UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché mýto 19, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o., so sídlom Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Obec Rykynčice, so sídlom Rykynčice 60, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/102/2013-30 zo dňa 28. januára 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Uznesením č. k. 23S/102/2013-30 zo dňa 28. januára 2014 Krajský súd v Banskej Bystrici zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal oznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanému, keďže spôsob podania žiadosti nezodpovedal § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií"). Vzhľadom na to, že žalovaný nemal možnosť poznať obsah žiadosti žalobcu, nedošlo k začatiu konania podľa zákona o slobode informácií, a nemohlo ani dôjsť k založeniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca napáda.
Neexistuje teda rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania, a je teda podľa krajského súdu daný dôvod pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP"), pretože ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie dňa 26. februára 2014 elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uzneseniekrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané oneskorene.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V danej veci bolo napadnuté uznesenie doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 07. februára 2014. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňom 08. februára 2014 a jej koniec pripadol na deň 24. februára 2014, ktorý je zároveň posledným dňom na podanie odvolania. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014 (elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom), teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Vzhľadom na to, že žalobca podal odvolanie oneskorene, odvolací súd postupujúc podľa citovaného zákonného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ OSP jeho odvolanie odmietol. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého uznesenia, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto odvolanie nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ a s § 246c ods. 1, prvá veta OSP a účastníkom trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.