8Sžh/2/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu  

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci žalobcu: E. D. P. D. N. A. C., X. M. S., W., D. X., U., zastúpeného

JUDr. E. B., advokátkou so sídlom T. X., B., proti žalovanému: Úrad priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti: T. A., B. X., S., K., Š., zastúpený Ing. Ľ. P., P. B., a.s., H. X., B., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa 9. apríla 2009, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici   č.k. 1Scud/9/2009-90 zo dňa 3.

februára 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 1Scud/9/2009-90 zo dňa 3. februára 2010, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. februára 2010 č.k. 1Scud/9/2009-90

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa 9. apríla 2009, ktorým bol v administratívnom konaní

zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. MOZ 834512 N/155-  

-2007/Su zo dňa 8. júna 2007, ktorým tento zamietol námietky žalobcu proti priznaniu

ochrany zverejnenej medzinárodne zapísanej ochrannej známke č. X. „TEFEX“ pre územie

Slovenskej republiky, majiteľa T. A., Š..

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní veci a postupu

správneho orgánu dospel k záveru, že žalovaný postupoval a rozhodol v súlade so zákonom,

keď vzhľadom na predmet správneho konania posudzoval možnú zameniteľnosť zverejnenej

ochrannej známky a namietanej ochrannej známky, pričom možnú zameniteľnosť posúdil

komplexne z hľadiska všetkých aspektov. Vyjadril súhlas s názorom žalovaného, že

prihlasovaná ochranná známka nie je na základe vyhodnotenia vykonaného komplexného

posúdenia zameniteľná s namietanou ochrannou známkou. Stotožnil sa s argumentáciou

žalovaného, ako aj s dôvodmi konštatovanej nezameniteľnosti prihlásenej ochrannej známky

a namietanej ochrannej známky.

Konštatoval, že posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy žalovaného

a súd v zmysle ust. § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)

preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom, pričom správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci

určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Relevantnými pre zrušenie

rozhodnutia súdom by boli zistené zjavné logické rozpory v úsudku správneho orgánu, resp.

porušenia základných pravidiel správneho konania, preto súd vo veciach rozhodovania

o námietkach proti prihlásenej ochrannej známke z hľadiska posudzovania zameniteľnosti

nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Ďalej

uviedol, že súd sa v rámci preskúmavacej činnosti podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku zameriava len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán

vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a či právny následok založený

rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej

úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Nakoľko posudzovanie zameni-

teľnosti je otázka skutková, o ktorej rozhoduje správny orgán, hodnotenie skutkových otázok

sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Krajský súd posudzoval,  

či správny orgán vyhodnotil všetky relevantné dôkazy ohľadom skutkových otázok

komplexne, či je ich hodnotenie logické, ako aj či v úsudku správneho orgánu sa nena-

chádzajú zjavné logické rozpory. Vyslovil, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného,  

ako aj rozhodnutia prvostupňového vyplýva, že jednotlivé zohľadňované aspekty posudzo- vania zameniteľnosti boli podrobne argumentačne vyhodnotené. Vzhľadom na vyššie

uvedené nepovažoval súd za potrebné opätovne hodnotiť skutkové otázky a argumentačne

odôvodňovať vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia s poukazom na vizuálne,

fonetické a sémantické podobnosti porovnávaných označení, vrátane celkového dojmu, ktoré

označenia vyvolávajú.

S prihliadnutím na rozsah a dôvody uvedené v žalobe zameral súd prvého stupňa

preskúmavaciu činnosť najmä na preskúmanie záveru žalovaného ohľadom zistenej

nezameniteľnosti porovnávanej prihlásenej ochrannej známky a namietanej ochrannej známky

a na postup žalovaného pri aplikácii ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.

o ochranných známkach (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) vo vzťahu k tvrdenej vade

v konaní žalovaného zo strany žalobcu ohľadom skutočnosti, že ak žalovaný na jednej strane

pripustil určitú mieru podobnosti ochranných známok, mal povinnosť zaoberať sa aj podo-

bnosťou alebo zhodnosťou dotknutých tovarov.

Krajský súd poukázal na závery žalovaného vyplývajúce z odôvodnenia jeho

rozhodnutia, že žalovaný pri porovnávaní známok pokladal porovnávané známky za vizuálne

podobné v určitej miere a rovnako z fonetického hľadiska ich považoval za podobné v určitej

miere, pričom však žalovaný konštatoval, že v predmetnom konaní nie je prípadná podobnosť

či zhodnosť tovarov smerodajná, lebo aj keď má orgán rozhodujúci o rozklade na zreteli

zhodné tovary, ako napríklad rôzne kuchynské potreby a nádoby pre prípravu jedál,

považoval predmetné ochranné známky za nezameniteľné do takej miery, že ani prípadná

zhodnosť tovarov nebude vyvolávať riziko zámeny porovnávaných ochranných známok.

