ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., Záhradnícka 4/3000, Komárno, IČO: 34 140 662, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 175348/2015 zo dňa 30.6.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2015-81 zo dňa 7.6.2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2015-81 zo dňa 7.6.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
I. Konanie na správnom súde
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len,,správny súd“ alebo,,krajský súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 175348/2015 zo dňa 30.6.2015, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 4 ods. 3 písm. s/ zákona č. 333/2011 Z. z. potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu v Bratislave zo dňa 18.2.2015, č. 1095265/1/57533/2015, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 217 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a v súlade s ust. článkom 218 ods. 3 Colného kódexu vypočítal a zapísal dňa 9.6.2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 € pod ev. č. 05265305502 dovozná platba v celkovej výške 26.679,41 € vznikla dňa 19.4.2012 v zmysle ust. článku 203 ods. 1 Colného kódexu a v zmysle ust. § 21 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi právnickej osobe ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., Komárno, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako skutočný príjemca tovaru v zmysle ust. článku 203 ods. 3 prvý pod odsek Colného kódexu, v celkovej výške 26.679,41 €. Zároveň v zmysle článku 213 Colného kódexu sa z a spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto colného dlhu považovali: právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o., Bratislava ako príjemca tovaru, právnická osoba EURO-MONT SK, s.r.o., Banská Bystrica podnikajúca pod obchodným menom MIJAMI s.r.o., Partizánska 1574/33, Hriňová, ako prepravca tovaru, právnická osoba PATERNOSTER EN CO, De Merodelei 2, Belgicko, ako hlavný zodpovedný v colnom režime tranzit. Suma dovozných platieb, ktorá zostala na vybratie, v celkovej výške 26.679,41 € pozostáva z cla vo výške 19.741,19 € a dane z pridanej hodnoty vo výške 6.938,22 €. Colný úrad v Bratislave zároveň uložil dlžníkovi - žalobcovi povinnosť uhradiť sumu dovoznej platby vo výške 26.679,41 €, ktorú v zmysle článku 221 ods. 1 Colného kódexu oznámil poučením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia.
2. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že prvé rozhodnutie colného úradu zn. 1095265/1/149987/2014 zo dňa 09. 06. 2014 v tejto veci bolo Finančným riaditeľstvom SR zrušené a vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie najmä z dôvodu, že v ňom nebol dostatočne určený okruh osôb zodpovedných za vzniknutý colný dlh podľa článku 203 ods. 1 Colného kódexu. Konštatoval, že v takom prípade nastupuje v zmysle článku 213 Colného kódexu solidarita príslušných dlžníkov. Podľa článku 213 Colného kódexu, ak je za zaplatenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. Je potrebné, aby colný úrad existenciu už zistených dlžníkov a ich vzájomnú solidaritu v zmysle článku 213 Colného kódexu v rozhodnutí o vzniku colného dlhu konštatoval. Ich práva by prípadným zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia nepochybne mohli byť dotknuté.
3. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu zn. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2015 sú uvedení ostatní solidárni dlžníci (čl. I. rozsudku) z dôvodu úplného určenia skutkového stavu a tiež z dôvodu rešpektovania článku 213 Colného kódexu, ktorý zakladá solidaritu dlžníkov, ale samotné rozhodnutie colného úradu zn. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18. 02. 2015 sa týka len žalobcu a ukladá povinnosť zaplatiť colný dlh výslovne jemu, keďže ostatným solidárnym dlžníkom boli doručené samostatné rozhodnutia, v ktorých im bola oznámená povinnosť zaplatiť colný dlh. Takýto názor odporuje jeho záverom vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí colného úradu zo dňa 18. 02. 2015 a Colného kódexu.
4. Podľa názoru súdu žalovaný v danej veci nepostupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia, pretože z colného spisu a spisu žalovaného jednoznačne vyplýva skutočnosť, že hoci žalobu proti rozhodnutiu žalovaného podal iba žalobca, účastníkmi colného konania boli aj ďalšie subjekty tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu a rozhodnutia colného úradu, s ktorými správny orgán komunikoval, doručoval im písomnosti, avšak nezaslal im konečné rozhodnutie.
5. Z aplikácie ustanovenia § 12 zákona o DPH vyplýva, že pri dovoze majú colné predpisy prednosť pred zákonom o DPH a pokiaľ článok 213 Colného kódexu zakladá solidaritu dlžníkov, ktorá v preskúmavanej veci bola zistená tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu s uvedením konkrétnych dlžníkov (špecifikovaných v rozhodnutí), nie je možné sa stotožniť so záverom žalovaného, že žalobou napadnuté rozhodnutie o colnom dlhu sa týka iba žalobcu.
6. Podľa správneho súdu pokiaľ žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom odňal právo na súdny proces tomu účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom konaní (colnom konaní) a ktorému právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručoval, a teda mu odňal možnosť konať pred súdom (rozhodnutie NS SR 1Sžr/74/2013) a domáhať sa svojho práva súdnou žalobou
7. Krajský súd sa vzhľadom na procesné pochybenie žalovaného vecou samou nezaoberal. Mal za to, že povinnosťou žalovaného, ktorý má široké kompetencie podľa daňového poriadku, bude konať so všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi uvedenými v colnom rozhodnutí, keďže boli účastníkom colného konania a doručiť im konečné rozhodnutie vo veci ako účastníkom colného konania.
8. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení, po právoplatnom skončení veci, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v postavení žalovaného v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.
