8Sžfk/58/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: U. N. „v konkurze", Toporec 314 zastúpený JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.z. 23284/2013, Č.sp. 3552/2013-640 zo dňa 20.08.2013, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalovaného), proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S/48/2014-79 zo dňa 07. 09.2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

Žalobcovi proti sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

I. Konanie pred správnymi orgánmi a správnym súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd, alebo správny súd) rozsudkom č.k. 2S/48/2014-79 zo dňa 07.09.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného Č.z. 23284/2013, Č.sp. 3552/2013-640 zo dňa 20.08.2013 a rozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry č.600/1680/Rn/10 zo dňa 17.06.2013 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník uzatvoril s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 0936/PRV zo dňa 08.11.2006 naspolufinancovanie projektu „Agroenviroment - SHR U. N.“ v rámci plánu rozvoja vidieka SR, priorita č. 2, opatrenie č. 5 (ďalej aj len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy mu mala Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatiť nenávratný finančný príspevok vo výške 64 097,27 eur (1 930 994,35 Sk). Príspevok bol žalobcovi vyplatený v troch platbách v celkovej výške 27 821,69 eur (838 156,24 Sk). Dňa 23.11.2009 bolo na regionálne pracovisko platobnej agentúry v Poprade doručené oznámenie žalobcu, že dňa 18.11.2009 ukončil podnikateľskú činnosť.

3. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 KI71/2009, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.01.2010, bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Nakoľko žalobca ukončením podnikateľskej činnosti a vstupom do konkurzu predčasne a v rozpore s prijatými agroenvironmentálnymi záväzkami ukončil realizáciu projektu, Pôdohospodárska platobná agentúra listom č. 400/5544/2010 zo dňa 02.06.2010 odstúpila od zmluvy podľa ustanovenia čl. XIII ods. 1 zmluvy a dňa 29.11.2010 začala správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby v sume 27 821,69 eur voči JUDr. Stanislavovi Oravcovi ako správcovi konkurznej podstaty žalobcu ako úpadcu.

4. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 600/1680-R/10 zo dňa 05.01.2011 uložila správcovi konkurznej podstaty povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v sume 27 821,69 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal správca konkurznej podstaty odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 11135/2011 zo dňa 28.02.2011 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie č. 600/1680-R/10 zo dňa 05.01.2011 potvrdil.

5. Správca konkurznej podstaty sa ako žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11135/2011 zo dňa 28.02.2011. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S/119/2011- 49 zo dňa 16.10.2012 predmetné rozhodnutie zrušil konštatujúc, že správcovi konkurznej podstaty bola nesprávne uložená povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok, pretože nebol jeho prijímateľom a povinnosť vrátiť príspevok mala byť uložená úpadcovi - U. N.. Na základe uvedených skutočností začala Pôdohospodárska platobná agentúra listom č. 600/1680-SK/2010 zo dňa 20.05.2013 správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby v sume 27 821,69 eur.

6. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 600/1680-Rn/10 zo dňa 17.06.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi v súlade s článkom 73 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (ďalej aj len nariadenie (ES) č. 796/2004“) povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok v sume 27 821,69 eur v dôsledku porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) vzhľadom na porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých bol nenávratný finančný príspevok poskytnutý. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

7. Žalovaný rozhodnutím č.z. 23284/2013, č.sp. 3552/2013-640 zo dňa 20.08.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že žalobca ukončením podnikateľskej činnosti a vstupom do konkurzu predčasne a v rozpore s prijatými agroenvironmentálnymi záväzkami ukončil realizáciu projektu, čím porušil finančnú disciplínu. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď začali správne konanie v ktorom vydali rozhodnutie o uložení povinnosti žalobcovi, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, vrátiť nenávratný finančný príspevok alebo či si mali svoju pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní.

8. Nenávratný finančný príspevok sa poskytuje zo štrukturálnych fondov Európskej únie ako nástroja štrukturálnej politiky Európskeho spoločenstva využívaného na dosiahnutie jej cieľov a je určený na vyrovnávanie rozdielov jednotlivých regiónov členských štátov Európskej únie a prideľuje sa na základerozhodnutia Európskej komisie. Na nakladanie a hospodárenie s prostriedkami štrukturálnych fondov sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z.

9. Nenávratný finančný príspevok, rovnako ako dotácie, predstavuje platby z verejných zdrojov, ktoré v súlade s právnymi predpismi poskytuje orgán verejnej správy fyzickým alebo právnickým osobám za splnenia určených podmienok na základe uzavretej zmluvy medzi poskytovateľom a prijímateľom. Právny vzťah, ktorého predmetom je poskytnutie nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, je vzťahom verejnoprávnym (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sž-o-NS 57/2006 zo dňa 31.01.2008) a poskytovateľ dotácie v ňom vystupuje vo vrchnostenskej pozícii. Podstatou nenávratného finančného príspevku či dotácie je, že príjemca prijíma isté dobrodenie z verejných zdrojov, ktorého protiváhou nie je, ako je to spravidla vo vzťahoch súkromnoprávnych, jeho protiplnenie v prospech poskytovateľa príspevku, ale práve akceptovanie podmienok, za ktorých je nenávratný finančný príspevok prijímaný. Možno uviesť, že podmienky poskytovania a čerpania príspevku nemusia byť ustanovené iba právnym predpisom, ale môžu byť upravené aj individuálne v zmluve uzavretej s prijímateľom, ktorá zakladá právny vzťah poskytovania nenávratného finančného príspevku. Podľa § 31 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z., porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

10. Na dodržiavanie finančnej disciplíny dotknutými subjektmi dohliada v rámci svojej kompetencie Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá je platobným orgánom. Jej pôsobnosť v tejto oblasti vymedzuje zákon č. 543/2007 Z. z. Ak subjekt, ktorému bol zo štátneho rozpočtu poskytnutý nenávratný finančný príspevok, poruší pravidlá a podmienky, za ktorých mu boli poskytnuté verejné prostriedky, jeho konanie sa považuje za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. Pokiaľ bolo dotknutému subjektu preukázané takéto so zákonom rozporné konanie, Pôdohospodárska platobná agentúra mu uloží podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy. Toto ustanovenie je ustanovením kogentným.

11. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku porušil finančnú disciplínu tým, že porušil pravidlá a podmienky, za ktorých mu bol tento príspevok poskytnutý. Porušenia sa dopustil tým, že predčasne ukončil podnikateľskú činnosť a konal v rozpore s prijatými agroenvironmentálnymi záväzkami - s čl. III ods. 2 zmluvy. Žalobca sa v tomto článku zaviazal realizovať záväzky definované agroenvironmentálnymi schémami najmenej 5 rokov od prijatia záväzku, t. j. od 01.01.2006 do 31.12.2010. Z dokladov predložených žalobcom regionálnemu pracovisku platobnej agentúry v Poprade je zrejmé, že podnikateľskú činnosť ukončil dňa 18.11.2009, teda predčasne.

12. Žalobca tiež porušil finančnú disciplínu tým, že konal v rozpore s čl. VII ods. 16 zmluvy. V zmysle tohto článku bolo jeho povinnosťou oznámiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre všetky zmeny a skutočnosti, ktoré majú vplyv alebo súvisia s plnením zmluvy alebo sa akýmkoľvek spôsobom týkajú zmluvy alebo sa môžu týkať, a to do 10 dní od ich vzniku s výnimkou zmenených plôch alebo okolností hospodárenia, na ktoré nemá konečný prijímateľ žiadny vplyv. Žalobca porušil uvedený článok zmluvy tým, že Pôdohospodárskej platobnej agentúre neoznámil, že bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Toto pochybenie žalobcu malo za následok skutočnosť, že sa žalovaný resp. Pôdohospodárska platobná agentúra nedozvedeli o vyhlásení konkurzu a nemohli si prihlásiť pohľadávku do konkurzného konania. Súd zastal názor, že bolo nielen zmluvnou ale aj morálnou povinnosťou žalobcu vyvinúť maximálne úsilie na dodržanie podmienok zmluvy, ktorú uzatvoril a na základe ktorej mu boli poskytnuté verejné prostriedky. Mal urobiť všetko pre to, aby dodržal aj časové obdobie piatich rokov, počas ktorých mal realizovať záväzky definované agroenvironmentnálnymi schémami. Mal mať na zreteli, že mu boli poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie za účelom podpory jeho aktivity v danej oblasti a mal zodpovedne pristúpiť k plneniu zmluvných podmienok. Poukázal na to, že s porušením povinnosti ustanovenej v zmluve sa spája jednak povinnosť vrátiť nenávratný finančnýpríspevok, a jednak porušenie povinnosti ustanovenej v zmluve znamená porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. V zmysle súdnej praxe (napr. rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9Cb/112/2013 zo dňa 12.09.2014) nie je vylúčené, že „jedným konaním môže dôjsť na jednej strane k porušeniu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, kde by išlo o porušenie súkromného práva s následnou povinnosťou vrátiť poskytnutý finančný príspevok a na strane druhej tiež k porušeniu finančnej disciplíny, dôsledkom ktorého by bola povinnosť zaplatiť odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny.“

13. Je nepochybné, že zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, čím v súlade s § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikajú všetky povinnosti zmluvných strán z predmetnej zmluvy a v súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je žalobca povinný vrátiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre plnenie, ktoré mu táto poskytla v súlade so zmluvou. Týmto plnením je poskytnutie nenávratného finančného príspevku. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné posúdiť, či nenávratný finančný príspevok podlieha konkurzu a tiež zodpovedať otázku, kedy vznikla predmetná pohľadávka.

14. Nie každý majetok, ktorý patrí úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu alebo ktorý nadobudne počas konkurzu, podlieha konkurzu. Existuje viacero dôvodov, pre ktoré je majetok vylúčený z konkurzu. Tieto dôvody sú ustanovené v § 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Majetok, ktorý nepodlieha konkurzu, je uvedený aj v zákone č. 523/2004 Z. z. Tento majetok nemôže byť zapísaný do súpisu podstaty. Ak správca takýto majetok zapíše do súpisu podstaty, úpadca sa môže domáhať jeho vylúčenia zo súpisu. Vyššie citované ustanovenia vylučujú možnosť speňaženia majetku (prostriedkov) poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, keďže nepodliehajú konkurzu. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by sa v čase vyhlásenia konkurzu na účte žalobcu nachádzali finančné prostriedky poskytnuté v rámci zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, nakoľko tieto prostriedky spotreboval pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, možno konštatovať, že jeho majetok podliehal konkurzu.

15. Ďalej považoval súd za potrebné poukázať na hmotnoprávne a procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu. Hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu zasahujú do práv a povinností úpadcu a tretích osôb a spôsobujú zmenu či zánik práv, ktoré im vyplývajú zo zmlúv alebo z príslušných právnych predpisov, alebo vyvolávajú vznik nových práv a povinností. Procesnoprávne účinky zasahujú do procesných práv úpadcu a ďalších účastníkov konania, ale aj do oprávnenia príslušného štátneho orgánu pokračovať v konaní. Ďalšie právne dôsledky môžu vyplývať z procesného predpisu, ktorý upravuje príslušné konanie.

16. Pohľadávka, ktorú mal žalovaný z titulu porušenia zmluvy žalobcom, je pohľadávkou, ktorá podľa názoru súdu vznikla momentom porušenia zmluvy. Ide teda o pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Tento druh pohľadávok môže byť uspokojený iba na základe podanej prihlášky a iba v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu. Prihlásenie tejto pohľadávky sa vyžaduje bez ohľadu na to, či pohľadávka veriteľa vznikla podľa predpisov súkromného alebo verejného práva. Rovnako je irelevantné, či pohľadávka bola už splatná, keďže vyhlásením konkurzu sa všetky pohľadávky stávajú splatnými ex lege ku dňu vyhlásenia konkurzu alebo či sú pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím, prípadne rozhodnutím správneho orgánu.