Ďalej uviedol, že ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. upravuje dve situácie,

a to jednak, keď prihlásené označenie je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom

prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby a jednak,

keď prihlásené označenie je zameniteľné s ochrannou známkou, ktorá je zapísaná pre rovnaké

alebo podobné tovary alebo služby. Pokladal za zrejmé, že v danom prípade sa nejedná

o zhodné ochranné známky, preto sa zameral na posudzovanie námietok z hľadiska druhej

situácie, kde sa predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, ktorými sú zameni-

teľnosť prihláseného označenia s namietanou ochrannou známkou a zápis pre rovnaké alebo

podobné tovary alebo služby. Stotožnil sa so stanoviskom žalovaného, že ak nie je splnená

prvá z podmienok, t.j. nie je zistená zameniteľnosť, je bezvýznamné zaoberať sa druhou podmienkou, a to či ochranná známka je zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo

služby. Zaoberať sa otázkou podobnosti alebo zhodnosti tovarov alebo služieb by bolo

relevantné len v tom prípade, pokiaľ by žalovaný konštatoval zameniteľnosť prihlásenej

ochrannej známky s namietanou ochrannou známkou, resp. aspoň istý stupeň zameniteľnosti.

Zdôraznil skutočnosť, že aj keď úrad pripustil, resp. v odôvodnení rozhodnutia uviedol,  

že porovnávané známky sú vizuálne a foneticky podobné v určitej miere, uvedené nemožno

zamieňať so záverom o prípadnej zameniteľnosti porovnávaných ochranných známok, keď

zameniteľnosť ako taká je výsledkom posudzovania-porovnávania kolidujúcich známok

z hľadiska komplexného hodnotenia viacerých aspektov, pričom vizuálne a fonetické

hľadisko sú len jedným z takýchto aspektov. Preto sa súd priklonil k stanovisku žalovaného,

že je potrebné zohľadniť aj ďalšie odlišujúce prvky, ktoré spôsobujú rozdielne vnímanie

porovnávaných označení a v podstate v rámci komplexného hodnotenia tieto odlišujúce prvky

ako kritériá posudzovania prevažujú nad tými prvkami, ktoré spôsobujú podobnosť v určitej

miere. Žalovaný síce konštatoval podobnosť porovnávaných známok v určitej miere

z fonetického a vizuálneho hľadiska, avšak táto podobnosť je nízka na to, aby v konečnom

dôsledku vyvolala zameniteľnosť, čo predstavuje jednu z kumulatívnych podmienok

uplatneného námietkového titulu podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. Vyslovil,  

že ak je zameniteľnosť vylúčená, potom ani prípadná zhodnosť tovarov nebude vyvolávať

riziko zámeny porovnávaných ochranných známok.

Prvostupňový súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný upustil od posudzo-

vania prípadnej zhodnosti či podobnosti tovarov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného vyplýva, že túto otázku vyhodnocoval a zaujal k nej také stanovisko, že prípadná

podobnosť čo zhodnosť tovarov nie je smerodajná vzhľadom na to, že považuje predmetné

ochranné známky za nezameniteľné. V spojení s konštatovanou nezameniteľnosťou zdôraznil,

že ani prípadná zhodnosť tovarov nebude za danej situácie vyvolávať riziko zámeny

porovnávaných ochranných známok, z čoho vyvodil, že žalovaný sa zaoberal aj vzťahom

medzi zisteným stupňom zameniteľnosti a k tomu prislúchajúcou prípadnou zhodnosťou  

či podobnosťou tovarov. Zo záveru žalovaného je podľa krajského súdu zrejmé, že nezameni-

teľnosti priznal takú mieru, že ani prípadná zhodnosť tovarov nebude vyvolávať riziko

zámeny porovnávaných ochranných známok. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný sa zaoberal

vzájomnou súvislosťou medzi zisteným stupňom zameniteľnosti (konštatoval nezameniteľ-

nosť) a s tým súvisiacou zhodnosťou či podobnosťou tovarov. Nepokladal za potrebné posudzovať mieru podobnosti tovarov, nakoľko žalovaný vylúčil zámenu aj pri zhodnosti

tovarov.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa prvostupňového súdu v súlade aj

s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“), keď žalovaný pri celkovom

posúdení pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti

kolidujúcich označení zohľadnil celkový dojem, ktorý vyvolávajú, pričom zobral do úvahy

predovšetkým ich rozlišujúce a prevažujúce prvky (rozsudok súdu I. stupňa vo veci T-292/01

bod 47). V danom prípade žalovaný po vyhodnotení jednotlivých aspektov dospel k záveru,

že neexistuje zameniteľnosť porovnávaných ochranných známok, v dôsledku čoho

konštatoval, že neexistuje riziko zámeny porovnávaných ochranných známok ani v prípade

zhodnosti tovarov. Poukázal na obdobný názor Európskeho súdneho dvora podľa rozsudku

ESD C-106/03, keď tento po posúdení, že neexistuje akákoľvek podobnosť medzi skoršou

ochrannou známkou a ochrannou známkou, ktorá je predmetom prihlášky, rozhodol,  

že neexistuje pravdepodobnosť zámeny bez ohľadu na stupeň zhodnosti alebo podobnosti

dotknutých tovarov alebo služieb. Citovaný rozsudok tiež uvádza, že ide o kumulatívne podmienky a v prípade, ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemôže existovať

pravdepodobnosť zámeny. Napokon vyslovil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade aj s rozsudkom ESD C-39/97 C., ktorý zakotvil zásadu, v zmysle ktorej menší stupeň

podobnosti výrobkov môže byť kompenzovaný väčšou podobnosťou ochranných známok

a naopak, nakoľko žalovaný po vykonaní komparatívnej analýzy oboch ochranných známok

z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, vrátane celkového dojmu dospel

k záveru, že porovnávané ochranné známky považuje za nezameniteľné (odlišujúce sa,

rozdielne, t.j. priradil im minimálny stupeň podobnosti), k čomu priradil aj prípadnú zhodnosť

tovarov (t.j. maximálny stupeň podobnosti výrobkov).

