8Sži/32/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie podnikateľov Považská Bystrica, o.z., so sídlom Tatranská 295, Považská Bystrica, právne zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom Šrobárova 9, Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Doc. PhDr. PaedDr. Y. N., PhD., primátor mesta Považská Bystrica, Centrum 2/3, Považská Bystrica, právne zastúpenému doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Odd.O/4508/2012/20364/AO2-5 zo dňa 20. júla 2012, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/121/2012-85 zo dňa 26. marca 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/121/2012- 85 zo dňa 26. marca 2014 z r u š u j e a vyrubovacie konanie z a s t a v u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za žalobu, podľa položky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

V zákonom určenej lehote sa voči tomuto uzneseniu žalobca odvolal a žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok uloží žalovanému, alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, žeuznesením č. k. 13S/121/2012-69 zo dňa 02. januára 2013 Krajský súd v Trenčíne konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 246c OSP v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/121/2012-69 zo dňa 02. januára 2013 nadobudlo vo výroku o zastavení konania právoplatnosť dňa 10. januára 2013. V časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sži/3/2013 zo dňa 27. februára 2014 odmietol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. marca 2014. Žalobca zdôraznil, že vec je právoplatne ukončená v jeho prospech aj pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, aj o rozhodnutie o náhrade trov konania. S ohľadom na uvedené mal za to, že žalovaný je v plnej miere zodpovedný za náhradu trov konania, ktoré pozostávajú tak z náhrady trov právneho zastúpenia, ako i z náhrady súdneho poplatku. Ďalej namietal, že súdny poplatok pri podaní žaloby nezaplatil, nakoľko ho plánoval zaplatiť bankovým prevodom, teda čakal na výzvu súdu na zaplatenie, v ktorej bude uvedený identifikujúci variabilný symbol a aj výška poplatku. Doplnil, že s ohľadom na skutočnosť, že súdny poplatok nebol zaplatený pri podaní žaloby dňa 18. septembra 2012, žalobca si nevyčíslil náhradu v jej petite. Keďže mu nebola výzva na zaplatenie súdneho poplatku doručená ani dodatočne v priebehu konania, jeho náhradu si nenárokoval ani neskôr v podaní označenom ako „Vyčíslenie - OPRAVA trov právneho zastúpenia žalobcu“ zo dňa 16. novembra 2012. Dodal, že žalovaný mu už trovy konania nahradil tak, ako mu ich priznal súd prvého stupňa v uznesení č. k. 13S/121/2012-69 zo dňa 02. januára 2013, teda bez poplatku za žalobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) vec preskúmal podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Podľa § 249 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/121/2012-69 zo dňa 02. januára 2013 podľa § 250i ods. 4 OSP zastavil konanie, nakoľko žalovaný na základe protestu prokurátora zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 323,50 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia, keďže konanie sa muselo zastaviť pre správanie žalovaného. Proti tomuto uzneseniu sa v časti náhrady trov konania odvolal žalovaný. Uznesením č. k. 8Sži/3/2013-82 zo dňa 27. februára 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniežalovaného ako neprípustné odmietol a účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Následne Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/121/2012-85 zo dňa 26. marca 2014 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za žalobu, podľa položky 10 písm. a/ sadzobníka.

Predmetom odvolacieho konania je otázka, či krajský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby dôvodne, t.j. či správne posúdil trvanie povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok.

Z vyššie uvedených ustanovení zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, pričom povinným subjektom je žalobca. V danom prípade vznikla žalobcovi poplatková povinnosť podaním žaloby, t.j. 18. septembra 2012.

Je pravdou, že krajský súd mal v prvom rade postupovať tak, že po zistení nezaplatenia poplatku mal výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch žalobcu vyzvať, aby poplatok vo výške 66 € zaplatil s poučením, že v opačnom prípade bude konanie zastavené a v konaní pokračovať len vtedy, ak by tento poplatok bol zaplatený. Krajský súd vydal uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku až po právoplatnom skončení veci, keďže trojročná lehota podľa § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch na vyrubenie poplatku od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným, bola zachovaná.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, postup krajského súdu nebol síce v rozpore so zákonom, ale nezodpovedal zaužívaným postupom procesného konania. Po podaní návrhu na súd, je súd povinný skúmať splnenie všetkých procesných podmienok na začatie konania. V súlade so zákonom o súdnych poplatkoch, keď potom, ako bol podaný návrh na začatie konania a súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania nebol zaplatený, mal súd žalobcu vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku, čo však nezrealizoval.

V prejednávanej veci bolo dôvodom zastavenia konania, že žalovaný v zmysle § 250i ods. 4 OSP na základe protestu prokurátora zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, teda dôvod zastavenia konania spočíval v správaní sa žalovaného.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 66 €. Ak by súd prvého stupňa postupoval zaužívaným procesným postupom, mal by tak žalobca možnosť uplatniť si pri rozhodovaní o trovách konania aj náhradu súdneho poplatku za podanú žalobu, ktorá by mu s ohľadom na výsledok konania prislúchala, nakoľko konanie bolo zastavené pre správanie sa žalovaného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/121/2012-85 z 26. marca 2014 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. i/ OSP a vyrubovacie konanie zastavil (§ 221 ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.