8Sžk/10/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie SAGITARIUS, IČO: 42 403 324, so sídlom Bratislavská č. 29, Trnava, právne zastúpeného JUDr. Jiří Choutka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Pozemkový a lesný odbor so sídlom Námestie sv. Anny č. 7, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - opatrení žalovaného č. OU- N- LO-2016/007680 a č. OU-TN-PLO- 2016/007678, obe zo dňa 8. marca 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalobcu ) proti Uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11 S/116/2016-100 zo dňa 21. novembra 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/116/2016-100 zo dňa 21. novembra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ako správny súd alebo krajský súd) odmietol žalobu žalobcu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s ustanovením § 7 písm. b/ SSP. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že správny súd pri skúmaní podmienok konania zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a ustálil, že žaloba je neprípustná. Zistil, že žalobca sa domáhal prieskumu oznámenia, informácie o zamýšľanom zámere správneho orgánu, kde správny orgán informuje účastníkov konania o jeho zisteniach. Uvedené oznámenie nebolo opatrením správneho orgánu a nie je preskúmateľné súdom, nakoľko nedochádza k priamemu dotyku na právach a povinnostiach žalobcu. Informácia správneho orgánu preto nie je spôsobilým predmetom žaloby. Ďalej poukázal na to, že žalobca vyjadrením zo dňa 19.09.2016 žiadal o opravu chýb v písaní a podaním zo dňa 21.12.2016 o zmenu petitu, ktorým sa domáhal preskúmania zrušenia iných správnych aktov správnych orgánov ako tých, čo boli označené v pôvodnej žalobe. Žaloba žalobcu súdu bola doručená dňa 06.05.2016 a žiadosťo opravu chyby a o zmenu petitu žaloby je až zo dňa 19.09.2016, resp. 21.12.2016, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby. Správny súd preto v rámci riešenia predbežnej otázky nemohol pripustiť zmenu žaloby tak, aby táto smerovala voči novým opatreniam, ktoré boli návrhom na opravu chyby alebo návrhom na zmenu petitu napadnuté oneskorene. Vzhľadom na uvedené, správny súd žalobu z dôvodu, že napadnuté oznámenia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu odmietol.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

3. Proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu bola podaná kasačná sťažnosť zo strany sťažovateľa (pôvodne žalobcu). Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodu toho, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/ SSP a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na §440 ods. 1 písm. g/ SSP.

4. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že v žalobe vymedzil žalobný petit tak, že žiadal konajúci súd, aby opatrenie Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č.OU-TN-PLO- 2016/007678-003 a OU-TN-PL-2016/007678-006 zo dňa 08.03.2016, ktorým zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru poľovníckou spoločnosťou Istebník, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že síce v žalobe označil nesprávne číslo listu opatrenia, no zo samotnej obsiahlej a podrobnej žaloby je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a to preskúmania opatrenia po 1/ ktorým bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru poľovníckou spoločnosťou Istebník a po 2/ opatrenia, ktorým bola nezaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a žalobcom.

5. Uviedol, že svoj žalobný návrh iba opravil v zjavných chybách v písaní, s tým, že aj naďalej žiadal preskúmať opatrenia žalovaného o evidencii / neevidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru Istebník. To znamená, žiadal žalobou preskúmať tie isté opatrenia žalovaného vo veci evidencie a neevidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Istebník. Poukázal na to, pokiaľ žiadal opraviť chyby v písaní, v inom označení čísla listu opatrenia o ktorom sa dozvedel až z vyjadrenia žalovaného, v konečnom dôsledku petit žaloby nebol zmenený. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžk/7/2017.

6. Krajský súd v Trenčíne mal postupovať tak, že mal vyhodnotiť žalobu žalobcu spolu s celkovým kontextom podanej žaloby ako aj s podaniami na opravu chýb. Opätovne zdôraznil, že celý text žaloby smeruje k opatreniam evidujúcich / neevidujúcich zmlúv o užívaní poľovného revíru Istebník. Taktiež poukázal na to, že samotný súd zaslal žalobcovi aj výzvu na oznámenie predmetu konania, kedy už žalobca túto chybu v čísle listu opravil. Z týchto dôvodov žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

7. Ku kasačnej sťažnosti podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že súhlasí s názorom krajského súdu o odmietnutí žaloby z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení.

III. Konanie pred kasačným súdom

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (podľa § 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP).

9. Kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. Kasačný súd dospel k záveru, že námietky sťažovateľa, že krajský súd svojim postupom odňal sťažovateľovi právo na spravodlivý proces je dôvodná (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 10. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa § 6 ods. l SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 55 ods. 1 až 4 SSP podanie je úkon určený správnemu súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku. (3) Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. (4) Hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

14. Podľa § 58 ods. 1 až 3 SSP ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na priznanie odkladného účinku a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve správny súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.

(2) Na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na takéto podanie správny súd neprihliada.

15. Podľa § 59 ods. 1 až 3 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. (2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

16. Podľa § 60 SSP správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

17. Krajský súd v predmetnej veci vyhodnotil, že žalobca sa domáhal prieskumu oznámenia informácie o zamýšľanom zámere správneho orgánu, pričom uvedené oznámenia nie sú opatrením správneho orgánu a nie sú preskúmateľné súdom.

18. S poukazom na ust. § 55 ods. 3 Správneho súdneho poriadku sa každé podanie posudzuje podľajeho obsahu. Podanie je procesný úkon, s ktorým sa účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní obracajú na správny súd. Podanie je najčastejšie uskutočňovaným procesným úkonom účastníkov konania. Pojem podanie je pritom užší ako pojem procesný úkon. Pojem podanie možno v správnom konaní definovať ako procesný úkon účastníka konania adresovaný správnemu súdu, ktorý robí v dobe, keď nie je v priamom styku so správnym súdom v rámci pojednávania alebo iného súdneho úkonu. Z tejto definície vyplýva, že len také prejavy vôle účastníka konania, ktoré smerujú voči správnemu súdu možno označiť ako podanie. Správny súdny poriadok rozlišuje jednak podanie vo veci samej a podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej. Za podanie vo veci samej výslovne označuje žalobu, zmenu žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačnú sťažnosť, ak to z povahy vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku. Tento výpočet uvedený v § 55 ods. 2 SSP je pritom demonštratívny a pripúšťa aj iné podania vo veci samej, napríklad vyjadrenie žalovaného k žalobe, či úkony účastníkov smerujúce k uspokojeniu žaloby.

19. Vymedzenie podania vo veci samej úzko súvisí s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda správne súdne konanie (§ 5 ods. 5 SSP). Táto zásada sa prejavuje tým, že je to predovšetkým účastník konania, ktorý disponuje a/ samotným konaním, b/ jeho predmetom. Dispozícia konania pritom znamená jeho vyvolanie a ukončenie a dokonanie pred správnym súdom, aj pred súdom kasačným. Dispozícia predmetom konania predstavuje vymedzenie okruhu pojednávaných skutočností ( o čo v konaní ide), ale aj účastníkov konania (koho sa konanie týka). Vychádzajúc z tejto zásady možno preto ďalej rozlišovať jednak dispozičné úkony podľa § 62 a 63 SSP a jednoduché procesné úkony, napríklad nahliadnutie do spisu.

20. Podanie je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa čoho a ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. Pre podanie účastníkov konania platí tzv. teória prejavu vôle, správny súd teda prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené. Nie je rozhodujúce, či účastník konania svojim úkonom zamýšľal niečo iné. Pri posudzovaní podania účastníkov konania je tak dôležitý ich prejav vôle, náležitosti vôle v hmotnoprávnom zmysle sa pri tom neskúmajú. Pri podaní je preto bezvýznamná vážnosť niečo iné. Pri posudzovaní podania účastníkov konania je tak dôležitý ich prejav vôle, náležitosti vôle, v hmotnoprávnom zmysle sa pri tom neskúmajú. Pri podaní je preto bezvýznamná vážnosť a sloboda vôle, omyl alebo tieseň. Pri procesnom úkone nie je možné uvažovať o platnosti alebo neplatnosti.

21. Ak nastane situácia pri ktorej je potrebné skúmať otázku či existuje rozpor medzi prejavom účastníka konania, či osoby zúčastnenej na konaní v podaní a ich vôľou, je potrebné akceptovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadiska treba mať pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok objektívne prejavená vôľa konajúce, a nie to, či je subjektívne zhoda medzi navonok urobeným podaním a vnútornou vôľou, kto podanie urobil.