17. V dôsledku pochybenia žalobcu, ktorý neupovedomil Pôdohospodársku platobnú agentúru o vyhlásení konkurzu, sa táto nedozvedela o jeho vyhlásení a neprihlásila si pohľadávku. Neuplatnením práva formou prihlášky právo nezaniká, ale nemôže byť počas konkurzného konania uspokojené. Neprihlásenú pohľadávku si môže veriteľ vymáhať voči dlžníkovi až po skončení konkurzu. Individuálne uspokojenie neprihlásených pohľadávok je s poukazom na § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. vylúčené. Z citovaných ustanovení § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že vyhlásenie konkurzu má za následok prerušenie všetkých súdnych a iných konaní za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi. Konania sa prerušujú ex lege, a preto nie je potrebné vydať rozhodnutieo prerušení. V tejto súvislosti poukázal na to, že konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 KI71/2009 a bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 20.01.2010. Odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu neboli správne orgány oprávnené začať správne konanie vo veci vrátenia nenávratného finančného príspevku ani pokračovať v správnom konaní po zrušení rozhodnutia žalovaného č. 3213/2013-640 zo dňa 15.07.2013 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/223/2013 zo dňa 11.12.2014.

18. Súd bol toho názoru, že správne orgány po vyhlásení konkurzu postupovali v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z. z. a nemali začať správne konanie. Nakoľko začali správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby, toto správne konanie sa ex lege v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prerušilo. Vzhľadom na to neboli ani oprávnené vydať napadnuté rozhodnutie. Jediným spôsobom, ktorým sa mohli domáhať uspokojenia pohľadávky, bolo jej prihlásenie do konkurzu. Súd pripúšťa, že žalovaný si neprihlásil pohľadávku do konkurzu v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti žalobcom, avšak o vyhlásení konkurzu sa mohol dozvedieť aj sám z Obchodného vestníka, v ktorom sa zverejňujú všetky uznesenia o vyhlásení konkurzu. Pôdohospodárska platobná agentúra by mala pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme predchádzania vzniku obdobných situácií, kedy konečný prijímateľ obdrží nenávratný finančný príspevok na realizáciu projektu a následne vstúpi do konkurzu bez toho, aby túto skutočnosť oznámil, by mala do zmluvy zakotviť aj vhodný spôsob zabezpečenia prípadnej budúcej pohľadávky prihliadajúc na rozhodujúce faktory, napr. rizikovosť konečného prijímateľa, dĺžku trvania realizácie projektu, výšku poskytovaného príspevku a iné. Zabezpečením pohľadávky priamo v zmluve by sa Pôdohospodárska platobná agentúra vyhla komplikáciám pri jej vymáhaní.

19. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenia

20. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal sťažovateľ ako žalovaný kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote. Ako dôvod kasačnej sťažnosti uviedol ustanovenie § 440 ods. 1 písm. c/ SSP s tým, že krajský súd Bratislava porušil zákon, tým, že v rozpore s § 440 ods. 1 písm. c/ SSP pripustil ako účastníka konania žalobcu, ktorý nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v Bratislave v plnom rozsahu, nemal práva a povinnosti účastníka súdneho sporu. V danom prípade takúto spôsobilosť mal len zákonný zástupca - súdom určený správca konkurznej podstaty (žalobu podpísal U.. L. X. a nie U.. X. E., správca konkurznej podstaty). Mal za to, že vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu, žalobcovi zanikla jeho procesná spôsobilosť byť účastníkom súdneho sporu. Potvrdzuje to aj dikcia ustanovenia § 47 ods. 5 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácií. Konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 1KI71/2009, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.01.2010. Ustanoveným správcom konkurznej podstaty sa stal U.. X. E. X. X. M. XX, F. a nie U.. L. X., advokát so sídlom Stará Ľubovňa, ktorý zastupoval žalobcu v súdnom konaní pred krajským súdom. Jediným oprávneným na začatie súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného bol teda po vyhlásení konkurzu ustanovený správca konkurznej podstaty.

21. Ďalej sťažovateľ dôvodil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že žalobcovi bol po preukázaní splnenia kritérií podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku poskytnutý finančný príspevok na projekt „Agroenvironment - SHR U. N.“ v rámci Plánu rozvoja vidieka Slovenskej republiky, priorita č. 2, opatrenie č. 5 z finančných prostriedkov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V danom prípade teda išlo o poskytnutie finančných prostriedkov, určených na konkrétny projekt a nie o spotrebnú vec. Poskytnutie týchto finančných prostriedkov bolo žalobcovi v konaní riadne preukázané. Nakoľko žalobca nepochybne nesplnilpodmienky, za akých mu bol finančný príspevok poskytnutý, PPA začala správne konanie vo veci vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov v súlade s článkom 73 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov.

22. Úlohou krajského súdu v súlade s 56 ods. 1 SSP bolo preskúmať v tomto konaní výlučne zákonnosť rozhodnutia MPRV SR a PPA, ich opatrení a iné zásahy orgánov verejnej správy, poskytnúť ochranu pred ich nečinnosťou a rozhodnúť v ďalších veciach ustanovených SSP. Zákonodarca v SSP neumožnil, aby sa súd zaoberal otázkou, či PPA bola alebo nebola oprávnená uložiť žalobcovi sankciu za porušenie finančnej disciplíny v súlade s § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.”), ale tým, či žalovaný a PPA konali alebo nekonali v súlade so zákonom. Pokiaľ by mal súd takúto právomoc, tak by sa musel vysporiadať s otázkou, či správne orgány konali v súlade so zákonom alebo konali nezákonne. Takýto právny názor krajský súd vo svojom rozsudku neuviedol.

23. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil otázku vzniku predmetnej pohľadávky, keď konštatoval, že pohľadávka vznikla odstúpením od zmluvy. Nesprávne právne posúdenie je vtom, že PPA začala správne konanie voči žalobcovi podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. za porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok, ktoré skončilo vydaním rozhodnutia PPA č. 600/1680-Rn/10 zo dňa 17.06.2013, ktorým PPA uložila žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v celkovej sume 27.821,69 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, avšak žalovaný po preskúmaní rozhodnutia PPA č. 600/1680-Rn/10 zo dňa 17.06.2013 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) toto odvolanie zamietol a rozhodnutie PPA potvrdil. Dôvody zamietnutia odvolania žalobcu boli podrobne rozpísané v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 20.08.2013, napadnuté žalobcom na krajskom súde. Cieľom správneho konania PPA a žalovaného bolo potrestať žalobcu za porušenie zákonných podmienok poskytnutia príspevku, ktorých sa dopustil a nie uložiť mu sankciu. Pohľadávky vzniknuté z titulu porušenia finančnej disciplíny vznikajú v tomto prípade na základe právoplatného rozhodnutia PPA, ktorým je vo všeobecnosti vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie v súlade s ustanoveniami § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. príslušná správa finančnej kontroly (v súčasnosti Úrad vládneho auditu), resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Zákonom č. 543/2007 Z. z o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka bola založená pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry ako správneho orgánu vo vzťahu k rozhodovaniu o porušení finančnej disciplíny. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o správne konanie o uložení sankcie, ale išlo o správne konanie za porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok.

24. Mal za to, že nie je možné stotožniť právny titul zahájenia správneho konania podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. so správnym konaním z titulu vymáhania pohľadávky, ktorá vznikla odstúpením od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 0936/PRV. Na základe vyššie uvedených dôvodov boli teda PPA a MPRV SR nielen oprávnené, ale ex leqe povinné začať správne konanie vo veci porušenia pravidiel a podmienok poskytnutia finančného príspevku žalobcovi. Poukázal i na názor Ústavného súdu, ktorý vyjadril vo svojom rozhodnutí zo dňa 03.12.2014 nález Ústavného súdu SR z 3.12.2014, sp. zn.: ÚS 289/2014-26. Konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 15.01.2010, zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 20.01.2010, ktorým začali plynúť účinky vyhlásenia konkurzu. De lege lata pritom platí, že súd môže v prerušenom konaní pokračovať iba na návrh správcu, ktorý sa takto stáva dominus litis a jedine od jeho iniciatívy závisí prípadné pokračovanie v prerušenom konaní. Správca v tomto konaní neinicioval začatie ani pokračovanie súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým žalovaný uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu vo výške 27.821,69 EUR Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako i nález ÚS SR, krajský súd nebol oprávnený vo veci rozhodnúť a anizrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a PPA, nakoľko bolo súdne konanie ex lege prerušené.

25. Z vyššie uvedených tvrdení je zrejmé, že krajský súd nebral do úvahy všetky skutočnosti, na základe ktorých správne orgány rozhodovali a preto nesprávne aplikoval § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V správnom súdnictve je nesporne súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky aj právo žalovaného, ako účastníka preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať žalobcovým primárnym námietkam, oponujúcim zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.

26. Žalobca a ani krajský súd neuviedli žiadne právne a skutkovo podložené skutočnosti, ktoré by odporovali konštatovaniam, uvedeným v prvostupňovom ako i druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu či tomu, že žalobca nekonal v súlade so ZoPNFP, na základe ktorej mu bol vyplatený finančný príspevok, a teda nevykonal realizáciu schváleného projektu tak, ako sa k tomu zaviazal v ZoPNFP, a teda aby krajský súd rozhodol, že rozhodnutia žalovaného a PPA sú nezákonné.

Mal za to, že žalovaným rovnako ako PPA boli pri vydávaní svojich rozhodnutí dodržané všetky požiadavky stanovené vnútroštátnou a európskou legislatívou. V prípade, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožní s uvedenou argumentáciou, uvedenou v bode A) kasačnej sťažnosti, navrhol, aby uznesením konanie zastavil. V prípade, ak sa NS SR nestotožní s názorom prezentovaným v bode A kasačnej sťažnosti navrhol, aby NS SR rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu v zruší podľa §462 ods. 1 SSP vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok s poukazom na § 447 ods. 1 SSP.

27. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalobca, nesúhlasil so závermi uvedenými v kasačnej sťažnosti zo strany žalovaného, poukázal na to, že žalovaný a aj Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava viedli konanie voči účastníkovi - U. N. X. P. F. XXXXX S. a nie Q. X. E., správcovi konkurznej podstaty úpadcu, teda na podanie žaloby bol aktívne legitimovaný U. N. a nie správca konkurznej podstaty úpadcu U. N..

28. Ďalej poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že finančnými prostriedkami v čase vyhlásenia konkurzu žalobca nedisponoval, pretože ak by nimi disponoval, správca by zapísal do súpisu majetku úpadcu dané finančné prostriedky. Správca v konaní zapísal do súpisu majetku iba nehnuteľnosti, ktoré mal žalobca v podielovom a výlučnom vlastníctve a zároveň nehnuteľnosti, ktoré mal žalobca v BSM. Túto skutočnosť nebolo potrebné ani preukazovať, pretože správca v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii v súlade s vyhláškou č. 665/2005 Z.z. je povinný vyhotoviť súpis a tento publikovať v Obchodnom vestníku, ktorý je verejne prístupný a zo súpisu majetku, ktorý publikoval správca v obchodnom vestníku jednoznačne vyplýva, že do súpisu majetku úpadcu neboli zapísané žiadne finančné prostriedky resp. finančná hotovosť. S poukazom na § 46 Zákona č. 7/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, že vyhlásením konkurzu všetky nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu sa považujú za splatné; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky a preto všetky pohľadávky je potrebné uplatniť prihláškou do konkurzného konania. Zároveň poukázal na obdobné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie krajského súdu pod sp. zn. 1 S/223/2013, ktoré obdobnú vec riešilo. Navrhol, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie pred kasačným súdom

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP bez nariadeniapojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že vyhlásenie rozhodnutia bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR - www.nsud.sk. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 28.11.2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 72 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, 13) ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov. 14)

32. Podľa § 8 ods. 10 Zákona č. 523/2004 Z.z. výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov 14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20 ods. 2.

33. Podľa § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

(2) Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.

(3) V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

(4) Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

34. Podľa § 31 ods. 1 pís. n) zákona č. 523/2004 Z.z.o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

35. Podľa § 31 ods. 4 a 7 zákona č. 524/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedeniavrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.

(7) Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. 43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).