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/9/2009-90 zo dňa  

3. februára 2010 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného MOZ 834512 II/57-2009 zo dňa  

9. apríla 2009 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil

v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že rozhodnutie žalovaného trpí logickými

rozpormi, nakoľko žalovaný na jednom mieste tvrdí, že porovnávané ochranné známky sú  

„v určitej miere vizuálne i foneticky podobné“, následne však tieto ochranné známky označuje za úplne nezameniteľné. Vyjadril súhlas s tvrdením žalovaného, že vzájomnú

zameniteľnosť predmetných označení je potrebné hodnotiť komplexne s prihliadnutím ku

všetkým relevantným aspektom takéhoto hodnotenia, avšak práve s ohľadom na požadovanú

komplexnosť nie je možné odmietnuť význam istej miery vizuálnej a fonetickej podobnosti

iba poukazom na to, že sémanticky sú porovnávané označenia rozdielne. Uviedol, že absenciu

sémantickej podobnosti nie je možné z hľadiska výsledného dojmu, ktorým predmetné

označenia pôsobia, chápať ako jedinú určujúcu, a v rovnakej miere treba zohľadniť aj určitú

vizuálnu a fonetickú podobnosť, ktorú týmto označeniam priznal sám žalovaný vo svojom

druhostupňovom rozhodnutí.

Ohľadom otázky nutnosti posúdenia zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a služieb

poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z., z ktorého podľa názoru žalobcu

jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pripisuje zhodnosti resp. podobnosti tovarov a služieb

chránených porovnávanými ochrannými známkami významnú úlohu. Žalobca mal za to,  

že zhodnosťou, resp. podobnosťou týchto tovarov alebo služieb je podmienené, aká miera

vzájomnej podobnosti samotných označení bude potrebná pre vyvodenie záveru o tom,  

že označenie nemožno uznať za ochrannú známku. Pokiaľ sú tovary alebo služby

predmetných označení zhodné alebo veľmi podobné, postačí, ak je neskoršie prihlasované

označenie zameniteľné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti v menšej miere.

Naopak, ak sú tovary alebo služby menej podobné, vyžaduje sa, aby neskoršie označenie bolo

s takouto ochrannou známkou zameniteľné vo väčšej miere. Zdôraznil, že v znení citovaného

ustanovenia sa výslovne uvádza, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

(ďalej len „úrad“) má predmetné vlastnosti označení a nimi chránených tovarov a služieb

„zistiť“, preto považoval za nesprávne, ak sa žalovaný vo svojom rozhodnutí otázkou

zhodnosti, resp. podobnosti tovarov a služieb vôbec nezaoberal. Preto podľa žalobcu nie je  

na mieste pokladať zlučovaciu spojku „a“ v znení citovaného ustanovenia výlučne za kumu-

láciu podmienok pre zápis ochrannej známky do registra s tým, že pri nesplnení jednej

z týchto podmienok sa ďalšia podmienka neposudzuje bez ďalšieho, ide totiž rovnako

o kumuláciu okolností, ktoré musí úrad pri zisťovaní dôvodov pre odmietnutie zápisu

ochrannej známky do registra zohľadniť a preskúmať. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný

podľa názoru žalobcu dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a takisto procesného

pochybenia, ktoré malo za následok nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205  

ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo dňa

29. septembra 1998 (C-39/97 Canon Kabushiki Kaisha v. Metro-Goldwyn-Mayer Inc.),

z ktorého podľa žalobcu jasne vyplýva, že pre objektívne posúdenie zameniteľnosti označení

je potrebné ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s podobnosťou tovarov a služieb a nie

oddelene. Pri zhodnosti tovarov a služieb chránených predmetnými označeniami tak môže

zameniteľnosť spôsobiť aj pomerne nižší stupeň podobnosti označení z vizuálneho,

fonetického či sémantického hľadiska. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sám pripustil, že

porovnávané označenia sú do istej miery vizuálne a foneticky podobné, preto sa mal tým

dôslednejšie venovať aj porovnaniu zhodnosti, resp. podobnosti nimi chránených tovarov

a túto zohľadniť pri výslednom hodnotení nebezpečenstva zámeny.