22. Ustanovenie § 55 ods. 3 SSP predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho ako bolo označené v nadpise, alebo či medzi uskutočneným podaním a tvrdenou vnútornou vôľou konajúcej osoby je skutočný súhlas. Zmyslom tohto ustanovenia je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase uskutočnenia podania. Pre posúdenie podaní preto nie je významné ako ich účastník konania či osoba zúčastnená na konaní označili, že ich označili nesprávne alebo že ich neoznačili vôbec ani to, aký obsah im účastník konania alebo osoba zúčastnená na konaní prisudzujú.

23. Správny súd vždy posúdi obsah a zmysle podania a uskutoční záver, o aký úkon z tohto hľadiska ide. To však platí len v prípade, ak je podanie perfektné, to znamená že spĺňa predpoklady ustanovené v § 57 SSP, prípadne niektoré ďalšie náležitosti stanovené osobitnými ustanoveniami SSP. Ak je podanie účastníka konania nezrozumiteľné alebo nesprávne, či neúplné z obsahovej stránky, postupuje správny súd podľa § 58 až 59 SSP. Ak o obsahu vyjadrenia existujú pochybnosti, je úlohou správneho súdu, aby ich odstránil, či už doplňujúcou otázkou alebo iným vhodným opatrením, napríklad predvolaním navýsluch.

24. Pravidlo, že správny súd posudzuje podanie podľa jeho obsahu vyplýva zo zásady neformálnosti podania.

25. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená krajskému súdu v Trenčíne, zo dňa 6.5.2016 podľa petitu žaloby domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č.OU-TN- PLO-2016/007678-003 a OU-TN-PLO-2016/007680-006 zo dňa 08.03.2016, ktorým bola zaevidovaná zmluva o používaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru - poľovníckou spoločnosťou Istebník, pričom žiadal tieto zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

26. V podanej žalobe, ako je zrejmé z jej obsahu napádal nezákonnosť opatrenia a to jednak opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru vo vzťahu k poľovníckej spoločnosti Istebník, ktorú v žalobe označoval ako zmluvu II, ktorá mala byť uzatvorená medzi vlastníkmi spoločného revíru Istebník a poľovníckou spoločnosťou Istebník. Taktiež v žalobe poukazoval na Zmluvu, ktorá bola uzatvorená l.2.2016 - na Zmluvu o používaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného revíru Istebník a žalobcom, ktorá bola v žalobe označovaná ako Zmluva I o užívaní poľovného revíru Istebník a táto ako je zrejmé z obsahu podanej žaloby nebola žalovaným zaevidovaná.

27. Je zrejmé, že vo vzťahu k podanej žalobe zo strany žalovaného bolo podané vyjadrenie zo dňa 04.07.2016, v ktorom podaní sa vyjadroval k žalobe, pričom vo vyjadrení k žalobe uviedol aj, že zaevidovanie respektíve nezaevidovanie zmluvy bolo oznámené predkladateľom oboch návrhov formálnym listom č.OU-TN-PLO-2016/007678-005, resp. OU-TN-PLO-2016/007680-007.

28. Následne žalobca krajskému súdu doručil dňa 19.09.2016 podanie, v ktorom okrem iného v bode V vyjadrenia uviedol, že odstraňuje chybu v písaní a žiada, aby krajský súd opatrenie žalovaného č. OU- TN-PLO-2016/007678, ktorým zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkom spoločného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru poľovníckou spoločnosťou Istebník zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a tiež aby opatrenie žalovaného č. OU-TN-PLO- 2016/007680 ktorým nezaevidoval zmluvou o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru poľovníckym združením SADITARIUS žalobcom bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

29. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd ďalej preukázané, že krajský súd v Trenčíne vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 01.12.2016, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či predmetom opravenej žaloby zo dňa 14.09.2016 sú tie isté opatrenia č- OU-TN-PLO- 2016/007678-003 a č. OU-TN-PLO-2016/007680-006, obe zo dňa 8. marca 2016, alebo iné.

30. Žalobca v podaní, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 28.12.2016 uviedol, že v opravenej žalobe zo dňa 04.09.2016 uviedol v petite označenia opatrení č.OU-TN-PLO-2016/007678 a č. OU-TN- PLO-2016/007680 s podrobným opisom, aby bolo zrejmé, akých opatrení sa predmetná žaloba týka. V tomto podaní upresnil, že žiada zrušiť opatrenie žalovaného č. OU-TN-PLO-2016/007678-005, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru poľovníckou spoločnosťou Istebník a tiež opatrenie žalovaného č. OU-TN-PLO-2016/0076780-007 ktorým nezaevidoval zmluvu o používaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru poľovníckym združením SADITARIUS, so sídlom v Trnave, čiže žalobcom.