36. Podľa § 31 ods. 8 až 16 zákona č. 523/2004 Z.z odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého boli poskytnuté; odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej správy pri nakladaní s inými finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.

(9) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu, 44) ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných prostriedkov v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. 45) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej kontroly, 46) ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie 46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis. 24a) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.

(10) Ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán oprávnený na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 47) je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu 44) podľa odseku 9.

(11) Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz. (12) Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. 48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. 28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.

(13) Odvod spolu s penále za porušenie finančnej disciplíny, ktoré za kontrolovaný subjekt alebo auditovanú osobu nepresiahnu sumu 40 eur, sa neukladá.

(14) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.

(15) Na postup pri úhrade odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie sa vzťahuje § 20 okrem postupu pri úhrade odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis. 24a)

(16) Ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného predpisu.

37. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu bolo zistené, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 3 S/119/2011-49 zo dňa 16.10.2012 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č.k. záznamu 111/35/2011, č.1S 12/2011-560 zo dňa 28.02.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť, proti rozsudku nepodal žalovaný opravný prostriedok. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu U. N., tento nestráca právnu subjektivitu, ale vyhlásením konkurzu stráca úpadca oprávnenie nakladať s jeho majetkom. Podľa názoru súdu rozhodnutím PPA, ako aj žalovaného mala byť uložená povinnosť vrátiť nenávratný finančný prostriedok v celkovej sume 27.821,69 Eur práve úpadcovi a nie žalobcovi.

38. Následne žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy na základe ktorého potom bolo vydané rozhodnutie Pôdohospodárskej a platobnej agentúry zo dňa 17.06.2013 a ktorým podľa § 31 ods. 9 Zákona č. 523/2004 v spojení s § 31 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. uložila vo vzťahu k žalobcovi U. N., W. S. XXX povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok v celkovej sume 27.821,69 Eur. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím a to tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 20.08.2013.

39. Kasačný súd považuje rozhodnutie správneho súdu vo výrokovej časti, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy za vecne správne a stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia v tom smere, že z ustanovenia § 47 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že vyhlásenie konkurzu má za následok prerušenie všetkých súdnych a iných konaní za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorý patrí úpadcovi.

40. Správny súd ustálil, že správny orgán po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu (ktorý bol vyhlásený uznesením OS Prešov sp. zn. 1 K/I-71/2009 a bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 20.01.2010), od tohto dňa neboli správne orgány oprávnené ani začať správne konanie vo veci vrátenia nenávratného finančného príspevku, ani pokračovať v správnom konaní následne po zrušení rozhodnutia žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/223/2013. Z tohto dôvodu, keďže Zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. je lex specialis voči predpisom o správnom konaní, s poukazom na § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, toto správne konanie malo byť vedené proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu, respektíve s poukazom na § 47 ods. 1 Zákona o konkurze malo byť konanie prerušené, resp. mal správny orgán vykonať úkon podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, či je možné pokračovať v prerušenom konaní na návrh správcu.

41. Nedôvodnú súd vyhodnotil kasačnú námietku žalovaného a to porušenie ustanovenia § 440 ods. 1 písm. c/ SSP, ktorý namietal, že Krajský súd Bratislava porušil zákon tým, že pripustil ako účastníka konania žalobcu, ktorý nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v Bratislave v plnom rozsahu, nakoľko vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu, žalobcovi zanikla jeho procesná spôsobilosť byť účastníkom súdneho sporu.

42. Procesná spôsobilosť patrí každému v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Nedostatok procesnej spôsobilosti sa môže reálne vyskytnúť iba na strane fyzickej osoby ako účastníka konania, resp. iného subjektu správneho súdneho konania, alebo i zástupcu. Procesná spôsobilosť fyzickej osoby je totožná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 8 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18.teho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Fyzické osoby, ktoré nemajú procesnú spôsobilosť,musia byť v konaní zastúpené zástupcom. Nedostatok procesnej spôsobilosti sa môže reálne vyskytnúť na strane fyzickej osoby ako účastníka konania, alebo jeho zákonného zástupcu. Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania je odstrániteľný. Absencia procesnej spôsobilosti neznamená, že konkrétny subjekt nemôže v konaní vystupovať, ale len to, že musí byť v konaní zastúpený zástupcom, resp. že procesné úkony môže uskutočňovať len prostredníctvom zástupcu. Ak je stranou fyzická osoba, správny súd postupuje podľa § 36 až 39 SSP vhodným opatrením, keď ustanoví zástupcu, či procesného opatrovníka.

43. Kasačný súd zdôrazňuje, že v predmetnom prípade v konaní pred správnym súdom išlo o konanie na podklade správnej žaloby podanej žalobcom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, v ktorom správnom konaní vystupoval ako účastník tohto správneho konania žalobca, zastúpený advokátom. Toto správne konanie nadväzovalo na vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu, ktorý konštatoval, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu U. N., tento nestráca právnu subjektivitu, ale vyhlásením konkurzu stráca úpadca oprávnenie nakladať s jeho majetkom. Podľa názoru súdu rozhodnutím PPA, ako aj žalovaného mala byť uložená povinnosť vrátiť nenávratný finančný prostriedok v celkovej sume 27.821,69 Eur práve úpadcovi a nie žalobcovi (správcovi konkurznej podstaty žalobcu ).

44. Kasačný súd konštatuje v súvislosti s prerušením správneho súdneho konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., že pod súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi (§ 47 ods. 1 č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii) nemožno podradiť správne súdne konanie podľa zákona č. 162/2015 Z.z.. Predmetom súdneho prieskumu totiž nie je rozhodovanie majetkových vecí, ale preskúmavanie zákonnosti správnych aktov a iných konaní orgánov verejnej správy. Už len zo systematického pohľadu totiž nemožno v určitom zmysle nadradiť kvázi súkromný záujem spojený s konkurzným konaním, ktorého účelom je zabezpečiť vysporiadanie predĺženia úpadcu, pred verejným záujmom na zabezpečení zákonnosti v rozhodovaní orgánov verejnej správy a to aj pri žalobách fyzických a právnických osôb. (Komentár k Správnemu súdnemu poriadku, str. 557, nakladateľstvo C.H.BECK, Baricová a kolektív, rok 2018). Naviac je potrebné zaujať názor k tomu, že správny súd práve zrušil rozhodnutie prvostupňového a aj druhostupňového orgánu verejnej správy z dôvodov, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a správne orgány postupovali v rozpore s § 47 zákona č. 7/2005 Z.z., keď začali konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby, nakoľko toto konanie sa ex lege v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. prerušilo a preto ani neboli oprávnené vydať rozhodnutie.

45. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca ako samostatne hospodáriaci roľník uzatvoril s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 0936/PRV zo dňa 08.11.2006 na spolufinancovanie projektu „Agroenviroment - SHR U. N.“ v rámci plánu rozvoja vidieka SR, priorita č. 2, opatrenie č. 5 (ďalej aj len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy mu mala Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatiť nenávratný finančný príspevok vo výške 64 097,27 eur (1 930 994,35 Sk). Príspevok bol žalobcovi vyplatený v troch platbách v celkovej výške 27 821,69 eur (838 156,24 Sk). Dňa 23.11.2009 bolo na regionálne pracovisko platobnej agentúry v Poprade doručené oznámenie žalobcu, že dňa 18.11.2009 ukončil podnikateľskú činnosť.

46. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 KI71/2009, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.01.2010, bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Nakoľko žalobca ukončením podnikateľskej činnosti a vstupom do konkurzu predčasne a v rozpore s prijatými agroenvironmentálnymi záväzkami ukončil realizáciu projektu, Pôdohospodárska platobná agentúra listom č. 400/5544/2010 zo dňa 02.06.2010 odstúpila od zmluvy podľa ustanovenia čl. XIII ods. 1 zmluvy a dňa 29.11.2010 začala správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby v sume 27 821,69 eur voči JUDr. Stanislavovi Oravcovi ako správcovi konkurznej podstaty žalobcu ako úpadcu.

47 Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 0936/PRV zo dňa 8.11.2006, kód projektu 205000148201 zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo doručenésprávcovi konkurznej podstaty úpadcu U. N. - U.. P. W. dňa 15.6.2010, uvedené vyplýva z č.l. 30 administratívneho spisu.

48. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 600/1680-R/10 zo dňa 05.01.2011 uložila správcovi konkurznej podstaty povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v sume 27 821,69 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal správca konkurznej podstaty odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 11135/2011 zo dňa 28.02.2011 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie č. 600/1680-R/10 zo dňa 05.01.2011 potvrdil.

49. Správca konkurznej podstaty sa ako žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11135/2011 zo dňa 28.02.2011. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S/119/2011- 49 zo dňa 16.10.2012 predmetné rozhodnutie zrušil konštatujúc, že správcovi konkurznej podstaty bola nesprávne uložená povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok, pretože nebol jeho prijímateľom a povinnosť vrátiť príspevok mala byť uložená úpadcovi - U. N.. Na základe uvedených skutočností začala Pôdohospodárska platobná agentúra listom č. 600/1680-SK/2010 zo dňa 20.05.2013 správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby v sume 27 821,69 eur.

50. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 600/1680-Rn/10 zo dňa 17.06.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi v súlade s článkom 73 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (ďalej aj len nariadenie (ES) č. 796/2004“) povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok v sume 27 821,69 eur v dôsledku porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) vzhľadom na porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých bol nenávratný finančný príspevok poskytnutý. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

51. Žalovaný rozhodnutím č.z. 23284/2013, č.sp. 3552/2013-640 zo dňa 20.08.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že žalobca ukončením podnikateľskej činnosti a vstupom do konkurzu predčasne a v rozpore s prijatými agroenvironmentálnymi záväzkami ukončil realizáciu projektu, čím porušil finančnú disciplínu.