Podotkol, že súd prvého stupňa za dôvod relevantný pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia súdom označil aj porušenie základných pravidiel správneho konania, v súvislosti

s čím žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok), v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať  

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vo vzťahu k uvedenému žalobca spôsob, akým  

sa žalovaný vysporiadal s posúdením zhodnosti predmetných tovarov, spočívajúcom v jednou

vetou formulovanom odkaze na to, že prípadná podobnosť či zhodnosť tovarov nebude  

za danej situácie smerodajná, nepovažoval za „podrobné argumentačné vyhodnotenie

jednotlivých zohľadňovaných aspektov posudzovania zameniteľnosti“. Doplnil, že slovné

spojenie „prípadná podobnosť či zhodnosť“ nedáva odpoveď na otázku, či dané tovary  

sú alebo nie sú podobné, resp. zhodné.

Namietal aj záver krajského súdu, že zaoberať sa otázkou podobnosti alebo zhodnosti

tovarov alebo služieb by bolo relevantné len v prípade, pokiaľ by úrad konštatoval

zameniteľnosť prihlásenej ochrannej známky s namietanou ochrannou známkou, resp. aspoň

istý stupeň zameniteľnosti, v nadväznosti na ktorý poukázal na znenie ust. čl. 4 ods. 1 písm. b/

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES zo dňa 22. októbra 2008 o aproximácii

právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ktoré za dôvod

zamietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky považuje situáciu „ak existuje

z dôvodu totožnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totožnosti alebo

podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť

zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie so skoršou ochrannou

známkou“. Z uvádzaného vyvodil, že nebezpečenstvo zámeny (teda zameniteľnosť)   je koncept tvorený dvoma rovnocennými zložkami – podobnosťou (totožnosťou) ochranných

známok a podobnosťou (totožnosťou) ich tovarov alebo služieb. Tento výklad podľa žalobcu

podporuje aj rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (poukazujúc  

na rozhodnutie vo veci C-39/97), a rovnako aj nový zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných

známkach (ďalej len „zákon č. 506/2009 Z.z.“) v ust. § 7 písm. a/. Preto žalovaný nemohol

dospieť k záveru o zameniteľnosti predmetných označení bez toho, aby porovnal aj výrobky,

ktoré sú týmito označeniami chránené. S ohľadom na uvedené mal za to, že napadnutý

rozsudok je v rozpore s európskym komunitárnym právom.

Ďalej podotkol, že pokiaľ ide o „prevažujúce prvky“, ktoré mal podľa krajského súdu

žalovaný vziať do úvahy pri hodnotení zameniteľnosti predmetných označení, žalovaný  

v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nie je možné ignorovať skutočnosť, že sa známky

zhodujú v počiatočnej časti „TEF“, ktorá počtom písmen prevláda v prípade napadnutej

známky, v dôsledku čoho týmto ochranným známkam priznal istú mieru vizuálnej

podobnosti. Avšak následne už tento prevažujúci zhodný prvok do úvahy nebral, keď

odmietol akýkoľvek význam tejto vizuálnej podobnosti s poukazom na sémantickú odlišnosť. V konečnom dôsledku tak zhodnotil iba rozlišujúce prvky, a to bez ohľadu na výraznú

identickú začiatočnú časť porovnávaných označení. Preto žalobca dospel k záveru, že súd

prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom

čoho je napadnuté prvostupňové rozhodnutie v rozpore s platnými právnymi predpismi

a ustálenou judikatúrou ESD, týkajúcou sa posudzovania spornej otázky.

V závere odvolania uviedol, že krajský súd sa vo svojom rozhodnutí odvolával  

na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-106/03, k čomu poznamenal, že predmetný

rozsudok vychádzal z odlišného skutkového stavu veci, nakoľko ESD v ňom dospel k názoru,

že medzi porovnávanými ochrannými známkami neexistuje akákoľvek podobnosť.

V prejednávanej veci však bola takáto podobnosť medzi známkami žalovaným konštatovaná.

Vzhľadom na uvedené žalobca považoval odkaz na označený rozsudok pre tento konkrétny

prípad za irelevantný.

Dňa 14. júna 2010 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako Doplňujúce

podanie žalobcu k jeho odvolaniu zo dňa 8. marca 2010, v ktorom žalobca poukázal  

na rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) č. 1645/2003 zo dňa  

5. augusta 2003 vo veci námietok proti zápisu ochrannej známky „TEFLI“ do registra ochranných známok Spoločenstva podaných žalobcom a založených na jeho zapísaných

ochranných známkach „TEFLON“ (národných aj komunitárnych). Týmto rozhodnutím bola

zamietnutá prihláška ochrannej známky „TEFLI“ na základe jej zameniteľnosti so skoršími

ochrannými známkami „TEFLON-.“ žalobcu. V odôvodnení uvádzaného rozhodnutia OHIM

okrem iného vychádzal zo skutočnosti, že verejnosť venuje väčšiu pozornosť začiatkom slov

v porovnaní s ich ostatnými časťami, a že má len zriedka čas porovnávať ochranné známky

priamo, v dôsledku čoho sa musí spoliehať na neúplný obraz zachovaný vo svojej mysli.