31. Z uvedeného súdu je zrejmé, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 06.05.2016 Krajskému súdu v Trenčíne v spojení s vyššie uvedenými doplneniami resp. opravami domáhal prieskumu opatrení žalovaného č.OU-TN-PLO-2016/007678-005, ktorým došlo k zaevidovaniu zmluvy o používaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a užívateľom revíru poľovného revíru poľovníckou spoločnosťou Istebník a tiež opatrenia žalovaného č. OU-TN-PLO-2016/007680-007, ktorým nebola zaevidovaná Zmluva o užívaní poľovného revíru Istebník medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Istebník a užívateľom poľovného revíru - žalobcom. Z obsahu spisu bolo zistené, že išlo o opatrenia, ktoré boli vydané dňa 08.03.2016.

3 2. Podľa kasačného súdu, krajský súd v predmetnej veci zaujal vo vzťahu k žalobcovi príliš formalistický prístup, keď z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal správnou žalobou prieskumu opatrení žalovaného, ktorým jednak došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru vo vzťahu k poľovníckej spoločnosti Istebník, pričom v žalobe je zrejmé, že z akých dôvodov, v akom rozsahu je toto opatrenie napádané a taktiež sa domáhal aj prieskumu opatrenia žalovaného, ktorým došlo k nezaevidovaniu zmluvy poľovného revíru vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Nesprávne označenie čísla listov opatrení ( neskôr doplnené ), nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu. Opatrením v zmysle ust. § 3 ods. 1 pís. c/ SSP v zmysle konštantnej judikatúry NS SR je aj evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a teda aj nevyhovujúce opatrenie, teda také, keď nebolo vyhovené návrhu na evidenciu zmluvy, keď nebol vykonaný úkon evidencie zmluvy (pozri k tomu výklad k ust. § 3 psí. c/SSP, Správny súdny poriadok, Baricová a kol., 2018, str. 36).

33. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt, na ktorého základe sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru jeho vlastníkom, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru, na niektorý zo subjektov podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená jej zaevidovaním príslušným okresným úradom. Teda až po zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa možno domáhať úspešného plnenia na jej základe.

34. Napriek tomu, že na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), okamihom zaevidovania, resp. nezaevidovania takejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve (rozsudok NS SR č.k. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2018).

35. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom porušil žalobcove právo na spravodlivý súdny proces s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že kasačná sťažnosť je prípustná len z dôvodov uvedených v zákone. Kasačnú sťažnosť možno podať zo široko koncipovaného avšak taxatívne vymedzeného okruhu dôvodov. Dôvodom kasačnej sťažnosti nebudú skutkové dôvody, iba dôvody právne. Kasačná sťažnosť bude prípustná aj z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „ odňatie možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu právo na spravodlivý proces vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 SSP prípustná vždy.

36. Pod odňatím možnosti konať pred súdom zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý ma za následok znemožnenie realizácie procesného oprávnenia účastníka súdneho konania. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právnezávery.

37. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobu odmietol z dôvodu toho, že nejde o prieskum opatrení ale o prieskum oznámenia informácie o zamýšľanom zámere správneho orgánu a tým nedochádza k priamemu dotyku na právach a povinnostiach žalobcu. Tiež konštatoval, že žiadosť o opravu chyby a o zmenu petitu žaloby bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorú z týchto dôvodov nemohol súd pripustiť, nakoľko smerovala voči novým opatreniam, ktoré boli napadnuté oneskorene. Kasačný súd bol toho názoru, že uvedeným postupom správny súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, tým, že odmietol žalobu z týchto dôvodov. Podľa názoru najvyššieho súdu zo samotnej podanej žaloby je zrejmé, čoho konkrétne, akých konkrétnych opatrení sa žalobca napokon v spojení s vyššie uvedenou opravou domáha.

38. Na základe uvedených dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu v Trenčíne napadnuté kasačnou sťažnosťou v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

39. Krajský súd s poukazom na ustanovenie 469 SSP je viazaný právnym názorom kasačného súdu, preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia kasačného súdu o žalobe rozhodne, po preskúmaní ostatných podmienok konania.

40. S poukazom na § 467 ods. 3 SSP, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.