52. K poskytovaniu dotácii resp. vráteniu poskytnutých platieb z verejných zdrojov v podobe vrátenia vyplatenej nenáležitej platby z dôvodu porušenia finančnej disciplíny sa Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobne venoval napr. v rozhodnutí sp. zn. 4 Sžo/5/2012, v ktorom uviedol :,, Citované ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 odôvodňujú záver, že vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti, ktorý bol poskytnutý žalobcovi správnym orgánom prvého stupňa, je svojou povahou dotáciou pre poľnohospodárov. Orgánom, ktorý mal v Slovenskej republike právomoc rozhodovať o žiadostiach o vyrovnávacie príspevky, bola Pôdohospodárska platobná agentúra, a to na základe zákona č. 473/2003 Z. z. v rozhodnom čase do 31.12.2006, zákona č. 274/2006 Z. z. v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007 a zákona č. 543/2007 Z. z. od 1.1.2008. Dotácie predstavujú platby z verejných zdrojov, ktoré v súlade s právnymi predpismi poskytuje orgán verejnej správy fyzickým alebo právnickým osobám za splnenia určených podmienok na základe uzavretej zmluvy medzi poskytovateľom a prijímateľom, alebo na základe rozhodnutia vydaného na žiadosť prijímateľa o dotáciu. Právny vzťah, ktorého predmetom je poskytnutie dotácie, je vzťahom verejnoprávnym (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Sž-o-NS 57/2006, z 31.1.2008) a poskytovateľ dotácie v ňom vystupuje vo vrchnostenskej pozícii. Podstatou dotácie je, že príjemca prijíma isté dobrodenie z verejných zdrojov, ktorého protiváhou nie je - ako je to spravidla vo vzťahoch súkromnoprávnych - jeho protiplnenie v prospech poskytovateľa dotácie, ale práve akceptovanie podmienok, za ktorých je dotácia prijímaná. Možno uviesť, že podmienky poskytovania a čerpaniadotácie v zásade nemusia byť nutne ustanovené iba právnym predpisom, ale môžu byť upravené aj individuálne v zmluve uzavretej s prijímateľom dotácie, resp. v žiadosti, ktorej podaním a následným schválením zo strany poskytovateľa sa právny vzťah poskytovania dotácie zakladá. Administratívnoprávny vzťah poskytovania platieb vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti medzi prvostupňovým správnym orgánom a žalobcom bol iniciovaný zo strany žalobcu podaním „Žiadosti o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami na rok 2006“ dňa 4.5.2006, ktorá žiadosť bola súčasťou jednotnej žiadosti spolu so žiadosťou o priame platby na plochu. V zmysle čl. 12 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 (nariadenie bolo uvádzané tiež v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o schválení poskytnutia podpory), jednotná žiadosť musí obsahovať všetky informácie potrebné na stanovenie oprávnenosti podpory, najmä (nasleduje exemplifikatívny výpočet údajov). Anglické znenie uvádzacej vety čl. 12 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 je nasledovné: „The single application shall contain all information necessary to establish eligibility for the aid, in particular...“ Odvolací súd dopĺňa, že preklad slovného spojenia „eligibility for the aid“ ako „oprávnenosť podpory“ nepovažuje za presne vystihujúci zmysel týchto slov - ich význam treba chápať skôr ako „podmienky podpory“. Z uvedeného vyplýva, že samotné nariadenie Komisie (ES) č. 796/2004 predpokladalo, že podmienky, za ktorých sa podpora poskytuje, budú špecifikované v jednotnej žiadosti, formulárovo vyhotovovanej príslušným orgánom štátu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa poukazuje na ustanovenie čl. 73 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004. Podľa článku 73 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 ak dôjde k vyplateniu nenáležitej platby („undue payment“), poľnohospodár splatí predmetnú čiastku plus úroky vyčíslené podľa odseku 3. Podľa článku 73 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 úroky sa vypočítajú za obdobie, ktoré uplynie medzi oznámením poľnohospodárovi, že má čiastku vrátiť, a splatením alebo odpočtom. Z týchto ustanovení správne orgány vyvodzovali povinnosť žalobcu vrátiť pri nedodržaní podmienok poskytnutia vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti poukázané platby spolu s úrokom vo výške penále za porušenie finančnej disciplíny. Proti takejto subsumpcii pod právnu normu žalobca neargumentoval; odvolací súd len dopĺňa (so zreteľom na už uvedenú skutočnosť, že záväzné podmienky poskytnutia a čerpania dotácie môžu byť nad všeobecný rámec právneho predpisu špecifikované v individuálnej zmluve alebo formulárovej žiadosti podliehajúcej schváleniu), že povinnosť vrátiť pridelenú podporu pri nedodržaní podmienok podpory bola osobitne upravená aj v žiadosti o priame platby na plochu na rok 2006 (bod j) in fine na strane B-2/3 jednotnej žiadosti), ktorá podmienka sa vzťahovala aj na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti v zmysle bodu e) na strane B-2A/3 žiadosti o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami na rok 2006. Pred poskytnutím dotácie je žiadateľ povinný akceptovať všetky podmienky, ktoré sú s dotáciou a jej využívaním spojené (pričom tieto podmienky musia byť formulované presne, výstižne a jasne). Príjemca si má byť vedomý rizika, že pri nedodržaní týchto podmienok bude musieť platby vrátiť späť poskytovateľovi. Avšak po poskytnutí dotácie, ak sa tak udialo v súlade s právnymi predpismi, vzniká príjemcovi právo na zachovanie nadobudnutých práv spojené s jeho legitímnymi očakávaniami. K uvedenej problematike možno poukázať na všeobecné závery o dotačnej politike zaujaté Najvyšším správnym súdom Českej republiky napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2 Afs 58/2005, 1 Afs 24/2011. To znamená, že pravidlá poskytovania a realizácie dotácie po jej poskytnutí zásadne nemožno jednostranne meniť, a už vôbec nie v neprospech prijímateľa. Nie je prípustné, aby bola dodatočne zo strany štátu zavedená nová (iná) podmienka, ktorej nesplnenie prijímateľom dotácie poskytnutej podľa starších pravidiel by bolo vyhodnotené ako nedodržanie podmienok podpory príjemcom spojené s povinnosťou vrátiť už poukázanú platbu. Práva (majetkové hodnoty), ktoré osoba v súlade s právom nadobudla, nemôžu byť neskoršou právnou normou odňaté či neuznané. Od príjemcu dotácie preto možno požadovať, aby plnil len tie podmienky, ktoré platili pre dotáciu v čase jej poskytnutia podľa právneho predpisu vtedy účinného alebo boli súčasťou zmluvy, schválenej žiadosti či rozhodnutia, prípadne iného aktu, s ktorým bol príjemca pri poskytnutí dotácie oboznámený (porovnaj R 19/1997). Výnimkou by bolo, keby príjemca individuálne pristúpil na neskoršie prísnejšie podmienky.“

53. Zákon č. 523/2004 Z.z.v ustanoveniach § 31 taxatívne vymenúva prípady, ktoré sa definujú akoporušenie finančnej disciplíny. V porovnaní s porušením rozpočtovej disciplíny (neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov a nedodržanie podmienok poskytnutia) je porušenie finančnej disciplíny v rozpočtových pravidlách verejnej správy jednoznačne definované pre rôzne situácie, ktoré môžu pri nakladaní s verejnými prostriedkami nastať. Súčasne ide o širší obsah pojmu verejné prostriedky. Na uvedenú konkretizáciu v § 31 ods. 1 nadväzuje aj sankcionovanie, ktoré je odstupňované podľa druhu a závažnosti porušenia v ďalších ustanoveniach rozpočtových pravidiel verejnej správy. V súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy sa v praxi aplikuje povinnosť dodržiavať finančnú disciplínu pri hospodárení s verejnými prostriedkami, čím dochádza i k obsahovej zmene. Ustanovenie § 2 písm. a) rozpočtových pravidiel verejnej správy definuje verejné prostriedky ako všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária všetky právnické osoby verejnej správy, pričom verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

54. V rámci uvedenej definície sa rozlišujú nasledovné špecifické druhy verejných prostriedkov: o prostriedky Európskej únie, o predvstupové prostriedky, o granty z iných štátov, o vnútorné politiky (ak s nimi nakladá subjekt verejnej správy), o prechodné prostriedky, o odvody Európskej únii.