V závere porovnania ochranných známok OHIM navyše v dôsledku odlišností len na konci

označenia zhodnotil porovnávané označenia ako vizuálne podobné, pričom dospel k záveru,

že podobnosť písomnej stránky je postačujúca na to, aby bolo konštatované nebezpečenstvo

zámeny. S ohľadom na uvedené žalobca opätovne zdôraznil, že identická a pritom nezvyčajná

začiatočná časť „TEF--„ napadnutého a namietaného označenia v predmetnom prípade vo

vzťahu k dotknutým výrobkom, ktoré sú zhodné, resp. veľmi podobné, má určujúci význam

pre vnímanie označení priemerným spotrebiteľom, ako aj pre výsledný dojem, ktorý

u takéhoto spotrebiteľa zanechá. Ďalej uviedol, že pri overovaní zámeny sa OHIM opieral aj

o názor, že nebezpečenstvo zámeny sa zvyšuje s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou skoršej

ochrannej známky získanou v dôsledku svojej všeobecnej známosti na trhu, následkom čoho

požíva takáto staršia ochranná známka komplexnejšiu ochranu. Mal za to, že začlenením

tohto tvrdenia do odôvodnenia svojho rozhodnutia, priznal OHIM ochrannej známke

„TEFLON“ status všeobecne známej známky na území Európskeho spoločenstva. Odkázal aj

na podobné stanovisko Tureckého patentového ústavu, ktorý vo svojom rozhodnutí

o námietkach žalobcu proti prihláške ochrannej známky „teflonex“ zo dňa 27. marca 2008

túto prihlášku zamietol na základe „celosvetovo všeobecne známych ochranných známok, na

ktorých boli založené námietky“, pričom ide opäť o ochranné známky „TEFLON-.“.

Súčasne žalobca poukázal na rozhodnutie Dánskeho úradu pre patenty a ochranné

známky o výmaze ochrannej známky „TEFLET-.“ z dôvodu nebezpečenstva jej zámeny so

skoršími ochrannými známkami „TEFLON-.“ žalobcu. V rozhodnutí bolo zdôraznené, že pri

posudzovaní rozsahu ochrany ochrannej známky je treba vziať do úvahy silu ochrannej

známky. Tá bola vyvodená z prítomnosti originálnych fantazijných slovných prvkov

v ochrannej známke, avšak zároveň skutočnosť, že ochranná známka má reálny význam,

nerobí známku autenticky slabou. V danom prípade bolo posúdenie ochranných známok

„TEFLON-.“ ako silných založené na skutočnosti, že žalobca je vlastníkom značnej časti

ochranných známok začínajúcich písmenami „TEFL-„ zapísaných do dánskeho registra. Následne bola potvrdená tiež všeobecná známosť a zavedenosť týchto ochranných známok,

v dôsledku čoho im bol priznaný rozšírený rozsah ochrany.

V závere podania žalobca poukázal na jeho korešpondenciu s majiteľom napadnutej

medzinárodnej ochrannej známky (spoločnosťou T. A.), týkajúcou sa neoprávneného

používania ochrannej známky žalobcu „TEFLON“ spoločnosťou T. A. na jej výrobkoch.

Žalobca v tejto súvislosti upozornil na hodnotu ochrannej známky „TEFLON“ ako majetku

podniku, do ktorej žalobca investoval značné finančné prostriedky, pokiaľ ide o jej

propagáciu a reklamu a požadoval okamžité ukončenie používania tejto ochrannej známky na

akýchkoľvek výrobkoch, obaloch či propagačných materiáloch spoločnosti T. A.. Zdôraznil,

že označená spoločnosť v odpovedi priznala porušenie známkových práv žalobcu a bez

ďalšieho súhlasila s prijatím opatrení navrhovaných žalobcom, z čoho je podľa žalobcu

možné vyvodiť, že sám vlastník napadnutej ochrannej známky uznáva existenciu ochrannej

známky „TEFLON“, ku ktorej má žalobca chránené práva. Z uvedenej korešpondencie

žalobca vyvodil, že bezprostredne pred registráciou medzinárodnej ochrannej známky   č. X.

„TEFEX“ s prioritou od 8. septembra 2004, vlastník napadnutej ochrannej známky používal

označenie „TEFLON“. Spoločnosť T. A. síce uznala porušenie žalobcových práv, za čo sa aj

ospravedlnila, avšak následne sa rozhodla chrániť si označenie, ktoré je viac než podobné s ochrannou známkou „TEFLON“ žalobcu a zvolila štruktúru a kompozíciu svojho nového

označenia tak, že prevzala počiatočnú časť „TEF“ ochrannej známky žalobcu, ktorá je pre

spotrebiteľov vo vzťahu k dotknutým výrobkom netradičná a ľahko zapamätateľná v dôsledku

vysokej rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena tejto ochrannej známky. Preto mal žalobca

za to, že spoločnosť T. A. nekonala v dobrej viere, keď vediac, že používaním označenia

