UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mesto Medzilaborce, so sídlom mestského úradu Mierová 326/4, 068 01 Medzilaborce, IČO: 00 323 233, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom so sídlom kancelárie Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, o preskúmanie zákonnosti Správy z kontroly z 3. februára 2020 a Správy o zistenej nezrovnalosti z 3. februára 2020 a o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/90/2020-91 zo 17. septembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačné konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 1S/90/2020-91 zo 17. septembra 2020 podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia (úradného listu) žalovaného - Správy z kontroly z 3. februára 2020 a Správy o zistenej nezrovnalosti z 3. februára 2020 a súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (sťažovateľ) z dôvodov § 440 ods. 1 písm. g), písm. h) a písm. j) S.s.p. včas kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a že podanie bolo nezákonne odmietnuté; a navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
3. Žalovaný svoje právo nevyužil a ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa v správnym súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Podaním zo 7. januára 2021 (podanie zjavne nesprávne datované 7. januára 2020), doručenýmsprávnemu súdu 8. januára 2021 (č. l. 113), vzal sťažovateľ kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť a žiadal, aby kasačný súd konanie zastavil.
5. Podľa § 460 S.s.p. kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľ - žalobca, vzal účinne kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť, bolo potrebné konanie o kasačnej sťažnosti podľa § 460 S.s.p. zastaviť.
7. Kasačný súd sa potom nemohol zaoberať dôvodmi kasačnej sťažnosti, ani obsahom napadnutého rozhodnutia správneho súdu, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, a preto nebolo možné kasačnú sťažnosť vecne prejednať a rozhodnúť o nej.
8. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. k § 170 písm. b) S.s.p. per analogiam tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, keďže konanie o kasačnej sťažnosti bolo zastavené.
9. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.