8Sžfk/37/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : N. R., T. XX. I. XXXX, H. D. G., G. XX/XX, proti žalovanému : Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 18. mája 2012 č. z. 14505/2012, č. sp. 1418/2012-550 a rozhodnutia žalovaného z 05. februára 2013 č. z. 3314/2013, č. sp. 1008/2013-640, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2016 č. k. 6 S 76/2013-69, 6S 118/2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) uznesením z 30. novembra 2016 č. k. 6 S 76/2013-69, 6S 118/2016 (ďalej ako „rozhodnutie správneho súdu“) zastavil podľa ustanovenia § 99 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 18. mája 2012 č. z. 14505/2012, č. sp. 1418/2012-550 a rozhodnutia žalovaného z 05. februára 2013 č. z. 3314/2013, č. sp. 1008/2013-640 z dôvodu, že žalobca nemá právneho zástupcu, pričom právne zastúpenie je v správnom súdnictve povinné, okrem zákonom stanovených výnimiek, o ktorú v prejednávanej veci nejde. Správny súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú označil ako „Odvolanie Žalobcu... Proti uzneseniu KS Bratislava č.k. 6S/76/2013 - 73 zo dňa 3.5.2017“, ktorú odoslal na správny súd 06. júna 2017. Z obsahu uvedeného podania vyplýva, že žalobca napadol uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2016 č. k. 6 S 76/2013-69, 6S 118/2016, keď žiadal, aby správny súd konanie prerušil a nie zastavil, nevracal mu súdny poplatok, ale aby konanie neukončil aprerušil ho, pokiaľ si nenájde advokáta.

3. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

4. Podľa ustanovenia § 443 ods. 1 veta prvá Správneho súdneho poriadku kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa ustanovenia § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia § 69 ods. 4 až ods. 6 Správneho súdneho lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

7. Z predloženého súdneho spisu kasačný súd zistil, že správny súd v uznesení z 30. novembra 2016 č. k. 6 S 76/2013-69, 6S 118/2016 náležite poučil účastníkov správneho súdneho konania o prípustnosti kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu a o tom, že kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu. Ďalej kasačný súd zistil, že rozhodnutie správneho súdu bolo preukázateľne doručené žalobcovi 09. januára 2017. Kasačnú sťažnosť odovzdal žalobca na poštovú prepravu (orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť) 06. júna 2017.

8. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti začala žalobcovi plynúť v zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 Správneho súdneho poriadku dňom doručenia rozhodnutia správneho súdu žalobcovi, t. j. 09. januára 2017. Lehota jedného mesiaca na podanie kasačnej sťažnosti uplynula žalobcovi 09. februára 2017. Žalobca podal kasačnú sťažnosť 06. júna 2017 na poštovú prepravu, teda po lehote na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá mu vyplývala zo zákona a o ktorej bol riadne v rozhodnutí správneho súdu poučený.

9. Nakoľko v danom prípade podal žalobca kasačnú sťažnosť po lehote, kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 459 písm. a) Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 443 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odmietol ako podanú oneskorene.

10. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ustanovenia § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že podľa ustanovenia § 170 písm. b) Správneho súdneho poriadku vyslovil, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania. Účinky ako aj výsledok konania pri odmietnutí kasačnej sťažnosti sú totiž obdobné ako pri zastavení správneho súdneho konania.

11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.