„TEFLON“ porušuje známkové práva žalobcu, si zvolila a prihlásila označenie „TEFEX“ pre

tie isté výrobky, pre aké používa a chráni žalobca svoju ochrannú známku „TEFLON“.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil a účastníkom konania

nepriznal právo na náhradu trov konania. Vyslovil názor, že žalovaný v správnom konaní

komplexne vyhodnotil zameniteľnosť ochranných známok so zohľadnením samotných

ochranných známok ako aj tovarov k nim sa vzťahujúcim, a súčasne poukázal na to, že pri

hodnotení zameniteľnosti samotných ochranných známok vzal do úvahy všetky jej aspekty

a postupoval tak v súlade s ustanoveniami zákona č. 55/1997 Z.z. Vyjadril nesúhlas

s tvrdením žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, ktoré považoval za účelové. Žalovaný ďalej uviedol, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia  

je zrejmé, že žalovaný podrobne vyhodnotil predmetné ochranné známky z hľadiska ich

vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti. Mal za to, že zo záveru odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného zároveň vyplýva, že žalovaný v konaní zohľadnil  

aj zhodné tovary vzťahujúce sa k porovnávaným ochranným známkam, keď uviedol,  

že aj keď má na zreteli zhodné tovary (napríklad rôzne kuchynské potreby), ani táto zhodnosť

nebude vyvolávať nebezpečenstvo zámeny porovnávaných ochranných známok. Zdôraznil,  

že vzhľadom na vyhodnotenie nebezpečenstva zámeny porovnávaných ochranných známok

pri zhodných tovaroch je potom zrejmé, že toto nebezpečenstvo nebude existovať ani

v prípade tovarov, ktoré by boli posúdené len ako podobné. Za neopodstatnenú považoval  

aj námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko za uvedené je v zmysle

právnej teórie pokladaná situácia, keď správny orgán aplikuje na zistený skutkový stav veci

nesprávny právny predpis, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne interpretuje.

Dodal, že ani k jednej z uvedených situácií v predmetnom prípade nedošlo, keďže žalovaný

aplikoval správnu právnu normu (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.) a súčasne bola

táto právna norma správne interpretovaná. Skutočnosť, že druhostupňové rozhodnutie

neobsahuje výslovné porovnanie (výslovný výpočet) tovarov vzťahujúcich sa k posudzo-

vaným ochranným známkam nepokladal za nesprávnu interpretáciu právnej normy, ktorou  

by podľa žalovaného bola situácia, ak by vo svojom rozhodnutí tovary vôbec nezohľadnil, k čomu však v predmetnom prípade nedošlo. Zároveň podotkol, že žalobca v odvolaní

neuvádza, aký vplyv by výslovné porovnanie tovarov mohlo mať na rozhodnutie vo veci

samej, a taktiež neuviedol prečo by toto výslovné porovnanie mohlo priniesť pre žalobcu

výhodnejšie rozhodnutie vo veci. Vyslovil názor, že z rozhodnutia žalovaného jednoznačne

vyplýva, že zhodnosť resp. podobnosť tovarov nič nemení na závere žalovaného

o neexistencii nebezpečenstva zámeny posudzovaných ochranných známok.

Ďalej uviedol, že žalobca v podanom odvolaní k otázke nutnosti posúdenia zhodnosti,

resp. podobnosti tovarov a služieb poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona  

č. 55/1997 Z.z. a ust. § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na čl. 4 ods. 1  

písm. b/ Smernice EP a Rady 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov

v oblasti ochranných známok, pričom ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 je odlišné  

od ust. § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., práve čo sa týka otázky posúdenia

pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti. Doplnil, že pri posudzovaní námietok

uplatnených podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. nebolo nevyhnutnou podmienkou posúdenie podobnosti tovarov alebo služieb, ak žalovaný nekonštatoval  

na základe posúdenia vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti existenciu

zameniteľnosti označení, keďže už prvá z podmienok, t.j. zameniteľnosť označení splnená

nebola. Vzhľadom na uvedené žalovaný v rozhodnutiach ďalej len zdôraznil, že na hodno-

tenie nebezpečenstva zámeny nemá vplyv ani skutočnosť, ak by označenia boli použité  

na rovnakých alebo podobných tovaroch alebo službách. Dodal, že absencia výslovného

porovnania tovarov alebo služieb neznamenala, že žalovaný nezohľadňoval zhodnosť resp.

podobnosť tovarov a služieb, avšak k výslovnému porovnaniu pristúpil len v konaniach,

v ktorých zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb mohla ovplyvniť rozhodnutie  

vo veci samej. Ohľadom uvedeného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2008 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

1Scud/21/2008-36.

Vo vzťahu k hodnoteniu vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti

porovnávaných známok žalovaný odkázal na obsah vyjadrenia k žalobe zo dňa 14. júla 2009,

pričom zdôraznil, že pri porovnaní ochranných známok zo sémantického hľadiska žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že pojem „teflon“ sa dostal do

povedomia bežnej spotrebiteľskej verejnosti ako špeciálna povrchová úprava a teda

spotrebiteľská verejnosť tento pojem dobre pozná a pripisuje mu konkrétny význam. Naopak

pojem „tefex“ nemá v slovenskom jazyku žiadny konkrétny význam a preto bol tento pojem

vyhodnotený ako označenie fantazijné vo vzťahu k zapísaným tovarom. Preto považoval za

jednoznačné, že porovnávané ochranné známky sú sémanticky odlišné, čo má vplyv na

celkové posúdenie zameniteľnosti označení. Doplnil, že pri posudzovaní vizuálnej podobnosti

žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že posudzované ochranné

známky sú vizuálne podobné do určitej miery, avšak napriek vizuálnej zhode v slabike „TE“

resp. „TEF“ v porovnávaných ochranných známkach, spotrebitelia nenadobudnú predstavu,

že tovary označené porovnávanými známkami pochádzajú od jedného subjektu, resp. od

ekonomicky prepojených výrobcov, pretože uvedená slabika (resp. slabiky) nie je prvkom,

ktorý má rozlišovaciu spôsobilosť. Za nepravdivé pokladal tvrdenie žalobcu, že pri celkovom

hodnotení zameniteľnosti ochranných známok nezohľadnil aj ich vizuálnu podobnosť, ktorú

žalovaný vzal do úvahy, avšak vzhľadom na nízku rozlišovaciu spôsobilosť spoločného prvku

„TE“ resp. „TEF“ a sémantickú odlišnosť predmetných ochranných známok vyhodnotil tieto

ochranné známky ako celkovo nezameniteľné.

Vedľajší účastník konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici súhlasí a považuje ho za vecne správny. Žiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzal do úvahy všetky argumenty, ktoré doteraz predložil,

ako i argumenty žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,  

že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa  

7. apríla 2011(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa ustanovení druhej hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Je potrebné zdôrazniť, že konanie o správnej žalobe je rozhodovaním o zákonnosti

právoplatného správneho rozhodnutia. Nejde tu o pokračovanie v už skončenom správnom

konaní.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. ochranná známka je akékoľvek označenie,

ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,

číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé

rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané  

do registra ochranných známok.

Podľa § 3a ods. 2 zákona č. 55/1997 Z.z. za zameniteľné sa považujú označenia alebo

ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo

podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo

tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej

predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom

prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemožno uznať

označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na základe

námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom

prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby alebo

zameniteľná s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo

podobné tovary alebo služby.

Podľa § 40b ods. 3 zákona č. 55/1997 Z.z. úrad rozhoduje na základe skutkového

stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa za zameniteľné považujú označenia

alebo ochranné známky, ak takáto zameniteľnosť môže vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti

vyvolať nebezpečenstvo zámeny označenia alebo ochranných známok pochádzajúcich  

od rôznych subjektov alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti

s označením alebo ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Pri posudzovaní

zameniteľnosti označenia ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak celkový

dojem, ktorý označenie u spotrebiteľa môže vyvolať a ďalej jeho jednotlivé vizuálne,

fonetické a sémantické podobnosti s ohľadom na prípadné farebné prevedenie, grafické

usporiadanie, ako aj s ohľadom na dominantné prvky, pričom označenie alebo ochranné

známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri

ochranných známok. Z hľadiska vyvolávania celkového dojmu u spotrebiteľskej verejnosti a vzniku mylnej predstavy je treba uviesť, že tieto vznikajú v zásade vtedy, ak majú označenia

alebo ochranné známky rovnaký alebo podobný motív, teda že obsahujú zhodný alebo

podobný prvok, grafickú úpravu alebo farebné prevedenie.

Zmyslom a účelom ochranných známok je tak rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych

výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom zameniteľnosť nespočíva len v možnosti zámeny

jedného konkrétneho výrobku (služby) za iný, ale i v zameniteľnosti výrobcov (poskyto-

vateľov)   výrobkov (služieb) rovnakého druhu. Zameniteľnosť je nutné skúmať vždy

z niekoľkých hľadísk, a to predovšetkým vizuálneho, fonetického a sémantického. Základným

a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti známok označujúcich zhodné

alebo podobné výrobky či služby je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa, teda posúdenie,  

či známky sú natoľko odlišné (distinktivné), že nemôžu u bežného spotrebiteľa vyvolať

možnosť zámeny a v tomto smere ho uviesť do omylu. Skúmanie podobnosti nemôže byť

pritom založené len na formálnom porovnaní jednotlivých prvkov, ale musí sa zakladať  

na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa označení (pozri bližšie aj rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 23. júla 2008, č.k. 4As 90/2006-123, www.nssoud.cz).

Z obsahu predloženého spisového materiálu je nesporne preukázané, že žalobcom

namietaná slovná ochranná známka č. X. „TEFEX“, prihlasovateľa T. A., B. X., S. K., Š.,

bola zverejnená vo vestníku Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného

vlastníctva dňa 2. decembra 2004 s dátumom medzinárodného zápisu dňa 8. septembra 2004,

s právom prednosti odo dňa 30. augusta 2004 pre tovary zapísané v triede 8 a pre tovary

v triede 21 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Slovná ochranná známka č. X.

