlivým námietkam zaujal náležité stanovisko (vysporiadal sa s nimi). V predmetnej veci však nemožno skonštatovať ani len, že by sa žalovaný s vyjadrením obstarávateľa k námietkam zainteresovanej verejnosti stotožnil, keď tento citované vyjadrenie vo svojom rozhodnutí uviedol v doslovnom znení bez akéhokoľvek právneho alebo iného záveru, z ktorého by bolo možné vyvodzovať kauzalitu medzi právnym názorom obstarávateľa a žalovaného.
16. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preto jednoznačne absentuje vlastná správna úvaha, v rámci ktorej by konkretizoval spôsob, akým boli z jeho strany vyhodnotené námietky zainteresovanej verejnosti a v nich obsiahnuté argumenty, ktoré pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom sťažovateľa, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.
17. Vzhľadom na to, že kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, ktorý záver korešponduje so žalobnými dôvodmi sťažovateľa, v zmysle ust. § 462 ods. 2 a § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. zmenil kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie správneho súdu a zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie bez toho, aby sa bližšie zaoberal sťažnostnými dôvodmi smerujúcimi čo do nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu.
18. V ďalšom konaní žalovaný vo veci opätovne rozhodne, pričom v odôvodnení novo vydaného rozhodnutia sa podrobne a precízne vysporiada s námietkami zainteresovanej verejnosti. Pokiaľ žalovanýmieni do svojich záverov prevziať skutočnosti uvádzané obstarávateľom vo vyjadrení k námietkam zainteresovanej verejnosti, je potrebné, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, s ktorými vyjadreniami, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa žalovaný stotožnil. Žalovaný zohľadní tiež skutočnosti, ktoré vyplynuli z vyjadrení účastníkov v rámci správneho súdneho prieskumu.
19. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 k § 170 písm. c) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.