10. Žalovaný poukázal na to, že uvedený právny predpis (zákon č. 563/2009 Z. z.) však nebol colným úradom pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia ani sťažovateľom v postavení odvolacieho orgánu na danú právnu vec aplikovaný, keďže pri určovaní a oznamovaní dovozných platieb (i keď je ich súčasťou okrem cla aj daň z pridanej hodnoty) sa používajú príslušné ustanovenia európskych colných predpisov (napr. Colný kódex), osobitné právne predpisy upravujúce iné platby vyberané pri dovoze než clo (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) a na konanie sa aplikujú zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ktorý je všeobecným procesným právnym predpisom, podľa ktorého sa postupuje pri vydávaní rozhodnutia o vzniku colného dlhu iným spôsobom. Ak vznikne colný dlh prepustením tovaru v colnom konaní na základe podaného colného vyhlásenia, využívajú sa osobitné ustanovenia príslušných colných predpisov, keďže nedochádza k vydaniu rozhodnutia vo forme zodpovedajúcej správnemu poriadku. Skutočnosť, že Krajský súd v Nitre v rozsudku poukazuje na povinnosť sťažovateľa postupovať podľa daňového poriadku (odkaz na § 3 ods. 1 daňového poriadku v bode 28 na strane 12 rozsudku) a podľa tohto právneho predpisu mu tiež priznáva „široké kompetencie“ (bod 38 na strane 14 rozsudku) svedčí o tom, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V prejednávanej právnej veci boli správne orgány (sťažovateľ i colný úrad) pri vydávaní rozhodnutí o colnom dlhu povinné postupovať podľa osobitných colných predpisov (napr. Colný kódex, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov) a procesné, ak nie je postup upravený v osobitných colných predpisoch, podľa správneho poriadku. Aplikácia daňového poriadku je v danej právnej veci vylúčená a neopodstatnená.
11. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s právnym názorom Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého pokiaľ žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojim postupom odňal právo na súdny proces tomu účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom konaní (colnom konaní) a ktorému právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručoval, a teda mu odňal možnosť konať pred súdom a domáhať sa svojho práva súdnou žalobou.
12. Sťažovateľ je s ohľadom na vyššie uvedené presvedčený, že názor súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne posúdenia právneho inštitútu solidárnych dlžníkov v zmysle článku 213 Colného kódexu.
13. K skutkovým a najmä právnym dôvodom, pre ktoré boli colné orgány oprávnené vydať samostatné rozhodnutie vo veci colného dlhu voči každému zistenému dlžníkovi sa sťažovateľ opakovane vyjadril v správnom i v súdnom konaní. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/60/2011 zo dňa 26.4.2012 a sp. zn. 3Sžf/2/2011 zo dňa 29.3.2011.
14. Mal za to, že colný dlh podľa článku 203 ods. 1 Colného kódexu vzniká len raz a v celej výške. Vzniknutý colný dlh je už v čase jeho vzniku, bez ohľadu na počet neskôr vydaných písomných rozhodnutí, ktorými sa oznamuje známym solidárnym dlžníkom, presne identifikovateľný a stotožniteľný. Colný dlh je totiž viazaný na konkrétny tovar, ktorého nezákonným odňatím spod colného dohľadu tento dlh vznikol, pričom daný tovar je dostatočne identifikovaný svojim označením (cesnak), podpoložkou kombinovanej nomenklatúry (v predmetnom prípade PpKN 0703 20 00 00), hodnotou tovaru (14.949,90 eur), krajinou pôvodu (Čína). Zároveň je presne určený a stotožniteľný doklad, na základe ktorého sa colná operácia týkajúca sa predmetného tovaru realizuje, prípadne aj ďalšie doklady týkajúce sa daného tovaru, na ktorom konkrétny colný dlh v konkrétnej presne určenej výške viazne. Vpredmetnom prípade sa k tovaru vzťahovala faktúra č. WME 01249, ktorá bola neoddeliteľnou prílohou colného tranzitného vyhlásenia č. MRN 12BE10100055452395 zo dňa 2.4.2012. Všetky tieto identifikátory sú presne a podrobne uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi oznámený colný dlh. Rovnaké identifikátory colný úrad uvádza vo všetkých svojich rozhodnutiach o colnom dlhu, a preto nemôže vzniknúť pochybnosť o tom, k akému dovoznému prípadu (k akému konkrétnemu colnému vyhláseniu) a k akému konkrétnemu tovaru sa určitý colný dlh vzťahuje. Vždy je jednoznačne zrejmé, či sa jedná o jeden a ten istý colný dlh alebo ide o viac samostatných colných dlhov. Predmetný colný dlh vo výške 26.679,41 eur vznikol len raz a v plnej výške, pričom jeho oznámenie osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlžníci, bolo vykonané samostatnými písomnými rozhodnutiami, ktoré existenciu tohto jedného a presne špecifikovaného (určeného, identifikovaného, definovaného) colného dlhu nezakladajú, ale len deklarujú. Každý z určených dlžníkov je povinný na základe jemu doručeného rozhodnutia zaplatiť sumu colného dlhu, pričom každé rozhodnutie obsahuje údaj o všetkých zistených solidárnych dlžníkoch zodpovedných za vzniknutý colný dlh. Účastník konania nie je povinný zaplatiť colný dlh podľa rozhodnutí, ktoré mu neboli doručené, ale len na základe rozhodnutia colného úradu zn. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18.2.2015, ktoré mu doručené bolo a ktorým mu bola suma colného dlhu oznámená. Skutočnosťou, ktorá mu bola predmetným rozhodnutím oznámená, je aj okruh zistených solidárnych dlžníkov. Uvedené rozhodnutie im však neukladá povinnosť colný dlh zaplatiť, keďže každému z dlžníkov bola uložená povinnosť zaplatiť predmetný colný dlh samostatnou písomnosťou s vlastným identifikačným číslom, avšak vzťahujúcou sa stále na jeden presne určený a identifikovaný colný dlh.
