UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vaškom, advokátom so sídlom kancelárie Šándorova 2, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia guvernéra žalovaného č. NBS1-000-013-333/2017 z 21. júla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/221/2017-34 zo 7. februára 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/221/2017-34 zo 7. februára 2019, prvým výrokom, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-333/2017 z 21. júla 2017 a rozhodnutie Národnej banky Slovenska - útvaru dohľadu nad finančným trhom č.z.: 100-000-046-516, k č. sp.: NBS1-000-012-594 z 22. júna 2017; a druhým výrokom, majúcim charakter uznesenia, priznal žalobcovi voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok.
2. Proti druhému výroku rozsudku správneho súdu, majúcemu charakter uznesenia, podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietala, že správny súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že v predmetnej právnej veci rozhodol na základe nesprávneho právnehoposúdenia veci; a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
3. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok čo do napadnutého výroku o trovách konania ako právne správny a vydaný v súlade s princípmi primeranosti a účelnosti právneho zastúpenia a nákladov s tým spojených.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, preto ju postupom podľa § 461 S.s.p. zamietol.
5. Podľa ustanovenia § 464 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
6. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola predmetom konania pred kasačným súdom vo veciach sp. zn. 3Sžik/4/2019, sp. zn. 3Sžik/5/2019, sp. zn. 3Sžik/6/2019, sp. zn. 4Sžik/1/2019 a sp. zn. 4Sžik/2/2019.
7. Vo vyššie uvedených veciach bol sťažovateľom rovnaký subjekt - žalobca, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia len poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožňuje a konštatuje, že argumentácia žalobcu v podanej kasačnej sťažnosti nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
8. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167 ods. 1 a 168 S.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..
9. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.