Rozpočtové pravidlá verejnej správy rozlišujú medzi poskytnutím a použitím verejných prostriedkov. Ak subjekt verejnej správy sám čerpá verejné prostriedky, ide o ich použitie. V prípade, že subjekt verejnej správy pridelí verejné prostriedky zo svojho rozpočtu na použitie právnickej alebo fyzickej osobe vo svojej pôsobnosti, t. j. poskytne ich na použitie mimo sektor verejnej správy (môže i v rámci sektora verejnej správy poskytnúť verejné prostriedky subjektu verejnej správy), ide o poskytnutie verejných prostriedkov.

55. V prípade porušení podľa § 31 ods. 1 písm. j), k), l), m), n) zákona č. 523/2004 Z.z., ktorými sú: nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov, porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy, porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, platí, že subjektu verejnej správy a ani subjektu mimo sektor verejnej správ, ktorý porušil finančnú disciplínu, sa neukladajú finančné sankcie (príslušným kontrolným orgánom alebo príslušným orgánom dozoru štátu). Subjekt verejnej správy uplatňuje voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov, t. j. tomuto subjektu verejnej správy zákon ukladá povinnosť uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V prípade, že subjektom, ktorý porušil finančnú disciplínu, nie je subjekt verejnej správy, tento nie je povinný aplikovať ustanovenie § 31 ods. 7 prvá veta rozpočtových pravidiel verejnej správy, t. j. nie je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že ak poruší finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. j), k), l), m), ) subjekt mimo sektor verejnej správy, neukladá sa mu žiadna sankcia a nie je povinný uplatniť ani voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Postupmi podľa osobitných predpisov je napr. všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa Zákonníka práce. V súlade s ustanovením § 179 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 (zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov). Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Ďalšie zásady zodpovednosti nielen zamestnanca za škodu, ale i zásady zodpovednosti zamestnávateľa voči zamestnancovi rieši Zákonník práce v § 179 až § 122.

56. V prípade dotácií môže dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny, a to ako na strane poskytovateľa dotácie (obce/VÚC), tak aj na strane prijímateľa dotácie; rozlišujeme tak porušenie finančnej disciplíny pri poskytnutí dotácií a porušenie finančnej disciplíny pri použití dotácií. Rozlišuje sa uplatnenie sankcií za porušenie finančnej disciplíny voči subjektu verejnej správy a voči subjektu mimo verejnú správu (právnická osoba - podnikateľ a fyzická osoba - podnikateľ).

57. Sankcie za porušenie finančnej disciplíny sa subjektu mimo sektora verejnej správy ukladajú v prípadoch porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) až i) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) až n) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa subjektu mimo sektora verejnej správy neukladá žiadna sankcia. Na tento subjekt sa nevzťahuje ani povinnosť podľa § 31 ods. 7 uvedeného zákona, t. j. subjekt mimo sektora verejnej správy nie je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Na porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) až n) zákona č. 523/2004 Z. z., ako aj na tie, kde bol protiprávny stav vyrovnaný podľa § 31 ods. 4 tohto zákona, sa oznamovacia povinnosť nevzťahuje.

58. Vo vzťahu ku kasačnej námietke sťažovateľa čo sa týka konštatovania a právneho posúdenia vzniku pohľadávky žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu zo strany správneho súdu, kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že povinnosť vrátiť finančné prostriedky ( nenávratný finančný príspevok ako neoprávnenej platby ) poskytnuté žalobcovi z dôvodu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 pís. n) zákona č. 523/2004 Z.z. vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o uložení povinnosti ich vrátenia, na tom ale nič nemení tá skutočnosť, že konanie pred správnymi orgánmi bolo vzhľadom na konkurzné konanie žalobcu prerušené podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. V konaní mohlo byť pokračované, resp. toto konanie sa malo začať v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. proti správcovi. Ako je zrejmé z obsahu pripojeného administratívneho spisu k odstúpeniu od zmluvy zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo až po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, t.j. po 20.1.2010. Pre naplnenie dispozície ust. § 31 ods. 1 pís. n) zákona č. 523/2004 Z.z je dôležité konštatovanie porušenia finančnej disciplíny a to porušením pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podrobnejšie podmienky, za ktorých došlo k poskytnutiu uvedených finančných prostriedkov prvostupňovým správnym orgánom boli stanovené v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 0936/PRV uzatvorenej medzi žalobcom a prvostupňovým správnym orgánom a je nepochybné, že žalobca sa zaviazal v zmysle čl. III ods. 2 zmluvy realizovať záväzky definované agroenvironmentálnymi schémami najmenej 5 rokov od prijatia záväzku, t. j. od 01.01.2006 do 31.12.2010. Z dokladov predložených žalobcom regionálnemu pracovisku platobnej agentúry v Poprade je zrejmé, že podnikateľskú činnosť ukončil dňa 18.11.2009, teda predčasne. Porušenia sa dopustil tým, že predčasne ukončil podnikateľskú činnosť a konal v rozpore s prijatými agroenvironmentálnymi záväzkami - s čl. III ods. 2 zmluvy. Z tohto pohľadu sa javí aj právne posúdenie správnym súdom, čo do prihlásenia pohľadávky do konkurzu za správne. Kasačný súd konštatuje, že už oznámením žalobcu o ukončení podnikateľskej činnosti žalobcu prvostupňovému správnemu orgánu ku dňu 18.11.2009, ktorá skutočnosť je nesporná a bola oznámená dňa 23.11.2009, mal prvostupňový správny orgán vo veci ihneď konať. Už vtedy sa dozvedel o porušení povinnosti zo strany žalobcu. Prvostupňový správny orgán aj podľa kasačného súdu vedomosť o uvedenej pohľadávke mal ešte pred vyhlásením konkurzu, a tento si ju mohol do konkurzu prihlásiť.

59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, preto ju s poukazom na § 461 SSP zamietol.

60. Pokiaľ sa týka návrhu žalovaného, ktorý žiadal priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti, kasačný súd takémuto návrhu nevyhovel s poukazom na výsledok rozhodnutia o kasačnej sťažnosti.

61. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojenís § 167 ods. 1 S. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania.

62. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.