15. Právoplatnosť jednotlivých rozhodnutí doručovaných jednotlivým solidárnym dlžníkom je pochopiteľne viazaná na okamih doručenia toho, konkrétneho rozhodnutia príslušnému solidárnemu dlžníkovi. Pretože povinnosť zaplatiť colný dlh nie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o colnom dlhu a prípadné odvolanie nemá v súlade s článkom 244 Colného kódexu odkladný účinok, nie je otázka okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o colnom dlhu podstatná pre povinnosť jednotlivých dlžníkov colný dlh zaplatiť. Základná maximálna lehota na zaplatenie colného dlhu je v zmysle článku 222 ods. 1 písm. a) Colného kódexu desať dní odo dňa oznámenia sumy colného dlhu dlžníkovi. Právoplatnosť rozhodnutia nemá na túto lehotu a na uloženú povinnosť dlžníka zaplatiť colný dlh vplyv. Otázka právoplatností jednotlivých rozhodnutí doručovaných jednotlivým solidárnym dlžníkom závisí od okamihu ich doručenia a následného uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo prípadného rozhodnutia o odvolaní, ak bolo odvolanie podané. Povinnosť zaplatiť colný dlh sa vzťahuje na každého solidárneho dlžníka, ktorému bola táto povinnosť oznámená, pričom právoplatnosť jednotlivých rozhodnutí o colnom dlhu môže byť posudzovaná voči každému dlžníkovi samostatne. Zákon a ani skutkový stav právnej veci nevylučuje, že povinnosť zaplatiť colný dlh je niektorým dlžníkom uložená už právoplatným rozhodnutím, kým iní dlžníci ešte vôbec neboli zistení alebo im adresované rozhodnutie o colnom dlhu ešte nenadobudlo právoplatnosť. Na existenciu colného dlhu ako takého nemá okruh dlžníkov a stupeň správneho konania vedeného voči nim žiaden vplyv. Každý z dlžníkov je totiž povinný zaplatiť colný dlh v plnej výške, bez ohľadu na mieru participácie, či stupeň identifikácie iných osôb, ktoré by mohli byť alebo už sú zistené ako ďalší solidárni dlžníci. Rozhodnutie colného úradu zn. 1095265/1/57533/2015 zo dňa 18.2.2015, ktorým bola žalobcovi oznámená povinnosť zaplatiť konkrétny colný dlh, je pre žalobcu právne záväzné i keď ešte nie je právoplatné a žalobcovi z neho vyplýva právna povinnosť (zaplatiť colný dlh), z ktorej nesplnením v určenej lehote sú spojené príslušné zákonom predpokladané právne následky (napr. vymeranie úroku z omeškania). Otázka doručovania a prípadnej právoplatnosti ostatných, samostatným identifikačným číslom označených, rozhodnutí, ktorými sa oznamuje colný dlh iným solidárnym dlžníkom, nemá vplyv na zodpovednosť žalobcu za vzniknutý colný dlh a na jeho povinnosť tento colný dlh uhradiť. Taktiež neexistuje dôvod, pre ktorý by mali byť tieto rozhodnutia, ukladajúce právnu povinnosť iným osobám, doručované žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného má všetky obsahové i formálne náležitosti a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý jeho vydanie odôvodňuje.
16. Pokiaľ ide o hypoteticky možnú otázku viacnásobnej úhrady colného dlhu na základe viacerých oznámení o jednom konkrétnom vzniknutom colnom dlhu, táto vzniká aj v prípade, ak je pri existencii viacerých dlžníkov vydané len jedno písomné rozhodnutie (pod jedným identifikačným číslomrozhodnutia), ktorým sa všetkým oznámi jeden colný dlh. Podstatné je, aby bol colný dlh právne relevantným spôsobom oznámený všetkým solidárnym dlžníkom, ktorých sa podarilo zistiť a aby, ak je to možné, boli títo solidárni dlžníci o svojej vzájomnej solidarite informovaní a mohli si tak prípadne uplatniť vzájomné nároky, ktoré z ich postavenia vyplývajú. Táto podmienka bola splnená tým, že colný úrad v rozhodnutí doručenom žalobcovi uviedol všetkých známych solidárnych dlžníkov zodpovedajúcich za predmetný (presne konkretizovaný) colný dlh.
17. Čo sa týka možnosti viacnásobnej úhrady colného dlhu, tak táto možnosť existuje úplne rovnako v prípade ak je vydané len jedno písomné rozhodnutie, ktorým sa všetkým oznámi jeden colný dlh i v prípade viacerých samostatných oznámení o colnom dlhu s vlastnými identifikačnými číslami.