„TEFLON“ majiteľa E. D. P. D. N. A. C., W., D. X., U. (žalobcu) je zapísaná do registra odo

dňa 17. apríla 1969 s právom prednosti od 1. augusta 1968 pre tovary v triedach 1, 2, 17, 21

a 22 toho istého medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloženého

spisového materiálu za to, že skutkový stav bol správnym orgánom náležite zistený a správne

právne posúdený. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie

uvedenými kritériami. Ani podľa odvolacieho súdu prihlasované označenie nie je na základe

vykonaného komplexného zhodnotenia možné považovať za zameniteľné s namietanou

ochrannou známkou. Pri posudzovaní zameniteľnosti z hľadiska fonetickej a vizuálnej podobnosti bola žalovaným konštatovaná istá miera podobnosti, spôsobená identickou

začiatočnou časťou „TEF-„, avšak zo sémantického hľadiska ich považoval za odlišné.

Z hľadiska kritérií pre posúdenie zameniteľnosti je potrebné zohľadniť zaužívanosť pojmu

„teflon“ v povedomí spotrebiteľa, ktorý spája pojem „teflón“ s látkou určitých vlastností

používanou vo vzťahu k určitým tovarom v triede 8 a 21 medzinárodného triedenia tovarov

a služieb, taktiež brať do úvahy skutočnosti týkajúce sa použitia výraznej koncovky „-EX“

v napadnutej ochrannej známke, ako aj sémantickú rozdielnosť porovnávaných známok. Pri

celkovom hodnotení zameniteľnosti odvolací súd zastáva názor, že nedochádza k riziku

zámeny porovnávaných známok „TEFLON“ a „TEFEX“ alebo tovarov takto označených

a súčasne paralelné používanie predmetných ochranných známok nevyvoláva nebezpečenstvo

vzniku mylnej predstavy o ich vzájomnej spojitosti v povedomí priemerného spotrebiteľa.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že podľa rozsudku Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev zo dňa 29. septembra 1998 Canon Kabushiki Kaisha v. Metro-Goldwyn-Mayer

Inc., C-39/97 nebezpečenstvo zámeny pre verejnosť môže v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b/

smernice č. 89/104/EHS ku zbližovaniu zákonov členských štátov o ochranných známkach

existovať, ak predmetné výrobky alebo služby majú rôzne miesta výroby. Naopak, existencia

takéhoto nebezpečenstva je vylúčená, ak sa nejaví ako možné, aby verejnosť uverila, že

výrobky alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku, poprípade podnikov ekonomicky

spojených. V danom prípade porovnávaných ochranných známok však z celkového dojmu

označení nehrozí na trhu nebezpečenstvo ich priamej zámeny alebo nebezpečenstvo vzniku

mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti medzi označeniami vo vedomí spotrebiteľskej

verejnosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti aj rozsudok

Európskeho súdneho dvora vo veci SABEL BV v. Puma AG, Rudolf Dassler Sport C-251/95,

v ktorom bolo konštatované, že čisto asociatívne myšlienkové spojenie, ktoré by bolo mohlo

vo verejnosti vyvolať dojem o zhodnosti zmyslového obsahu oboch známok, samo o sebe

nepredstavuje nebezpečenstvo, že by známka bola so staršou známkou myšlienkovo spojená.

Nebezpečenstvo myšlienkového spojenia podľa názoru súdu nie je alternatívou k pojmu

nebezpečenstva zámeny, ale slúži len na to, aby presnejšie určilo jeho rozsah. Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa s týmto názorom v plnej miere stotožnil.

Ohľadom vyššie uvedeného rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu

odvolací súd dodáva, že toto nie je možné uplatniť pre posudzovaný prípad vzhľadom  

na odlišný skutkový a právny stav.

Odvolaciu námietku žalobcu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje

porovnanie tovarov a služieb zapísaných pre namietanú ochrannú známku s tovarmi

a službami prihlásenými pre zverejnenú ochrannú známku, považoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky za neodôvodnenú, a to aj s ohľadom na rozsudok Mestského súdu

v Prahe zo dňa 11. apríla 2007, č.j. 9 Ca 212/2005-64, ktorým rozhodol, že prekážkou

brániacou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok je existencia

pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti, ktorá je daná len pri kumulatívnom splnení

dvoch zákonom stanovených podmienok, ktorými sú jednak zhodnosť či podobnosť

prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou, a jednak zhodnosť alebo

podobnosť výrobkov či služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a namietaná staršia

ochranná známka vzťahujú. Ak teda správny orgán dospeje k záveru, že prihlasované

označenie nie je zhodné so staršou ochrannou známkou namietateľa, ani jej nie je podobné,

nemusí ďalej skúmať zhodnosť či podobnosť výrobkov či služieb, na ktoré sa obe označenia

vzťahujú, pretože ani ich prípadne zistená zhodnosť či podobnosť by (sama o sebe) nebola

prekážkou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok.

Z týchto dôvodov aj odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel

k záveru, že prihlasované označenie nie je s namietanou ochrannou známkou zameniteľné,

a preto môže byť zapísané v registri aj na podobné alebo zhodné tovary. K tomu, aby žalobca

mohol byť v danom prípade úspešný, musela by byť súčasne splnená podmienka

zameniteľnosti, aj podmienka zhodnosti alebo podobnosti tovarov, čo však v danom prípade

zistené ani preukázané nebolo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie

v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na základe čoho tento podľa  

§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a s použitím § 246c ods. 1 veta prvá

O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech

nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.    

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 7. apríla 2011

  JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská