8Sžfk/3/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., správca úpadcu BBK AGRO, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066; so sídlom správcovskej kancelárie Čajakova 13, 811 05 Bratislava, IČO: 50 382 888, právne zastúpeného spol. Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 074 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103076816/2016 z 5. mája 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/13/2017-116 zo 16. mája 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 20S/13/2017-116 zo 16. mája 2018 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 103076816/2016 z 5. mája 2016 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 21089472/2015 z 26. októbra 2015, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2014 určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 19,368,96 eura, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 36.788,66 eura a zistený nadmerný odpočet v sume 17,368,96 eura; keď neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. za nákup kryštálového cukru. Súčasne nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd skonštatoval, že žalobca bol článkom reťazca, kde dodávateľom kryštálového cukru pre žalobcu bola práve spoločnosť SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., pričom tento dodávateľ mal dvoch dodávateľov, a to spoločnosť LINTMAN s.r.o. a následne spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., a v tomto reťazci žalobca vystupoval ako dodávateľ pre spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o., ktorý bol odberateľom sídliacim v Českej republike. Správny súd dospel k záveru, že nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že daňové orgány v daňovom konaní nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Rovnako nebolo možné akceptovať námietky, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť, či medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia uvedené na sporných faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014. V rámci výkonu daňovej kontroly došlo zo strany správcu dane k prevereniu všetkých článkov v reťazci, kde pri preverovaní reťazcov boli preverené spoločnosti BBK AGRO s.r.o., a to spoločnosť SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., ktorá nakupovala tovar od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. ktorá nakupovala tovar od spoločnosti LINTMAN s.r.o.. V tejto súvislosti bolo zistené, že spoločnosť LINTMAN s.r.o. nepodáva daňové priznanie, nesídli na adrese sídla spoločnosti, nevykonáva žiadnu činnosť a je pre správcu dane nekontaktná. Konateľ spoločnosti sa nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti. Spoločnosti LINTMAN s.r.o. bola rozhodnutím č. 2013/819426 zrušená registrácia DPH k 30. marcu 2013. Napriek ukončenej registrácii DPH boli v mene daňového subjektu LINTMAN s.r.o. vystavené faktúry s DPH. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. nemá sídlo, kde by vykonávala hospodársku činnosť. V rámci vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní bol Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom národného daňového a colného úradu stredného Maďarska vypočutý Q. A., konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o.. Z výpovede tohto konateľa vyplýva, že peniaze potrebné k založeniu spoločnosti LINTMAN s.r.o. obdržal od C. A., všetky papierové práce súvisiace s účtovníctvom podniku vybavovala T. O., vrátane vedenia účtovníctva. Q. A. sa vyjadril, že nevlastní pečiatku spoločnosti LINTMAN s.r.o., pravdepodobne sa nachádza u T. O.. Doklady a faktúry mu boli predkladané už opečiatkované, pričom potvrdil, že nekonal v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o., nevykonával obchodnú činnosť v mene spoločnosti, ani nepodával daňové priznanie v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o.; nevedel sa vyjadriť kto vystavoval faktúry za spoločnosť LINTMAN s.r.o., pričom on tieto faktúry nevystavoval. Nevedel uviesť odkiaľ spoločnosť LINTMAN s.r.o. kryštálový cukor nadobudla a nevedel akým spôsobom a kedy boli dodávky tovaru realizované. Taktiež sa nevedel vyjadriť ani ako prebehli platby a kto vykonal prepravu tovaru.

3. Správny súd ďalej uviedol, že v rámci daňovej kontroly bol zabezpečený znalecký posudok, ktorý dali vypracovať orgány činné v trestnom konaní nezávislým súdnym znalcom a to znalecký posudok č. 1/2015 znalca Ing. Pavla Šimu, z ktorého vyplýva, že najvýznamnejším dodávateľom tovaru - kryštálového cukru spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., bola v r. 2013 spoločnosť LINTMAN s.r.o.. Z vypracovaného znaleckého posudku bolo zrejmé, že v období roku 2013 spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. predávala tovar - kryštálový cukor priamo spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. bez zapojenia spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a BBK AGRO s.r.o. do tohto reťazca. Na základe týchto preverení bolo zistené, že došlo k umelému a ekonomicky neopodstatnenému postaveniu spoločnosti BBK AGRO s.r.o. ako nepotrebnému článku v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o., ktorých cieľom bolo dosiahnutie zisku alebo daňovej výhody spôsobom uplatnených nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov; na základe zistených skutočností bolo možné konštatovať, že spoločnosti zapojené do tzv. obchodovania s kryštálovým cukrom nasimulovali situáciu, aby kontrolovaný daňový subjekt mohol získať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu kryštálového cukru od spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a LINTMAN s.r.o., pretože tento tovar dodával do Českej republiky ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane, čím sa naplnil moment uplatnenia nadmerného odpočtu ekonomicky nezmyselného obchodovania.

4. Všetky ďalšie námietky žalobcu považoval správny súd za nedôvodné, keď k námietke, že žalobca nemohol v rámci medzinárodnej výmeny informácii klásť svedkom otázky a zúčastniť sa na ich výsluchoch uviedol, že išlo o vykonanie výsluchov v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. V súvislosti s námietkou existencie materiálneho plnenia, správny súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať dostatočne relevantnými dôkazmi, že cukor ktorý sa nachádzal v skladoch v R. je skutočne tým cukrom, ktorého dodávku deklaroval žalobca. V súvislosti s námietkou žalobcu, že podľa názoru správcu dane mal byť žalobca zúčastnený na podvode, správny súd uviedol, že z odôvodnenia správcu dane ako aj žalovaného nevyplýva, že by správca dane a žalovaný deklaroval že žalobca bol zúčastnený na podvode, z uvedených rozhodnutí vyplýva, že oba správne orgány poukázali, že daňový subjekt v preverovanom období bol zapojený do obchodnej transakcie, ktorá mala iba jediný cieľ a to čerpať nadmerný odpočet, teda získať určitú výhodu.

5. V súvislosti s námietkou prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, kde tento uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo spôsobom ktorý vykazuje znaky zneužitia práva (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). Bolo preto potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

6. Správny súd uzavrel, že v uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že nebolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia pre žalobcu spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. tak ako to bolo uvedené v sporných faktúrach, pretože už v dodávateľských vzťahoch tejto spoločnosti (SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o.) boli vážne pochybnosti, že kryštálový cukor bol tejto spoločnosti dodaný tak ako to táto spoločnosť deklarovala, a preto nemožno považovať za preukázané, že faktúry ktoré predložil žalobca verne zobrazovali reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia pre žalobcu tak, aby si žalobca z takto uhradených faktúr uplatnil nadmerný odpočet DPH. Ani samotná existencia tovaru - kryštálového cukru v sklade, na ktorú poukazoval žalobca, nie je dostatočným dôkazom na to, aby vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane, pretože žalobca bol povinný preukázať v rámci daňovej kontroly, že tovar ktorý sa v tomto sklade nachádzal, bol práve tým tovarom, ktorý deklaroval v predložených dokladoch. Pochybnosti v otázke reálnej existencie materiálneho plnenia vnášajú do danej veci najmä subdodávatelia, a to spoločnosť LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ako aj výsledky znaleckého dokazovania ktoré boli získané v rámci šetrení v trestnom konaní a taktiež aj otázka reálnej prepravy tovaru, ktorá bola spochybnená správcom dane v rámci vykonávania kontroly, keďže nebolo preukázané, že práve subjekt ktorý bol označený ako prepravca kryštálového cukru zo Slovenska do Čiech bol tým subjektom ktorý danú prepravu vykonal.

7. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., tak, že procesne úspešnému žalovanému trovy nepriznal, keď v danom prípade nezistil výnimočné skutočnosti.

8. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci, a že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu; a navrhoval, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

9. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ zhodne ako v žalobe namietal prenos dôkazného bremena, keď namietal, že vzhľadom na okolnosti prejedávanej veci bolo povinnosťou práve správcu dane preukázať, že sa sťažovateľ vedome podieľal na podvodnom konaní. V uvedenom kontexte poukázal na rozhodnutia SD EU vo veciach C-271/06, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11, C-78/12 a C-110/99, ako aj na rozhodnutia správneho súdu vo veciach sp. zn. 14S/17/2016 a sp. zn. 11S/115/2017.

10. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ zhodne ako v žalobe namietal, že správny súd, spolu s daňovými orgánmi, neúplne zistil a nesprávne vyhodnotili skutkový stav ohľadne sporného tovaru - uskladneného cukru v Bzenci. Sťažovateľ uviedol, že bolo zistené že majiteľ skladu v R., spoločnosť SADY CZ. s.r.o., komunikuje za účelom platieb nájomného s právnym zástupcom českého odberateľa SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. - spoločnosťou IBL LEGAL, s.r.o. z Dunajskej Stredy, a to konkrétne s p. Evou Molnárovou z tejto spoločnosti. Slovenský správca dane, resp. žalovaný sa nepokúsili skontaktovať ani vypočuť tieto osoby (p. G., resp. LEGAL, s.r.o.), čo sa nedá považovať za starostlivo ani úplne zistený skutkový stav.

11. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzali o. i. aj zo znaleckého posudku č. 1/2015 vyhotoveného znalcom B.. D. Š., z ktorého prebral, že najvýznamnejším dodávateľom tovaru - kryštálového cukru spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bola v r. 2013 spoločnosť LINTMAN s.r.o., avšak žalovanými v predmetnom prípade boli administratívne rozhodnutia vydané správcom dane a žalovaným za zdaňovacie obdobie máj 2014, tzn. správny súd pri svojom rozhodovaní zjavne vychádzal z neaktuálneho stavu, resp. bral pri rozhodovaní do úvahy skutkové okolnosti, ktoré vôbec nesúvisia so žalovaným prípadom.

12. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ konštatoval, že závery českého Nejvyššího správního soudu vo veci sp. zn. 5Afs/60/2017 z 30. januára 2018 sú v plnej miere aplikovateľné aj na predmetný prípad a vychádzajú z judikatúry, na ktorú sťažovateľ poukazoval. Záverom namietal, že žalovaný ani súd nevzal do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech ale iba v neprospech, v kontexte čoho poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015.

13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia z 23. novembra 2017 (č. l. 63 - 66), napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny, a preto navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 8. júla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

16. Kasačný súd zo súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako bol opísaný vnapadnutom rozsudku správneho súdu a v celom rozsahu naň odkazuje.

17. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. Vo všeobecnosti naň odkazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti rozsudku správneho súdu kasačný súd uvádza, že rovnako ako správny súd, je toho názoru, že uvedené spoločnosti nasimulovali situáciu tak, aby sťažovateľ mohol získavať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu tovaru od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ) a spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ dodávateľa), pričom tento cukor dodával ďalej do Česka ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, nemožno prisvedčiť obrane žalobcu. V danom prípade je spochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do členského štátu EÚ, ako podstatného atribútu intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH a v nadväznosti naň, aj právo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie.

19. Kasačný súd uvádza, že správca dane vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

20. Skutkové závery, ktoré sú vyhodnotené v bode 2. tohto rozsudku vytvárajú dôvodné pochybnosti o materiálnom základe deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré pochybnosti správcu dane neboli odstránené.

21. K námietke neúplne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k cukru v sklade H. R., kasačný súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že sťažovateľ nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom prijatých faktúr od spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o.. Prítomnosť určitého množstva cukru v sklade v R. ešte nepotvrdzuje reálne uskutočnenie dokladovaných obchodov. V konaní sa nepodarilo sťažovateľovi nespochybniteľným spôsobom preukázať, že išlo práve o cukor, ktorý bol uvedený na preverovaných dokladoch. Navyše, zo znaleckého posudku č. 1/2015 vyplýva, že balenie cukru nemohlo prebiehať v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., ktorá deklarovala dodanie cukru sťažovateľke) v takých množstvách ako je deklarované, a z toho je zrejmé, že taký tovar nemohol byť od deklarovaného dodávateľa nakúpený, a teda ani dodaný. Skutočnosť, že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť LINTMAN s.r.o. bola najvýznamnejším dodávateľom tovaru - kryštálového cukru spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v roku 2013, hoc predmetom správneho súdneho prieskumu je zdaňovacie obdobie 2014 (máj), nespôsobuje nesprávnosť správnej úvahy žalovaného, resp. správneho súdu, keď uvedené závery sú aplikovateľné aj na zdaňovacie obdobie 2014 a vo vzájomnom súvise s inými vykonanými dôkazmi dotvárajú kompletný obraz o umelom a ekonomicky neopodstatnenom postavení sťažovateľa, ako nepotrebného medzičlánku v reťazci.

22. Záverom kasačný súd uvádza, že zdaniteľné plnenia z dodávateľských faktúr od dodávateľa spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. za nákup kryštálového cukru už boli opakovane predmetom konania pred kasačným súdom vo veciach sp. zn. 6Sžfk/16/2019, resp. sp. zn. 10Sžfk/4/2019, s totožným záverom, že nebolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia pre žalobcu spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o.. Kasačný súd na citované rozhodnutia podporne odkazuje.

23. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..

24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167 ods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..

25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.