18. Po právnej stránke je táto skutočnosť dostatočne vyriešená v colných právnych predpisoch. Podľa článku 233 písm. a) Colného kódexu bez toho, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká zaplatením sumy cla. Preto, ak už bola na určené číslo účtu v Štátnej pokladnici SR (7000450329/8180, VS: 6530500002) suma konkrétneho colného dlhu v plnej určenej výške zaplatená, colný dlh zanikol a ostatné platby sú platené bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu budú všetky neskoršie platby už zaplateného, a tým aj zaniknutého colného dlhu vrátené.
19. Skutočnosť, že colné orgány vydali niekoľko samostatných písomných vyhotovení rozhodnutia, ktoré boli určené jednotlivým solidárnym dlžníkom, tiež nemá za následok odňatie možnosti týchto dlžníkov konať pred súdom. So všetkými solidárnymi dlžníkmi sa v správnom konaní konalo ako s účastníkmi konania a každý jeden z nich mal možnosť pred vydaním rozhodnutia o colnom dlhu, ktoré mu bolo riadne a v súlade so zákonom doručené, možnosť uplatniť si všetky svoje procesné práva a chrániť svoje oprávnené záujmy. Taktiež je zrejmé, že každý z jednotlivých dlžníkov, mal právo a aj reálnu možnosť, rovnako ako žalobca, podať na správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o colnom dlhu, ktoré mu bolo doručené, a na základe ktorého bol povinný určený colný dlh zaplatiť. Skutočnosť, že určitý účastník konania, ktorému bolo doručené rozhodnutie o colnom dlhu nevyužil svoje právo napadnúť takéto rozhodnutie na príslušnom súde žalobou o preskúmanie zákonnosti nie je možné považovať za porušenie jeho procesných práv, či za odňatie možnosti konať pred súdom. Ostatní solidárni dlžníci sú povinní uhradiť určený colný dlh na základe tých rozhodnutí, ktoré im boli doručené a v ktorých im táto povinnosť bola uložená, nie na základe rozhodnutí doručených ostatným solidárnym dlžníkom. Skutočnosť, že niektorý iný solidárny dlžník nenapadol jemu doručené rozhodnutie o colnom dlhu správnou žalobou žiadnym spôsobom neovplyvňuje práva a oprávnené záujmy žalobcu, ktorý správnu žalobu podal. Tiež poukázal na to, že správny súd má na základe podanej správnej žaloby skúmať, či boli alebo neboli porušené práva žalobcu, nie tretích osôb, ktorými sa preskúmavaným rozhodnutím neukladajú žiadne povinnosti, voči ktorými preskúmavané rozhodnutie nevyvoláva žiadne právne účinky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd v zmysle ust. § 462 ods. 1 SSP rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2015-81 zo dňa 7.6.2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
20. Ku kasačnej sťažnosti podal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi krajského súdu, pre ktoré rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného, pridržiava sa svojej právnej argumentácie, ktorá bola uvedená v žalobe. Zdôraznil, že nemôže byť sporné, že prvostupňový správny orgán vo veci vydal tri rozhodnutia pod inými spisovými značkami a v každom z týchto rozhodnutí, avšak v inom poradí, určil tie isté zodpovedné osoby za colný dlh. Tieto rozhodnutia potom doručoval výlučne tej osobe, ktorá v nich bola určená za dlžníka. Tam, kde bola niektorá z osôb určená za dlžníka, vo vzťahu k iným subjektom, vo výroku iného rozhodnutia konštatoval, že tieto subjekty v zmysle článku 213 Colného kódexu sa považujú za spoločných a nerozdielnych dlžníkov. Rozhodnutia mali iné čísla, a preto nemôže byť sporné, že v tej istej veci vydal Colný úrad nie jedno, ale viacero meritórnych rozhodnutí, ktoré neboli doručené účastníkom konania. Každé z týchto rozhodnutí je samostatne vykonateľným exekučným titulom. Argumentáciu žalovaného označil za účelovú. Poukázal na to, že v týchto prípadoch je nesporné, kto je dlžníkom a je nesporné aj to, že spoločným a nerozdielnym dlžníkom je príjemca.
21. Mal za to, že neexistuje jediný zákonný dôvod na to, aby sa rozhodlo tak, že v jednej a tej istej veci sa vydá viacero rozhodnutí, v ktorých sa spôsobom ako to urobil žalovaný rozhodne o tej istej veci a v každom z týchto rozhodnutí sa tie isté subjekty zaviažu zaplatiť ten istý colný dlh viackrát (4x dlžná suma). V zmysle interpretácii žalovaného nejde o solidárnych dlžníkov, ale len o osoby, ktoré sa síce považujú za solidárnych dlžníkov, ale nie sú solidárni dlžníci. Ak právny predpis čl. 213 Colného kódexu ustanovuje, že ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu, tak títo dlžníci, ak sa preukáže, že svojím konaním založili svoju zodpovednosť za colný dlh aj s inými dlžníkmi, tak sú solidárnymi dlžníkmi. Citované ustanovenie je prekážkou, resp. limitom, t. j. v tom smere, že žalovaný musí zaviazať tieto osoby spoločne a nerozdielne zaplatiť colný dlh jedným rozhodnutím. Z názoru žalovaného plynie záver, že nejde o spoločných a nerozdielnych dlžníkov, ale jednotlivých samostatných dlžníkov. Žalobca navrhol, aby kasačný súd odmietol podanú kasačnú sťažnosť a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy kasačného konania v plnej výške.
22. K vyjadreniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, zotrval na svojom právnom názore uvedenom v kasačnej sťažnosti. Právny názor krajského súdu je nesprávny, vychádza z nesprávneho posúdenia právneho inštitútu solidárnych dlžníkov v zmysle článku 213 Colného kódexu. Nebolo porušené právo na súdnu ochranu v prípade žalobcu ani v prípade žiadnych zo solidárnych dlžníkov. Každý solidárny dlžník, ktorému bolo na neho vydané rozhodnutie o colnom dlhu doručené, mal zákonnú možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu na príslušnom súde žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Žalobca svoje právo využil a žalobu podal. Dlžníkmi vo vzťahu k jednému konkrétnemu colnému dlhu sú priamo zo zákona po naplnení skutkových a právnych kvalifikačných podmienok všetci solidárni dlžníci, avšak povinnosť tento colný dlh zaplatiť v zákonnej desaťdňovej lehote im vzniká až po jeho oznámení konkrétnym rozhodnutím, ktoré im bolo riadne doručené. Existencia rozhodnutia o vzniku colného dlhu iným spôsobom tak nemá vo vzťahu k vzniku colného dlhu konštitutívny charakter ale len deklaratórny, keďže colný dlh vznikol pred vydaním rozhodnutia splnením zákonných a skutkových podmienok jeho vzniku (napr. nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu a pod.), avšak povinnosť tento dlh zaplatiť vzniká až na základe vydaného rozhodnutia, v ktorom je predmetný dlh určený a oznámený konkrétnemu dlžníkovi, resp. dlžníkom. V prípade vzniku colného dlhu prepustením tovaru (na základe podaného colného vyhlásenia) vzniká colný dlh v okamihu, kedy colný orgán rozhodnutím určitý tovar do navrhovaného colného režimu prepustí. Okamih vydania rozhodnutia o vzniku colného dlhu je v tomto prípade totožný s okamihom vzniku colného dlhu. Navyše ide o návrhové konanie na rozdiel od konania o určení colného dlhu, ktorý vznikol iným spôsobom.
23. Právna kvalifikácia žalobcu i ostatných solidárnych dlžníkov zodpovedá reálne zistenému skutkovému stavu. Skutočnosť, že konanie vo veci vymerania colného dlhu voči fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie - Š. C. - VEZOPAX bolo príslušným rozhodnutím zastavené, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Štefan Mesároš - VEZOPAX nedisponoval predmetným tovarom v čase, kedy mal byť tento tovar predložený colnému úradu určenia, keďže tento tovar bol ešte počas jeho prepravy v colnom režime tranzit odovzdaný žalobcovi. V ostatnom zopakoval dôvody vyjadrené v kasačnej sťažnosti.
III. Konanie pred kasačným súdom
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 445 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia 26.09.2019 bol zverejnený minimálne 5 dní na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
25. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mupredchádzalo preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že rozhodnutím č. 1095265/1/149987/2014 zo dňa 09.06.2014 zo dňa colný úrad oznámil žalobcovi sumu dovoznej platby v celkovej výške 26.679,41 Eur. Predmetný colný dlh vznikol podľa článku 203 ods. 1 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa stanovuje colný kódex spoločenstva, podľa ktorého colný dlh pri dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. Žalobca, ktorý bol skutočným príjemcom tovaru prepravovaného v colnom režime TRANZIT bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa čl. 203 ods. 3 prvý pod odsek colného kódexu, podľa ktorého je dlžníkom tiež osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu.
28. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR a č. 451708-2/2014 zo dňa 28.11.2014 a vec bola vrátená colnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že z predmetného prvostupňového rozhodnutia nebol jednoznačne zrejmý okruh osôb, ktoré mali v zmysle čl. 213 colného kódexu postavenie solidárnych dlžníkov.
29. Colný úrad opätovne vec prejednal a vydal nové rozhodnutie pod č. 109526/1/57533/2015 zo dňa 18.02.2015, v ktorom zmysle čl. 217 ods. 1 nariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje colný kódex spoločenstva a v súlade s čl. 218 ods. 3 colného kódexu vypočítal a zapísal dňa 09.06.2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 Eur pod ev. číslom 052653050000. Dovozná platba v celkovej výške 26.679,41 Eur vznikla 19.04.2012 v zmysle ustanovenia článku 203 ods. 1 Colného kódexu a v zmysle § 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi - právnickej osobe ČEROZ Slovensko s.r.o., Komárno, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako skutočný príjemca tovaru v zmysle ustanovenia článku 203 ods. 3 prvý pod odsek colného kódexu v celkovej výške 26.679,41 Eur. Zároveň v zmysle ustanovenia článku 213 colného kódexu sa za spoločne a nerozdielnych dlžníkov tohto colného dlhu považujú: právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o., Banská Bystrica ako príjemca tovaru, právnická osoba EURO-MONT SK,s.r.o., Banská Bystrica podnikajúca pod obchodným menom MIAMI,s.r.o., Hriňová ako prepravca tovaru, právnická osoba PATER NOSTER EN CO, Belgicko ako hlavný zodpovedný v colnom režime TRANZIT. Suma dovozných platieb pozostávala z cla vo výške 19.741,19 Eur, z dane z pridanej hodnoty vo výške 6.938,22 Eur. Zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia boli špecifikované údaje o tovare, ako názov tovaru cesnak, podpoložka KN, dopravné náklady, hodnota tovaru, colná hodnota. Colný úrad uložil dlžníkovi - žalobcovi uvedenú sumu s povinnosťou uhradiť ju v zmysle čl. 221 odsek 1 colného kódexu a článku 222 ods. 1 písm. a/ v lehote, ktorá nesmie presiahnuť 10 dní odo dňa, keď je dlžníkovi oznámená suma dlžného cla na príslušný účet v Štátnej pokladnici SR.
30. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol rozhodnutím pod č. 175348/2015 zo dňa 30.06.2015. Rozhodnutie žalovaný po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami článkov 203 ods. 1, článkom 213, článkom 217 odsek 1, článkom 218 odsek 3 colnéhokódexu a uviedol, že colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý z pod colného dohľadu. V predmetnom prípade došlo k situácii, kedy nebol tovar prepravovaný v colnom režime TRANZIT dodaný v nezmenenom stave v lehote určenej colným úradom odoslania colnému úradu určenia a ani príjemcovi deklarovanému v colných dokladoch, ktorým bola právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o. Predmetný tovar bol dodaný osobe, ktorá v colných dokladoch vôbec nefigurovala a ktorej existencia nebola v rámci colného konania a výkonu príslušného colného režimu (režim TRANZIT) colným orgánom známa. Tovar tak nebolo možné podľa údajov uvedených v colných dokladoch a podľa informácií poskytnutých colným orgánom pri prepustení tovaru do colného režimu TRANZIT sledovať a vykonávať colný dohľad. Žalobca prijal predmetný tovar a tento tovar nepredložil v určenej lehote a nezmenenom stave colnému úradu určenia, spôsobil jeho nezákonné odňatie spod colného dohľadu. Právna kvalifikácia ostatných solidárnych dlžníkov zodpovedá reálne zistenému skutkovému stavu veci. V prvostupňovom rozhodnutí colného úradu zo dňa 18.02.2015, ktoré žalobcovi bolo doručené, sú uvedení ostatní solidárni dlžníci z dôvodu úplného určenia skutkového stavu a tiež z dôvodu rešpektovania článku 213 colného kódexu, ktorý zakladá solidaritu dlžníkov.
31. Podľa § 9 ods. 3 písm. k/ Zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov colný úrad plní tieto úlohy: vymeriava, vyberá a eviduje clo, vymeriava úroky z omeškania a zabezpečuje splnenie colného dlhu preplatkami na inom cle, vyrubuje a eviduje dane vyberané podľa daňových predpisov, predpisuje zvýšenie dane a plní ďalšie úlohy ustanovené daňovými predpismi.
32. Podľa § 1 Zákona č. 199/2004 Z. z. - colný zákon, tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov (napr. nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 302, 19/10/1992) 1) ) pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie 1a) (ďalej len "colné územie únie") a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.
33. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
34. Podľa čl. 203 ods. 1, 2, 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovil Colný kódex spoločenstva (ďalej len Colný kódex), colný dlh pri dovoze vzniká: - nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu. 2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu. 3. Dlžníkmi sú: - osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu, - akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu, - akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu, a - prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.
35. Podľa čl. 213 Colného kódexu ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu.
36. Podľa čl. 217 ods. 1 Colného kódexu colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej len „sumu cla“, akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií (zápis).
37. Podľa čl. 218 ods. 3 Colného kódexu ak colný dlh vznikne za iných podmienok než tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, je potrebné príslušnú sumu cla zapísať do účtovnej evidencie do 2 dní odo dňa, v ktorom colné orgány môžu: a) vypočítať sumu daného cla, a b) určiť dlžníka.
38. Podľa čl. 233 písm. a) Colného kódexu bez tohto, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu colného vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká: a) zaplatením sumy cla;
39. Podľa čl. 244 Colného kódexu podanie odvolania nemá odkladný účinok na výkon napadnutého rozhodnutia.
40. Podľa § 12 Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP (z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej) bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou rozhodnutia žalovaného, pričom uviedol, že pokiaľ žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, týmto postupom odňal právo na súdny proces tomu účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom konaní (v colnom konaní) a odňal mu možnosť konať pred súdom. Uviedol, že povinnosťou žalovaného bude konať so všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi uvedenými v colnom rozhodnutí, keďže boli účastníkmi colného konania a doručiť im konečné rozhodnutie vo veci ako účastníkom colného konania.
42. Sťažovateľ sa nestotožnil s vysloveným právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu, poukázal najmä na to, že právny predpis zákon č. 563/2009 Z. z., ktorý v predmetnej veci aplikoval krajský súd, nie je na danú vec aplikovateľný, keďže pri určovaní a oznamovaní dovozných platieb sa používajú príslušné ustanovenia európskych colných predpisov - colný kódex a osobitné právne predpisy a to zákon č. 222/2004 Z. z. V danom prípade colné orgány rozhodovali podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Taktiež sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že pokiaľ žalovaný nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojim postupom odňal právo na súdny proces tomu účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom - colnom konaní a ktorému právo byť účastníkom preskúmavacieho konania zaručoval a teda mu odňal možnosť konať pred súdom a domáhať sa svojho práva súdnou žalobou. 43. Úlohou najvyššieho súdu bolo posúdiť skutočnosť, či Krajský súd v Nitre rozhodol správne, keď rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy zrušil z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, lebo žalovaný nekonal so všetkými zistenými solidárnymi dlžníkmi uvedenými v colnom rozhodnutí.
44. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že Colný úrad Bratislava rozhodnutím pod č. 1095265/1/5737/2015 zo dňa 18.02.2015 rozhodol podľa § 217 ods. 1 nariadenia rady (EHS) č. 2913/1992, tiež podľa článku 218 ods. 3 colného kódexu vypočítal a zapísal dňa 09.06.2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 Eur. Dovozná platba v celkovej výške 26.679,41 Eur vznikla dňa 19.06.2012 v zmysle čl. 203 ods. 3 Colného kódexu, v zmysle § 21 ods. 1 písm. f/ Zákona o DPH nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi - právnickej osobe s obchodným menom PATER NOSTER EN CO, Belgicko, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako hlavný zodpovedný, ktorého zodpovednosť je objektívna, t. j. bez zavinenia v zmysle ustanovenia čl. 203 ods. 3 štvrtý pod odsek Colného kódexu v celkovej výške 26.679,41 Eur. Zároveň v zmysle ustanovenia článku 213 Colného kódexu sa za spoločných a nerozlučných dlžníkov colného dlhu považovali - právnická osoba EURO-MONT SK, s.r.o., Banská Bystrica, právnická osoba ČEROZ Slovensko, s.r.o., Komárno, právnická osoba INTER-INVEST GROUP, s.r.o., Banská Bystrica ako príjemca tovaru.
45. Zároveň z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutím č. 109526/1/5754/2015 zo dňa 15.02.2015 Colný úrad Bratislava vydal rozhodnutie vo vzťahu k spoločnosti INTER-INVEST GROUP,s.r.o., Banská Bystrica podľa článku 217 ods. 1, článku 218 ods. 3 Colného kódexu, pričomvypočítal a zapísal dňa 09.06.2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 Eur. Dovozná platba v tejto celkovej výške vznikla dňa 15.04.2012 v zmysle ustanovenia článku 203 ods. 1 Colného kódexu a v zmysle § 21 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 222/2004 Z. z. nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi - právnickej osobe s obchodným menom Inter Invest Group,s.r.o., Banská Bystrica, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako príjemca tovaru v zmysle ustanovenia článku 203 ods. 3 druhý pod odsek Colného kódexu v celkovej výške 26.679,41 Eur. Zároveň v zmysle článku 213 Colného kódexu sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov považovali: právnická osoba EUROMONT SK, s.r.o., Banská Bystrica, ako prepravca tovaru, ČOREZ Slovensko, s.r.o., so sídlom v Komárne ako skutočný príjemca tovaru, právnická osoba PATER NOSTER EN CO, Belgicko, ako hlavný zodpovedný v colnom režime tranzit.
46. Taktiež bolo zistené z obsahu administratívneho spisu, že rozhodnutím č. 1095265/157549/2015 zo dňa 18.02.2015 Colný úrad Bratislava vydal rozhodnutie podľa § 217 ods. 1 Nariadenia Rady EHS č. 2913/1992, v súlade s článkom 218 ods. 3 Colného kódexu a zapísal dňa 09.06.2014 do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb v celkovej výške 26.679,41 Eur pod ev. číslom 052653005300002. Predmetná dovozná platba vznikla dňa 19.04.2012 v zmysle čl. 203 odsek 1 Colného kódexu a v zmysle § 21 ods. 1 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z. nezákonným odňatím tovaru spod colného dohľadu povinnému dlžníkovi právnickej osobe - EURO MONT, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá v tranzitnej operácii vystupuje ako prepravca tovaru v zmysle ustanovenia článku 203 ods. 3 štvrtý pod odsek Colného kódexu. Zároveň v zmysle ustanovenia článku 213 Colného kódexu za spoločných a nerozdielnych dlžníkov považovali - právnická osoba INTER INVEST GROUP, s.r.o., Banská Bystrica, ako príjemca tovaru, právnická osoba ČEROZ Slovensko, s.r.o., Komárno, skutočný príjemca tovaru, právnická osoba PATER NOSTER EN CO, Belgicko, ako hlavný zodpovedný v colnom režime tranzit.
47. Kasačný súd uvádza, že námietka sťažovateľa čo do nesprávnej aplikácie ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. je dôvodná, nakoľko v predmetnom prípade sa na prejednávanú vec nevzťahoval daňový poriadok zákon č. 563/2009 Z. z., ale v predmetnom prípade sa na dané konanie okrem vyššie uvádzaných ustanovení Colného kódexu aplikoval správne zákon č. 71/1967 Zb. a to správny poriadok s poukazom na ust. § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z.
48. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že tento sa zaoberal a rozhodol len na základe jednej žalobnej námietky žalobcu, ktorú uznal dôvodnou, že sa malo konať vo veci (v colnom konaní) so všetkými účastníkmi konania, pokiaľ čl. 213 Colného kódexu (nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992) zakladá solidaritu dlžníkov, ktorá v preskúmavanej veci bola zistená, tak ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí colného úradu s uvedením konkrétnych dlžníkov.
49. Solidarita dlžníkov vzniká zo zákona vznikom colného dlhu, ide o dlžníkov spoločných a nerozdielnych. Solidárne dlžníctvo podľa občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je upravené v § 511 ods. 1, podľa ktorého ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatným zanikne. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené, alebo účastníkom dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozdelí sa tento podiel rovnakým dielom na ostatných dlžníkov. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 28.07.2004, sp. zn. 32 Odo 529/2003 uviedol, že právoplatným rozhodnutím, ktoré ukladá jednému z dlžníkov povinnosť plniť, záväzok nezaniká. Dokiaľ záväzok trvá (nezanikol), môže veriteľ viesť súdne, poprípade exekučné konanie proti ďalším solidárne zaviazaným dlžníkom. Rozsudok na plnenie proti jednému zo solidárnych dlžníkov netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie proti ostatným spoludlžníkom. Zvyššie uvedeného vyplýva, že ani právoplatný rozsudok súdu voči jednému zo solidárnych dlžníkov nebráni veriteľovi v tom, aby naďalej vymáhal dlh i voči ostatným (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR pod sp. zn. 4 Afs/55/2017 - 104 zo dňa 08.06.2017).
50. Pri stanovení povinnosti k úhrade cla, je podstatné komu, na základe akého skutkového stavu a z akého právneho dôvodu je táto povinnosť stanovená. S poukazom na článok 213 nariadenia Rady (EHS) číslo 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. Zmyslom tohto ustanovenia je upresniť povahu dlžníckej plurality v colnom konaní. Spoločné záväzky sa totiž môžu vyskytovať v dvoch podobách a to ako záväzky dielčie (v ktorom prípade je každý z dlžníkov povinný plniť len časť z dlžného celku, takýmto plnením zaniká len jeho vlastný záväzok, zatiaľ čo záväzky ostatných dlžníkov trvajú) a ako záväzky solidárne (každý dlžník je povinný poskytnúť veriteľovi celé plnenie, ak tak učiní, zaniká tým i povinnosť ostatných dlžníkov plniť). Toto ustanovenie tak bližšie určuje vzájomný vzťah spoločných dlžníkov a colného orgánu ako veriteľa, neplynie z nej však, že by colný orgán musel v rozhodnutí o vymeraní colného dlhu vždy konkrétne určiť všetkých (či všetkých doposiaľ známych), solidárnych dlžníkov, teda menovite označiť osobu, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu, osobu, ktorá sa tohto odňatia vedome zúčastnila, osobu, ktorá vedome prijala a držala odňatý tovar a osobu, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru, alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.
51. Pasívna solidarita (teda solidarita na strane dlžníkov), je inštitútom prospievajúci veriteľovi, zlepšuje jeho postavenie, lebo mu umožňuje zvoliť si, ktoréhokoľvek z dlžníkov a žiadať po ňom poskytnutie celého plnenia. Colný orgán akoby veriteľ nie je pri výbere dlžníka viazaný úvahami o tom, kto zo solidárnych dlžníkov nesie vinu na odňatí tovaru spod colného dohľadu, či v akej miere sa na ňom každý z nich podieľal, a už vôbec sa jeho výber neriadi poradím dlžníkov podľa výpočtu obsiahnutého v zákone (nariadení). Jeho voľba je vedená iba snahou o to, aby colný dlh bol uhradený včas a riadne, teda v plnej výške. Solidarita dlžníkov má colnému orgánu pomáhať pri vymeraní colného dlhu, pokiaľ však by bol colný orgán povinný zisťovať pri odňatí tovaru spod colného dohľadu existenciu a totožnosť všetkých potenciálnych dlžníkov, bolo by jeho postavenie naopak zaťažené a vybranie cla a dane by bolo oddialené, resp. ohrozené, čo určite nie je účelom pasívnej solidarity. Ak môže colný orgán dosiahnuť plnenie od jedného dlžníka, je vyhľadávanie ďalších dlžníkov, nielen nadbytočné, ale tiež v rozpore so zásadou procesnej ekonómie (pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. k. 1 Afs 45/2004).
52. V prejednávanej veci colný orgán uložil svojim rozhodnutím (následne žalovaný toto rozhodnutie potvrdil) povinnosť k úhrade colného dlhu (dovoznej platby) práve žalobcovi a od neho toto plnenie žiadal, zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia určil danou špecifikáciou aj ostatných solidárnych dlžníkov. Rovnako je nesporné a vyplýva z obsahu predloženého administratívneho spisu, že colný úrad konal a rozhodoval aj vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom, vo vzťahu k nim vydával samostatné rozhodnutia, pričom v každom z nich konštatoval solidaritu dlžníctva v zmysle čl. 203 resp. 213 Colného kódexu, pričom kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného, že vždy je zrejmé, že ide o jeden a ten istý colný dlh (vo výške 26.679,41,- Eur) vzťahujúci sa k tomu istému tovaru. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom vysloveným správnym súdom, že pochybil žalovaný, keď nedoručoval a nekonal s ostatnými solidárnymi dlžníkmi vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu vzhľadom na vyššie uvedené právne názory kasačného súdu. Naviac ako bolo uvedené, vo vzťahu k ostatným solidárnym dlžníkom žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy konal samostatne (vydával jednotlivé rozhodnutia vyššie uvedené a konštatoval solidaritu dlžníctva vo vzťahu k tam uvedeným subjektom), čo nemôže spôsobovať vadu konania resp. podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. To, že ostatní solidárni dlžníci, nepodali opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam, resp. správne žaloby, nemôže byť vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi.
53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný,kasačnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, z dôvodu toho, že Krajský súd v Nitre vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Z tohto dôvodu kasačný súd rozhodol s poukazom na § 462 ods. 1 SSP tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom krajský súd vec meritórne prejedná, teda sa bude zaoberať žalobnými dôvodmi žalobcu a vo veci opätovne rozhodne s poukazom na § 469 SSP.
54. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 467 odsek 1 SSP, resp. 467 ods. 3 SSP, podľa ktorého ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.